Portál AbcLinuxu, 1. listopadu 2024 00:29
Konfigurační soubor, nastavení, kompilace, instalace nového jádra. Rozdíly oproti Linuxu. Příprava pro vypalování CD/DVD.
V predchádzajúcom diele sme sa zaoberali tým, ako donútiť FreeBSD k mountovaniu CD médií bez toho, aby mal užívateľ rootovské práva. Dnes má však drvivá väčšina domácich počítačov CD-R/RW alebo DVD-R/RW mechaniku, a tak by bola škoda jej možnosti degradovať iba na čítanie médií. V tomto jednoduchom návode ukážem, ako sa dá veľmi ľahko nakonfigurovať napaľovanie pod FreeBSD. Začíname.
Prvým krokom je nakonfigurovať systém, aby správne rozpoznal napaľovačku a umožnil na ňu prístup. V systéme FreeBSD je štandardná ATAPI napaľovačka bez problémov rozpoznaná jadrom, ale je možné na ňu pristupovať iba ako na čítacie zariadenie. To sa hlási vo výpise príkazu dmesg
týmto riadkom:
acd0: CDRW HL-DT-ST RW/DVD GCC-4521B/1.01 at ata1-master UDMA33
Aby sa dala používať na napaľovanie, musíme ju v systéme reprezentovať ako SCSI zariadenie. Na to slúži kernelový modul atapicam
, ktorý na ATAPI emuluje SCSI zariadenie a slúži tak ako rozhranie medzi napaľovačkou a jadrom. Tá sa potom pre systém javí ako SCSI napaľovačka.
cd0: HL-DT-ST RW/DVD GCC-4521B 1.01 Removable CD-ROM SCSI-0 device
Modul atapicam
môžeme použiť buď ako samostatný modul, alebo ho zakompilovať priamo do jadra. Ja osobne uprednostňujem druhú možnosť - teda vytvorenie vlastného jadra. Výhody sú hneď dve - prvou je vytvorenie optimalizovaného jadra presne na mieru použitému systému, druhou je to, že z neho môžeme vyhodiť veci, ktoré pre svoj počítač nepotrebujeme a ktoré zbytočne oberajú náš domáci počítač o miesto v RAMke a o systémový čas. Obe veci značne pozitívne ovplyvnia výpočtový výkon nášho počítača.
Už vidím začiatočníka, ako mu vstávajú vlasy na hlave hrôzou pri predstave, že si má kompilovať vlastné jadro. Nijaký strach. Jadro sa kompiluje veľmi jednoducho a z mojej doterajšej praxe som získal názor, že je to takmer úplne bezproblémový a pre integritu systému bezpečný proces. Je dôležité len dodržať pár zásad a všetko pôjde hladko ako švajčiarske hodinky.
Prvoradou podmienkou je mať na systéme zdrojové texty systému. Najlepšie je nainštalovať si ich priamo pri inštalácii systému. Nachádzajú sa v /usr/src/sys
. Ak nie sú na stroji nakopírované, dajú sa dodatočne nainštalovať z inštalačného CD cez utilitu sysinstall
a treťou možnosťou je po vložení inštalačného CD použiť tieto príkazy:
# mount /cdrom
# mkdir -p /usr/src/sys
# ln -s /usr/src/sys /sys
# cat /cdrom/src/ssys.[a-d]* | tar -xzvf -
Pozor na zákerný omyl začiatočníkov - FreeBSD nie je Linux!
Tu by som uviedol prvú zásadu - ak si robíme vlastné jadro, zdrojové texty musia mať vždy a stále rovnakú verziu ako aktuálny systém! Ak majú inú verziu (napríklad userland je ešte pôvodný po inštalácii - 6.2-RELEASE - a jadro si idem kompilovať z nových aktuálnych textov pre 6-STABLE), je nutné prekompilovať nielen jadro, ale celý systém! V prípade, že skombinujem novšiu verziu jadra so staršou verziou userlandu (prípadne naopak), vystavujem sa riziku, že nám v systéme prestane niečo fungovať, začne byť nestabilný, prípadne sa po reboote úplne zrúti a nenaskočí.
Tu je asi niekde skrytý dôvod, prečo niektorí veci neznalí užívatelia Linuxu, ktorí skúšali FreeBSD, mali problémy so stabilitou či dokonca funkčnosťou systému po upgrade - kompilácii jadra. Často sa totiž stáva, že si stiahnu novšie zdrojáky, vyrobia si nové jadro, to sa bez chýb skompiluje, nainštaluje (v Linuxe úplne normálny a bežný postup) a po reboote zrazu začínajú veľké problémy. A prečo je to tak? Opäť sa dostávame k problematike špecifických čŕt klasického Unixu. Linux je v princípe iba jadro doplnené GNU userlandom. To jadro môže mať rôzne verzie, a je písané tak, že môže spolupracovať s rôznymi verziami binárok userlandu.
