Portál AbcLinuxu, 5. května 2025 12:31
že občanské průkazy jsou nesmysl, že by stačilo, kdybyste se každému úřadu prokázal jinak, že se jedná zrovna o VásDovede-li se tato představa důsledně do analogie s PGP, musel byste s sebou přivést někoho (A), kdo vás zná. Ten (A) by s sebou přivedl někoho (B), kdo zná jeho (A). (B) by s sebou přivedl někoho... až někonec by byl někdo (X), koho zná úředník
Od toho tu tá diskusia je Nikde netvrdím, že som miestny expert na SSL. Je pravda, že článok je miestami nepresný. Ale cieľom je vysvetliť princípy. A neunudiť pritom čitateľa na smrť.
- To nie je specifickou vlastnostou SSL, ze prijemca a odosielatel sa nemusia poznat. To je vlastnost PKI.
To tiež nie je celkom presné. V článku poukazujem na to, že fyzické overenie toho, že certifikát C patrí osobe O robí certifikačná autorita a nie ten, kto skúma konkrétny elektronický podpis nejakého dokumentu.
- Co ste napisali: "Ak dostanem správu od používateľa XY a tá správa je podpísaná jeho certifikátom," je upl na haluz .. sprava (presnejsie jej hash) sa podpisuje sukromnym klucom a v certifikate je ulozeny len k nemu zodpovedajuci verejny kluc.
Správne.
- CA nepotrebuju na svoju cinnost "povolenie na cinnost", ale akreditaciu od Narodneho bezpecnostneho uradu.
Slovník vraví akreditácia == "úradné oprávnenie vykonávať istú činnosť"
- Garantom el. podpisu (podla ceskeho zanoka digitalneho) v ceskej republike nie je NBU, ale ministerstvo in formatiky.
Dobre vedieť. To som nevedel a o právnom pozadí v ČR som sa vyjadroval
v článku dosť opatrne
- NBU nevydava "bezpecnostne predpisy pre CA". Hlavnym predpisom CAcky je jej bezpecnostna politika. TU si v ydava sama. NBU moze na CA posobit len bez vyhlasky, alebo (ne)udelenim akreditacie.
Tak dobre. Ja neprevádzkujem verejnú CA a ten, kto ju chce prevádzkovať musí vedieť viac, ako to čo je v tomto článku. NBÚ SR publikuje na svojich stránkach "metodika auditu SW aplikácií pre ZEP","vzor protokolu o kompilácii", "Schválené formáty" a niekoľko vyhlášok a predpisov popisujúcich najrôznejšie aspekty od technického zabezpečenia budov CA, cez off-site backup-y, disaster recovery a podobne. Ak sa cítiš dostatočne fundovaný, tak o tom napíš článok. Čitatelia budú vďační.
- CA EVPU nesidli v Dubnici nad Vahom, ale v Novej Dubnici.
Pravda je. Vzhľadom na to, že sme na českom serveri a väčšina čitateľov by mala problém nájsť to na mape - dúfam, že mi odpustia.
- Nie je pravda, ze konfiguracny subor "by mal byť spravidla umiestnený v /etc/ssl/openssl.cnf". Napriklad j a ho mam na linuxe v /usr/lib/ssl/openssl.cnf, na solarise bol defaultne ulozeny /usr/local/ssl/openssl.cnf.
Ok. Podla zdrojákov, je default /usr/local/ssl
-
ale do hry vstupuje LSB, ktoré hovorí, že system-wide konfigurácia
má byť pod /etc
.
Xerces: S PGP skusenosti nemam, aj ked s el. podpisom robim uz 2 roky(robim = je to hlavna napln mojej prace). Jedna k na komunikaciu medzi serverom a klientom mozes pouzit len SSL. To je hlavnou naplnou tohto protokolu.
To bude vysvetľovať, prečo mám pocit, že Ťa ten článok zdvihol zo stoličky.
Pass phrase nie je "heslo, ktoré budeme používať pri vytváraní elektronického podpisu". Je to o tom, ze privatny kluc je ulozeny v zasifrovanej pomocou symetrickej sifry. Kluc, ktorym je zasifrovany sa ziskal z tohto hesla.
Správne. Uff. Je piatok vecer a ja mam dost. Bol by si ochotný urobiť reviziu druheho dielu članku?
RSpublickey (logicky z nazvu - verejny klic) musi ho mit i prijemce,ze?
RSprivatekey (logicky z nazvu je to prave to oko v hlave - privatni klic)
RScertificate.pem (co je ale toto? To je snad privatni klic vcetne verejneho klice? Tomu prave nejak nerozumim).
A soubor p12 je nejaky balik privatniho a verejneho klice, co akceptuji mailovy klienti?
Snad pochopite o co mi jde a pripadne mi poradite. Budu Vam moc vdecny. Karlik
Tiskni
Sdílej:
ISSN 1214-1267, (c) 1999-2007 Stickfish s.r.o.