Na Manjare vyzerá byť Nautilus stabilný, používam ho však len minimálne, viac som v MC. Na svojom netbooku, ktorý som nepoužíval cca 6 mesiacov s Manjarom a BSPWM som tiež robil upgrade bez problémov, čo je naozaj fajn. Občas po dlhšej dobe neprebehne úspešná aktualizácia z dôvodu, že v súborovom systéme je nejaký súbor, ktorý koliduje s novou verziou balíčka a ktorý tam zostal po rôznych experimentoch. Nepovažujem to však za vadu, naopak arch-like systémy v takýchto prípadoch najprv upozornia usera, aby si dal systém do poriadku, a následne po zjednaní nápravy aktualizácia prebehne. V systéme tak nešarapatia rôzni zombíci a udržuje sa tak vo forme.

Neviem ako je to v pôvodnom Archu, ale Manjaro, keďže je rolling-update, má svoje skrypty, ktoré zabezpečia náhradu starých a už neaktualizovaných aplikácií za ich novšie alternatívy a pod., samozrejme až potom, čo to user odsúhlasí, čo je tiež veľmi dobrá featurka. Tých rôznych featuriek, ktoré uľahčujú život nenásilnou formou a pekne viditeľne je v ňom teda viac. Manjaro mi pripadá užívateľsky prítulné ako pôvodné Ubuntu kedysi v svojich začiatkoch so všetkými prednosťami Archu.