Tradičné Unixy ale majú svoju filozofiu založenú na princípe, že operačný systém je chápaný ako jednoliaty celok - teda jadro a userland sú nerozlučne späté medzi sebou. Medzi jadrom a systémovými binárkami existuje veľmi úzka väzba, sú vyvíjané ako jeden celok jedným tímom a sú písané tak, aby optimálne spolupracovali, sú proste "šité sebe na mieru". Ak vymením jadro za novšie, musím teda spolu s ním vymeniť aj userland za novší.
Toto prináša niekoľko zásadných výhod - od úprav systému ako celku presne na HW, cez minimalizáciu problémov so stabilitou z dôvodu jednotného designu jadra a userlandu, po zvýšenie výkonu pri veľkej záťaži systému dané tým, že s jadrom nekomunikuje "univerzálne navrhnutý", ale úzko špecializovaný, ku nemu presne designovaný userland. V neposlednej rade je výsledkom aj väčšia prehľadnosť a čistota kódu a samotný kód systému je podstatne menší (má menej riadkov), keďže nemusí brať do úvahy rôzne eventuality rôznych verzií.
Týmto samozrejme nechcem vyvolávať diskusie o tom, čo je lepšie a čo horšie. Každý prístup je vhodnejší na niečo iné a každý má niečo do seba. Len som tým chcel naznačiť, že ak FreeBSD nebudeme chápať ako FreeBSD, ale ako nejaké "trochu iné linuxové distro", sme na najlepšej ceste k veľkým a značne nepríjemným problémom - od "podivného správania sa", cez nestabilitu, až po zničenie systému. Je to, napriek istým vonkajším podobnostiam, v skutočnosti systém od základu iný
ako Linux, a toto treba pri práci s ním rešpektovať.
Na začiatku si musíme vytvoriť konfiguráciu nového jadra. Najjednoduchšie je urobiť ju podľa štandardnej, odstrániť z nej časti, ktoré by systém zbytočne brzdili, a pridať do nej to, čo tam potrebujeme. Prevedieme tieto príkazy:
cd /usr/src/sys/i386/conf
cp GENERIC MYKERNEL
V adresári nám vznikne konfiguračný súbor MYKERNEL
. Ten si musíme upraviť pomocou bežného textového editora, napríklad vi
alebo ee
, ktorý vyvoláme jednoducho, keď v adresári napíšeme edit MYKERNEL
.
Príklad konfiguračného súboru po úprave. Všimnite si, koľko vecí je zakomentovaných.
V sekcii ATA a ATAPI zariadení som pridal riadok o ATAPICAM podpore a, ako v príklade vidno, zakomentoval som všetko, čo pre domácu stanicu nepotrebujem. V sekcii podporovaných procesorov som taktiež povolil iba podporu pre i686 (Pentium II a vyššie), keďže nepotrebujem kompilovať jadro pre procesory 486 a Pentium I. Súbor je vcelku veľmi jednoduchý a dobre komentovaný, preto nie je problém orientovať sa v ňom a zostaviť si jadro presne podľa svojho HW.
Tu by som však uviedol druhú podstatnú zásadu pre výrobu vlastného kernelu: pozor na to, aby sme omylom nezakázali to, čo má závislosť na iné komponenty, ktoré sme povolili. Napríklad ak zakážeme usb
(všeobecná podpora USB zariadení) a pritom povolíme umass
(USB Mass Storage - podpora pre USB flash disky), kompilácia skončí chybou. Opäť sa však jedná o bezpečný proces - kým nové jadro nenainštalujeme, nič sa nedeje a môžeme v pokoji chybu odstrániť a opätovne skompilovať jadro. Treťou zásadou je to, aby ste nikdy nezakázali nič životne dôležité pre váš systém, lebo sa môže stať, že po reboote nové jadro napríklad nenájde váš procesor a bude sa pokúšať hľadať ten svoj, zadaný v konfigurácii. Ak si nie ste istý, či niečo zakázať alebo nie, radšej tieto veci v jadre ponechajte.
Keď máme nový súbor upravený podľa svojho HW, začneme s prípravou na kompiláciu. Upravíme si súbor /etc/make.conf
pridaním optimalizačných príznakov. Mohol by obsahovať napríklad tieto riadky:
CPUTYPE=p4 #Typ procesora, ktory mam
CFLAGS= -O -pipe
COPTFLAGS= -O -pipe
Viac sa dozviete v manuáli ku make.conf
, ale táto konfigurácia mi výborne funguje. Zadáme do rootovského shellu príkazy:
config MYKERNEL
cd ..
cd compile/MYKERNEL
Po tomto kroku je ďalším bodom postupu samotná kompilácia jadra. Ako prvú vec urobíme vyčistenie starých závislostí medzi komponentami jadra:
make cleandepend
Potom nasleduje vytvorenie nových závislostí:
make depend
Pokiaľ proces skončil bez chyby, v adresári a jeho podadresároch sa nám urobila kompletná štruktúra zdrojákov na finálnu kompiláciu. Zadáme príkaz
make
a počkáme, kým sa nevytvorí nové jadro.
