Portál AbcLinuxu, 2. května 2025 17:25
Teraz opisem svoje sebecke dovody, preco som v strese a preco ma zivot prestava pomali bavit. A bude to bez diakrotiky a zo spustou chyb. Takze to radsej necitajte, pokial ma nechcete pozitivne povzbudit, prosim...
Cize rano vstanem a serstra (najstarsia zo surodencov) ma zacne kritizovat. Budi ma ona, lebo mna budik nezobudi. Zvecsa mi nadava, lebo vraj by som len spal a nic nerobil. Je histerka, takze je to dobre pocut.
Idem do skoly. Kde to ide vzdy rovanko pamaly, stale to iste. Absolutne nic mi to nedava to co mi to dava by som zvladol za 3 hodiny. Prestavky su dlhe, spoluziaci zvierata. Pre nich svet nic neznamena, nemaju ziadne ciele, ani rezim. Len by to pilo, drogovalo a j****o.
Oni pridu po skole domov a nic nerobia, nudiasa, skatka koma. Lenze ja po skole nejdem domov, ale do prace. Ziadny kolega nechce o nejaky metodykach ani pocut. Kazdy robi jak vie, ja niesom v ziadnom tyme, ktory by ma podrzal a ucil. O CVS a tagoch ani nehovorial. Proste to sa commituje, funkcne, nefunkcne, hlavne aby to tam bolo. A branche... "to je naco... nie nechem to vediet". atd.
No ale zase aby som to neprehnal, vsetci su dobry programatori a nemaju cas na vyskum a samovdelavanie.
Ok, tak ja mam v praci Linux a snazim sa prispievat do centralnej vedomostnej databzy, ale nikdo moje Bash/Perl skripty nechece a nepouziva, lebo este stale je to pogodlnejsie maualne... to je trochu skoda a klesa mi seba dvovera. Inak vsetkci kolegovia a sef su zhovievavy a podporujuma jak len vedia.
Moj plat ide na spolocny ucet a ja dostavam priemerne vrackove. hnic viac, nic menej.
Po fajronde (cca 18:00~20:00) idem domov, cestujem skoro hodnu. Doma ked si chcem sadnut za pocitac, musim urobit nejake domace prace, ktore urobim, ale potom mi zostava uz len par hodin (o 22:00 musim spat).
Doma mame zapnute dva televizory (I HATE TVVVVVVVV) + starsi brat ma na pocitaci TV kartu, sestrin pocitac je zvacsa obsadeny a zvuk na reprakoch. Ked chcem sukromie a ticho mozem ist tak akurat na balkon. Mladsi brat stale podripuje, aj ked si ho nevsimam... furt len mapodobnuje romov a ma radost, s uvolnovania vetrov. Sestra na necho v kuse krici a mama s toho ide zosaliet.
Ja so absolutne iny ako moja rodina. Radsej si sadnem k odbornej literature, alebo beletrii, akoby som mal nasavat tie bludy z TV. Na moj OpenSource zivot mam denne cca 2~4 hodiny a nestaci to, lebo to zahrna aj ucenie a hladanie informacii + 20~30 riadkov kodu z coho 10 sa zmeni (agilna fylozofia).
Stres zo skoly a prace znasobuje domace nepohodlie. Do prace som zacal chodit, lebo som mal vazne obavy o svoju existenciu. Rozmyslal som, ci som uzitocny a ci mam na tomto svete miesto. A bol som na dne. Takto aspon mam pocit, ze kusok mojej snahy niekdo vyuzije a bude si ju vazit. Lenze ked nemozem robit to, co je pre mna najcennejsie, nema to asi zmysel. Vzdy som tuzil po programovani a peniaze su len prostriedok, ako si ho zadovazit. Za penize si kupim jedlo, oblecenie a pocitac. To je vsetko. Chcem len v pokoji programovat.... :(
Tiskni
Sdílej:
ISSN 1214-1267, (c) 1999-2007 Stickfish s.r.o.