Poslednou fázou je inštalácia nového jadra. Tu treba uviesť štvrtú zásadu: nikdy sa nepokúšajte inštalovať jadro, ktoré počas kompilácie skončilo s chybou! Ak je nové jadro korektne zostavené a korektne skompilované, jeho spustenie je úplne bezproblémové a netreba sa báť. Inštaláciu prevedieme príkazom
make install
a rebootujeme stroj. Po štarte sa nám objaví nové zariadenie napaľovačky cd0
tak, ako to bolo uvedené na začiatku článku. A navyše máme po úspešnom prevedení popisovaného návodu v systéme optimalizované jadro skompilované presne na mieru nášmu počítaču a osekané od zbytočných vecí, ktoré bude preto bežať svižnejšie ako to pôvodné. To je pre domáci počítač dosť podstatná vec, lebo pri práci s multimédiami je každé percento výkonu naviac, ktoré sa nám podarí vyžmýkať z nášho hardwaru, vítané.
V ďalšom diele bude uvedené, ako dokonfigurovať systém pre bežnú prácu užívateľa s napaľovačkami, a pozrieme sa aj na konfiguráciu prostredia KDE a užívateľského softwaru pre napaľovanie, keďže pre domácu stanicu je, rovnako ako pre firemné nasadenie, komfort a prehľadnosť hodne dôležitou vecou. Zatiaľ sa majte a nech vám systémy idú!
Pozor na zákerný omyl začiatočníkov - FreeBSD nie je Linux!Presne tak. V tej vete je viac pravdy, než hviezd na oblohe Ešte doplním, že popisovaný postup kompilácie jadra je síce stále funkčný, ale približne od verzie 5 sa zaviedol jednoduchší postup:
cd /usr/src make kernel KERNCONF=MYKERNELčim vytvorím a zároveň nainštalujem nový kernel. samozrejme sa to dá spraviť aj oddelene. Viac info nájdete v komentári na začiatku /usr/src/Makefile alebo v handbooku, kapitola Configuring the FreeBSD Kernel.
cd /usr/src make buildkernel KERNCONF=MYKERNEL -- teraz mám šancu niečo zachrániť ak došlo k chybe make installkernel KERNCONF=MYKERNELV podstate je jedno, ktorý spôsob sa použije. To čo popisujem v komentárov vlastne vykoná tie isté kroky, ktoré spomínaš v článku. Má to ale drobný háčik. Napísať "make buildkernel" je jednoduchšie a intuitívnejšie, než si pamätať "config; make cleandepend depend all", kedy mi hrozí že na niečo z toho zabudnem, alebo popletiem poradie. Práve preto sa to obalilo do jedného príkazu. Najhoršie na tom je to, že ten starý postup už prakticky nie je podporovaný. Zatial funguje, to ano. Lenže bol vypustený z oficiálnej príručky, v Makefile sa tiež nespomína. Z manuálu pre config(8) sa dá vyčítať, že táto utilita je platformovo závislá, napr. na SPARCu sa používa iná varianta. Preto ak sa má niekto učiť spôsob, ako kompilovať jadro, ten nový postup je pre neho vhodnejši. Je jednoduchý, bezpečný a môže ho používať rovnako na všetkých fbsd. Inšpirácia pre ďalšíe články: V súbore /usr/src/Makefile sú v komentári napísane základne príkazy pre build/install kernelu a userlandu. Je tam taktiež aj príkaz na vymazanie starých knižníc, ktoré môžu v systéme zostať z predošlej verzie keď spravím upgrade. Určite by bolo super toto čitatelom trochu vysvetliť. Nech majú info o tom, ako jednoducho a čisto je možné spraviť upgrade, alebo preinštalovať kernel. PS: pravdepodobne každý bude použivať jeden svoj názov pre kernel. je teda lepšie do /etc/make.conf pridať riadok KERNCONF=MYKERNEL a potom to nie je nutné definovať pri kompilácii. napíšem make buildkernel, make installkernel a ono si to už samé zistí, že ja chcem MYKERNEL. Celkovo make.conf(5) by si zaslúžil vlastný článok
Rád by som ti poradil, ale nie je mi jasné, na čo sa vlastne pýtaš, aké nevýhody vlastne tomuto systému vyčítaš.
Pretože z toho, čo si uviedol, časť vecí nie je nevýhoda, ale naopak výhoda, a zvyšná časť vychádza z obecných predsudkov šírených o FreeBSD ľuďmi, ktorí tento systém nepochopili.
To, že tento systém má pre istotu všetky potenciálne nebezpečné veci zakázané, je z pohľadu filozofie Unixu správny prístup. Je to lepšie, aspoň si človek neotvorí prístup do systému pre nepozvaných hostí. Tak by to malo byť aj v iných systémoch, žiaľ v niektorých nie je, lebo sa zameriavajú na užívateľskú základňu pohodlných ľudí, ktorí chcú strčiť dno CD, trikrát poklepať na NEXT a začať veselo surfovať, bez toho, aby o systéme čokoľvek vedeli. To, že napríklad mať defaultne otvorený port pre telnet alebo môcť bez problémov primountovať do súborového systému čokoľvek (napríklad niečo zo siete), je vec potenciálne nebezpečná, to im nič nehovorí. Dnes je však iná doba a počítačová bezpečnosť je niekde inde. Iste by si nechcel, aby sa niekto napichol na tvoj domáci počítač a z neho potom urobil prienik napríklad do systému nejakej spravodajskej služby alebo banky. Potom by si mal doma nečakanú veľmi nepríjemnú návštevu, ktorej by si musel všeličo vysvetľovať ...
S problematickou inštaláciou produktov tretích strán je to tiež viacmenej fáma. Ak je aplikácia napísaná slušne a dodržuje POSIX štandardy, nie je problém ju portovať na FreeBSD či iné BSD. Nenarazil som na prípad, kde by som bol týmto systémom obmedzovaný. Surfujem, píšem dokumenty v OpenOffice, zasielam a prijímam maily, pracujem s digitálnym fotoaparátom, tvorím stránky HTML, editujem grafiku, nahrávam a editujem zvuk, to všetko v úplne normálnom grafickom prostredí KDE, proste nemám žiadny problém. Problémy pri portovaní sa vyskytujú iba pri systémovo špecifických konfiguračných utilitách, ktoré pochopiteľne nemá zmysel portovať, alebo pri "prasácky" napísaných proprietárnych aplikáciách, ktorých funkcionalita stojí a padá na špecifických vlastnostiach systému. Ale aj takáto aplikácia sa dá nezriedka spustiť, ak je písaná pre Linux, tak ju vie spustiť FreeBSD priamo sám, ak pre Windows, dá sa cez Wine alebo vmware. Samozrejme nie je problém ani s komerčnými produktami, na FreeBSD rozbehneš Oracle, Matlab atď ..
Taktiež "serveroidná" podstata FreeBSD (primárny dôraz na stabilitu pri samotnom návrhu systému) je pre desktop skôr výhoda ako nevýhoda. Ak takýto základ skrížiš s komfortom moderného desktopového prostredia (napr. KDE), dostaneš mimoriadne stabilný, výkonný a bezpečný hybrid, ktorý v sebe spája to najlepšie z oboch svetov - stabilitu serveru aj komfort desktopu
A pokiaľ ti prekáža to, že treba urobiť pár drobných úprav, aj na to existuje riešenie. Dokonca dve. Jedno sa volá PC-BSD a druhé DesktopBSD. Obidve distribúcie sú vlastne upravené FreeBSD 6, predkonfigurované a pripravené na inštaláciu a konfiguráciu cez grafické nástroje. Rozdiel medzi nimi a FreeBSD je asi ako rozdiel medzi Kubuntu (Ubuntu) a Debianom.
Takže na čo si sa to vlastne pýtal?
Z FreeBSD nevznikaju desiatky nových distribúcií ...Jaký je potom vztah mezi FreeBSD, Desktop BSD, PC BSD a třeba Fragon Fly BSD? Podle mě je to podobný vztah, jako mezi Debianem a Ubuntu v Linuxu.
Rozdiel je v tom, že u Linuxu sú to vždy len iné distribúcie, v BSD to ale sú iné plnohodnotné a na sebe nezávislé OS, ktoré existujú úplne samostatne.Hmm, takže vy tvrdíte, že je lepší forkovat celý OS, včetně jádra a userlandu, než pouze vytvořit novou distribuci?
Keby v tom hneď aj nebol žiaden rozdiel, tak koľko máme *BSD ? 20 ? Do koľkých distribúcii je rozložená programátorska sila, keď ide o Linux ? 350 ?Zajímavé by bylo ta čísla porovnat s počty uživatelů Linuxu a BSD systémů. Navíc tak trochu mícháš jablka s hruškami. Ubuntu, Kubuntu, Xubuntu, Edubuntu jsou hned 4 zásahy v distrowatch, přičemž jsou to pouze rozdílné tasky v
aptitude
, nebo jiné CD ke stažení. Hromada LiveCD je pouze upravený Slax, Knoppix, nebo DSL. Takový Danix je v podstatě Debian upravený pro běh z LiveCD a liší se od něj ještě méně, než PC-BSD od FreeBSD. Nebo, free klonů RHEL je 9, přitom se jedná o binárně naprosto stejné distribuce, ale představují hned 10 zásahů v distrowatch.
Myslím, že těch zásadních (rozumněj s hromadou aktivních vývojářů) Linuxových distribucí nebude o tolik více, než zmiňovaných 20 xBSD systémů.
Podľa mňa Linux už prekračuje hranicu zdravej konkurencie. Distribúcií je zbytočne vela.Hlavní problém spíše vidím v tom, že distribuční nástroje mezi sebou absolutně nespolupracují a každý si hraje na vlastním písečku a tváří se, že je řešením pro všechno. Neexistuje žádný způsob, jak do něj spolehlivě integrovat third-party software (ale to se pravděpodobně týká i xBSD), což mi přijde jako asi největší bolest.
rozumnějJak se zdá, tak ani spellchecker není všemocný
Hmm, takže vy tvrdíte, že je lepší forkovat celý OS, včetně jádra a userlandu, než pouze vytvořit novou distribuci?To nie. Ale keď sa forkne celý systém je to určitý znak toho, že tie dôvody sú natolko vážne, že snahou všetko udržať v jednom systéme by utrpel koncový uživatel. Ku forku distribúcie však stačí drobná nezhoda medzi developermi v rámci pôvodného distra. Niekedy ma fork distra obrovský význam, niekedy však žiaden. Práve tá druha varianta linux oslabuje.
Zajímavé by bylo ta čísla porovnat s počty uživatelů Linuxu a BSD systémů.To je špatná logika. Znamenalo by to, že windows by mal mať rádovo tisícky rôznych variant Blbosť, nie ? Presnejšie by bolo porovnávať počet vývojárov, ale ani to nehovorí o všetkom. Pre mňa silu systému určuje aj to, ako dokáže uspokojiť požiadavky užívatelov, ktoré vznikajú každý deň. Ak by sa každá väčšia požiadavka musela riešiť forkom, nie je niečo špatne? Ak to ale rieši nový task v aptitude (dostane to názov - kubuntu), tak proti tomu nič nemám. Ono nieje distribúcia ako distribúcia. (k|x|ed)ubuntu volajme pseudodistribúcie, alebo distribúcie druhej úrovne. debian, gentoo, fedora ... to by potom boli distribúcie (prvej úrovne). Ja vidím ako problém to, keď sa robí nadmerne vela forkov na tej prvej úrovni. Vtedy sa totiž často musí nanovo riešiť forma balíčkov atď. Vzniká nekompatibilita s pôvodným distrom, ľudia musia okrem .rpm, .deb robiť ďalšie .fork2 a práve to je ako znovu objavovať koleso. "Fork" na tej druhej úrovni je často docela v poriadku, pretože neprináša tieto "nové" problémy.
Dalsi portovany software (patri sem i webservery, sqlservery, graficke prostredi atp.) jsou do FreeBSD portovany zvlast a na tento software dohlizi vzdy spravce toho ktereho portu a to zda je treba pri updatu kernelu prekompilovavat i dany port vetsinou zalezi na povaze opravy kernelu.
Prakticky - pri bezpecnostich chybach FreeBDS se kompiluje kernel a userland - zas tak velke to neni a tolik prace to neda a ostatni software se versinou neprekompilovava. Pri vetsich zasazich do kernelu+userlandu - napr. pri prechodu na vyssi verzi FreeBSD - se vedle kernelu a userladnu vyplati i prekompilovat porty. Jinak porty se updatuji podle potreby dane bud bezpecnosti daneho portu, povahou opravy v kernelu ci na doporuceni spravce daneho portu.
Jinak fakt se vyplati mrknout do Hanbooku a trosku se o filosofii FreeBSD dozvedet. Nebo si jej zkuste naistalovat do nejakeho vmware na vasem stavajicim OS (nebo hotove image jsou treba tady http://www.thoughtpolice.co.uk/vmware/).
To, že napríklad mať defaultne otvorený port pre telnet...Otevřený port pro telnet ještě neznamená riziko... to až ve chvíli, kdy tam ten telnet opravdu naslouchá.
da se skutecne vmware spustit na freebsd 6.2, existuje nejaky - byt neoficialni - port? patral jsem dnes trochu po netu a bohuzel jsem v tomto smeru nenasel nic povzbuzujicho.Ale aj takáto aplikácia sa dá nezriedka spustiť, ak je písaná pre Linux, tak ju vie spustiť FreeBSD priamo sám, ak pre Windows, dá sa cez Wine alebo vmware. Samozrejme nie je problém ani s komerčnými produktami, na FreeBSD rozbehneš Oracle, Matlab atď ..
http://www.freebsd.org/doc/en_US.ISO8859-1/books/handbook/network-wireless.html
GENERIC
kernel configu .. staci cez
# kldload atapicam
(v clanku to bolo spominane ako prva moznost), pripade v loadery nastavit nech sa tento modul loaduje automaticky, nastavit prava on-fly a nie je stym problem ( problem sa moze vsak vyskutnut vzdy a vsade )
Citujem z môjho článku:
Modul atapicam môžeme použiť buď ako samostatný modul, alebo ho zakompilovať priamo do jadra. Ja osobne uprednostňujem druhú možnosť - teda vytvorenie vlastného jadra. Výhody sú hneď dve - prvou je vytvorenie optimalizovaného jadra presne na mieru použitému systému, druhou je to, že z neho môžeme vyhodiť veci, ktoré pre svoj počítač nepotrebujeme a ktoré zbytočne oberajú náš domáci počítač o miesto v RAMke a o systémový čas. Obe veci značne pozitívne ovplyvnia výpočtový výkon nášho počítača.Ešte stále máš pocit, že som sa o tejto možnosti nezmienil? Čítať treba, až potom písať nič v zlom.
Modul atapicam môžeme použiť buď ako samostatný modul, alebo ho zakompilovať priamo do jadra
# cd /usr/src # make buildworlda potom pokracovat
make buildkernel KERNCONF=MYKERNEL
jo, a dobra featurinka (ked vieme co robime) je nastavenie v /etc/make.conf
len tych modulov, o ktore mame zaujem
MODULES_OVERRIDE = linux acpi sound/sound sound/driver/ds1 ntfs
presne tak, ako hovori freebsd handbook ;)
# cd /usr/src/sys/modules/ntfs # makepockal som , nech prebehne compilacia v poriadku, v pripade uspechu potom
# make install
a instalator to modul nainstaluje do /boot/kernel
Doba čakania na patchovaný systém je obvykle jeden až niekoľko dní. Na cvsup strome zdrojákov jadra sú zmeny robené prakticky denne, takže nie je problém mať "top notch actual" systém a každý deň si spraviť nový. Otázne je to, či je to efektívne, keďže drvivá väčšina týchto opráv sú len drobné veci s malou závažnosťou, takže oplatí sa updatovať len raz za čas alebo po zverejnení závažnej chyby, podľa toho, na čo sa ten stroj používa.
Plip som nikdy neriešil, takže neviem porovnať ...
Inštalátor prepíše staré jadro novým a boot manager štandardne nedáva na výber, hodí tam nové, ale FreeBSD si poslednú verziu jadra pred inštaláciou ukladá do /boot/kernel.old a možno ju z bootloadera núdzovo vyvolať, ak dôjde k problému.
Jeden článok? A pred rokmi? No tak to je fakt husté ... to ti skutočne dáva právo z dôvodu tvojho subjektívneho pocitu nadávať na prácu iného, že je paškvilom, a pritom si to ani poriadne neprečítať Pomaly ťa začínam chápať. Najhorší kritici sú neuznaní autori. Každý Mozart mal svojho Salieriho ... Tým sa samozrejme nechcem s daným velikánom porovnávať, neber ma prosím za slovo
Ešte raz si prečítaj úvod tohto článku, tam som vysvetlil, prečo je pre domáci multimediálny stroj lepšie urobiť si nové jadro. Nie len kvôli podpore emulácie SCSI vypaľovačky, ale aj pre to, že na domácu stanicu fakt nepotrebuješ podporu SCSI radičov diskových polí a podobného hardwaru. Takto ti to zbytočne uberá priestor na disku a CPU čas, ktorý sa zase dá použiť na niečo lepšie, napr. pozeranie DVD, editáciu fotiek a podobné "CPU závary".
Nič osobné, nenaštval si ma, len pobavil, nedalo mi to ...
nerikej mi, ze si nemyslis, ze nektere casti Handbooku by nesly vylepsit.Aha, já myslel, že mluvíš o dokumentaci ke kódu. Nicméně jsem to myslel tak, že pro psaní dokumentace je nutné vědět, jak funguje to, o čem píšu. Na to už je potřeba víc znalostí než na jednoduché "vezmu hotovou dokumentaci a přeložím do jiného jazyka" Uznávám, že je dost pravděpodobné, že se výsledkem bude muset prokousat někdo, kdo tématu rozumí a opravit termíny a nepřesnosti. Nicméně většina práce bude už udělaná a člověk, který popisované věci rozumí, se mezitím může zabývat jejím vylepšováním.
bylo dokázané, že vypalovat lze i bez kompilace jádra. Tímto článek považuji za naprosto zbytečný. To je jako kdybych si kvůli řadiči promise kompiloval kernel i když stačí natáhnout modul.
Fíha, dnes už tretí v poradí, čo vie síce skvele kritizovať, ale žiaľ nedokáže udržať pozornosť na viac ako tri vety naraz, pri štvrtej stráca súvislosť. Nejak sa to tu začína hemžiť ľuďmi, čo jasne napísané veci nechápu - alebo nechcú chápať? Preto, že článok je o BSD?
Takže to musím uviesť opäť na pravú mieru. Netvrdím, že ten SCSI radič doma nemáš. Tvrdím, že ak ho máš, tak je ti trebárs podpora ATAPI nanič, zbytočne ti straší v jadre a oberá ťa o MB a MIPS V článku som uviedol len to, že je dobré vyhádzať odtiaľ zariadenia, ktoré nemáš, a tým odľahčiť RAMke a procáku. Je to čistejšie a pre BSD prirodzenejšie riešenie ako si priťahovať do jadra ďalšie moduly, a pritom mať v ňom hromadu nevyužitého balastu, ktorý iba zaberá miesto a zaťažuje procák. Súbor, ktorý som pridal, bol iba príklad, vzor, ukážka. Možno aspoň jednému z týchto synoným porozumieš
Taktiež som netvrdil ani to, že bez nového jadra sa nedá páliť. Všetko je v texte, vrátane dôvodu, prečo práve nové jadro a nie modul. Týmto bolo dokázané, že tvoj príspevok sa stal úplne zbytočným
Fíha, dnes už tretí v poradí, čo vie síce skvele kritizovať, ale žiaľ nedokáže udržať pozornosť na viac ako tri vety naraz, pri štvrtej stráca súvislosť. Nejak sa to tu začína hemžiť ľuďmi, čo jasne napísané veci nechápu - alebo nechcú chápať? Preto, že článok je o BSD?Myslím, že redakce by tě měla autora důrazně upozornit, že autor článku by v žádném případě neměl urážet a napadat čtenáře ať už jsou jakkoli hloupí a melou úplně zcesty (teď rozhodně nic nenaznačuju nic směrem k panem Kyselem kritizovanýmh lidem s vyjímkou mě samého, pochopitelně ).
Aha, teda ak dobre chápem, mńa môže urážať aj napádať každý, vysmievať sa mi, nadávať môjmu článku do paškvilov a blbostí, tvrdiť, že nemá zmysel a meliem z cesty, vytrhávať moje myšlienky z kontextu a otrepávať mi ich dezinterpretované fragmenty o hlavu.
A ak si dovolím brániť sa, pokúsiť sa oplatiť urážanie a napádanie slušnou formou s dávkou jemnej irónie, tak to zrazu nesmiem? Čo som, autor, alebo odsúdenec na pranieri, ktorý môže robiť čo len chce a aj tak sa nájde dostatok tých, ktorí ho opľujú?
Skutočne nemám čas, aby som sa naťahoval a súťažil s kdekým na fóre, kto sa ani len nedokáže podpísať svojím vlastným menom, kto ďalej dočúra. Pokiaľ redakcia zaujme stanovisko, aké si predstavuješ, ja zaujmem stanovisko, aké si predstavujem ja - napríklad prestanem mrhať svojím časom a energiou na to, aby som si iba vyrábal nepríjemnosti.
Áno, presne tak. Ale tie veci, čo sú v defaultnom konfiguráku enablované, sa skompilujú priamo do jadra. To, čo sa zakomentuje alebo vyhodí z konfiguráku, sa skompiluje tiež, ale ako modul, ktorý možno kedykoľvek loadovať .... Teda ak si defaultné jadro neosekám, tak mám jedno veľké monolitické jadro s podporou všetkého možného. Čo je fajn, ak to má byť poinštalačné jadro, ale na domácom stroji takého nenažraného mastodonta živiť nemienim.
Možno u Linuxu to funguje inak, neviem. Ale FreeBSD nie je Linux.
Vase serialy na abclinuxu o fbsd jsou pekne, a maji sve misto, nebudte prosim precitliveli, kdyz vam nekdo chce poradit ci vas nasmerovat.
Ten kdo zacinal s FreeBSD ci prechazel s Linuxu (treba jako ja) tak clanky JirkyB docela
ceni - prosim zkuste si je alespon precist, kdyz se hned jezite.
JiriB zase nic tak hrozneho na vasi adresu nenapsal. A vas clanek ma zrejme dydakticke nedostatky a tak je proste uvedl a vahou uznavaneho fbsdysty (alespon na nasi strane karpat),
vam jemne radi. Hlavu vzhuru a piste dal ;) a lip :)
clanky na rootu o zacatcich s freebsd - moc dobre! i dnes! http://www.root.cz/clanky/zaciname-bezpecne-s-freebsd/
No, keďže z toho jadra vyhodím asi polovicu podporovaného HW (ono sa mi to skompiluje, ale nie v rámci jadra, ale ako moduly, ktoré sa do RAM pri štarte samy nenatiahnu), a navyše sa po nastavení opt. flagov a odstránení podpory pre procesory, ktoré nemám, vytvorí optimálne jadro na môj hardware, netvrdil by som to. Hlavne ak sa robí s multimédiami. U kancelárskeho stroja nehrá úlohu, či sa OpenOffice otvorí o pár desatín sekundy skôr, ale u multimediálnej stanice je každé percento ušetreného výkonu veľké plus, a nad istú mieru zaťaženia CPU sa môžu vyskytnúť problémy s trhaním obrazu a zvuku. Preto treba stroj zbaviť všetkého, čo pre svoju prácu nepotrebuje.
Binárny update je podľa môjho názoru výhodou iba u niektorých veľkých bináriek (napríklad balíky KDE), kde by kompilácia trvala neúmerne dlho. U systému to nie je extra dlhý čas, vlastný systém je pomerne malý, a navyše každý systém skompilovaný presne na daný HW je originál, čo sťažuje možnosť jeho zneužitia útočníkom - neexistuje unifikovaný tool na zneužitie ich chyby, lebo dve binárky rovnakej verzie na dvoch rôznych strojoch sa líšia. Preto binárnym updatom neverím. Je to v podstate z bezpečnostného hľadiska rovnaká vec, ako keby som mal na stroji Release verziu, a na domácu stanicu podľa mňa stačí aj ona.
Obávám se že pro takového uživatele není ani Linux. Takový uživatel si do mechaniky zasune CD s (většinou upirátěným) WindowsXP a bude spokojen, že mu vše funguje na první pokus a ušetřené procento výkonu ho naprosto nebude zajímat.
Měli bychom se smířit s tím, že u*ix není pro všechny.
Naprosto souhlasím, s tímto příspěvkem. Někteří uživatelé bohužel nechtějí vidět, že něco může být někde jinde lepší nebo jinak. To je obávám se daň za rozrůstající se komunitu uživatelů . Ačkoliv procentuálně zůstává procento netolerantních jedinců stejné, jejich absolutní počet se zvyšuje... Pro autora snad jen vzkaz aby se nenechal odradit.
Zvláště útočné reakce proti BSD zamrzí, v případě, pokud se jedná o otázku osobního vkusu. Jiný rozdíl totiž pro domácího uživatele oproti Linuxu není. V tom si dovolím nesouhlasit s autorem a myslím, že rozdíly mezi FreeBSD a Linuxem (z pohledu administrace) nejsou o moc větší než mezi různými distribucemi Linuxu např. Gentoo a Suse.
a myslím, že rozdíly mezi FreeBSD a Linuxem (z pohledu administrace) nejsou o moc větší než mezi různými distribucemi Linuxu např. Gentoo a Suse.Tak za tento názor jsem jednou od BSDčkářů pěkně dostal, protože to, v přeneseném slova smyslu, znamená, že je FreeBSD jenom další Linuxová distribuce
Dosud jsem vystačil ve většině případů s handbookem a manuálovými stránkami, ale v češtině toho bohužel moc neznám.
Vyšly nějaké články na root.cz a dvě přeložené knihy, které obě popisují již historickou verzi, ale ta od p. Lucase má IMHO velmi dobré obecné části a rád si v ní dodnes čtu.
misto toho, aby lidi pracovali na lepsi funkci systemu, tak je rozdelime tak, ze se tretina z nich bude venovat naprosto bezvyznamnymu prekladani vseho moznyho do milionu jazyku a na realnou a potrebnou praci jich zbude min.To jste celý vy - bsdčkáři. Žijete v přesvědčení, že Linux někdo řídí stejně jako BSD. Jenže v Linuxu si každý dělá, co chce, tedy buď programuje jádro, nebo programy, nebo píše dokumentaci. A zdá se, že výsledek funguje, takže nelze říct, že tento přístup je horší. A pokud někdo chce něco překládat, protože nic jiného neumí, tak prosím, nikdo nemá důvod mu v tom bránit.
no prave, podle toho to taky vypadaAno, vypadá to tak, že Linux funguje.
distribuce se od sebe lisej jen tim, ze kazdej predkomilovanej program ma konfiguraky nekde jinde nez v ostatnich distribucich, popripade v nich ma jiny komentare, jinak prelozeny, a podobne.Pochybuji, že něco takového je pravda a samozřejmě o tom distribuce nejsou... různé distribuce (respektive těch několik různých základů) mají vcelku různé filozofie, stejně jako mají různé filozofie Free/Open/Net BSD.
Jen odvazne FreeBSD vyzkousejte. Treba v nejakem VM emulatoru na vasem pocitaci. Stoji to za to.
Ja jsem si prvni linux instaloval nekdy v roce 1993, to byl jeste takovy hodne unix stare skoly. Presel jsem postupne od slackware, k redhatu, pak v praci k suse az jsem zkoncil u debianu, ktery byl pro nase firemni servery naprosto nejlepsi (prijemny update, konfigurace, sprava). Pak jsem chtel na radu kolegy vyzkouset FreeBSD (fbsd 4.11) - nasadil jsem jej na jeden firewall a byl jsem mile prekvapen jak prijemny a skutecny unix to je. Docela mi v te dobe prislo ze nasledujici citat z fortunes na bsd ma neco do sebe:
"BSD is for people who love Unix, Linux is for people who hate Windows." anonymous
Prechod z debianu na FreeBSD nebyl bezbolestny (tedy pro mou hlavu). Musel jsem pochopit trosku jinou filosofii tohoto systemu (jiny zpusob pohledu na system - kernel,userland + porty, prace s porty, konfigurace systemu /etc a konfigurace ostatnich - portovych - aplikaci /usr/local/etc ... atp) ale kdyz jsem do ni pronikl (a zjistil jak je prima unixova), uz jsem se nechtel vracet zpatky k linuxu. Hodne mi pomohla kniha M.Lukase a Handbook (http://www.freebsd.cz/cs/CZ/doc/index.html), clanky JirihoB na rootu.
Dnes spravuji jak linuxy tak FreeBSD ale na nove stroje nasazuji uz jen FreeBSD.
ISSN 1214-1267, (c) 1999-2007 Stickfish s.r.o.