Portál AbcLinuxu, 4. května 2025 17:29
Článek vysvetľuje organizáciu disku a obsahuje informácie užitočné pro inštalovaní operačného systému a rozdeľovaní disku na partície.
Aby počítač mohol pristúpiť k údajom uloženým na disku, môže použiť dve metódy.
Skutočnosť je ešte o trochu komplikovanejšia. Súčasné disky často klamú o svojej geometrii a navyše sú ochotné pracovať pri rôznych geometriách. Je pravdepodobné, že niektorá z nich je, z hľadiska rýchlosti, optimálnejšia a je tiež pravdepodobné, že niektoré operačné systémy nezvládajú všetky geometrie, alebo sa snažia používať istú geometriu bez ohľadu na výchozí hodnoty disku či nastavenia BIOSu.
Pokiaľ plánujete používať disk v rôznych operačných systémoch, overte si, že všetky budú používať tú istú geometriu. Najlepšie tak, že daný operačný systém skusmo nainštalujete a pozriete sa akú geometriu používa.
Pevný disk sa zvyčajne rozdeľuje na viacero partícií (oddielov). Nutné je to každopádne vtedy, ak na disku má byť uložených viacero súborových systémov. Súborový systém je štruktúra údajov umožňujúca operačnému systému čítat údaje ako je veľkosť súboru, meno súboru, prítupová práva a podobne.
Zopár príkladov:
To, kde sa ktorá partícia na disku nachádza, je uložené na dohodnutom mieste: na prvom sektore disku (jeho poradové číslo je 0).
Tento sektor sa označuje ako MBR (Master Boot Record) a to preto, že okrem rozmiestnenia partícií (Partition Table) obsahuje aj úvodnú časť programu, ktorého úlohou je zavedenie operačného systému do pamäti počítača. Tento program sa nazýva Boot Loader. Ak umožňuje zavedenie jedného z viacerých operačných systémv, hovorí sa mu tiež Boot Manager. Kód v MBR musí byť schopný nájsť na disku zvyšok z Boot Loaderu/Managera a nahrať ho do pamäti.
Pozrime sa teraz ako vyzerá Partition Table.
Tabuľka partícií má štyri riadky. Na každom riadku može byť poznačená jedna partícia. O partícii sú v tabuľke zaznačené tieto údaje:
Ako vidíte, rozmiestnenie partícií na disku je zadané dvojmo. Systémom CHS aj LBA. Obidve skupiny údajov musia, pokiaľ možno, navzájom súhlasiť. Inak sa môžete dočkať nepríjemných problémov. To neplatí pre partície za hranicou 1024 cylindrov. O tom si povieme nižšie.
Keď už raz disk porozdeľujete, je vhodné si údaje z tabuľky partícií opísať na papier a uložiť na bezpečné miesto. Je nepravdepodobné, že akýkoľvek antivír či program na opravu disku dokáže túto tabuľku zrekonštruovať ak sa poškodí.
Extended partícia
Ak štyri partície nie sú dosť, môžete jednu (v novších OS aj viac) partíciu vyrobiť ako extended. Takáto partícia je zvláštna tým, že jej prvý sektor obsahuje novú tabuľku partícií. Tak isto ako MBR. Aj táto má štyri položky a má všetky vlastnosti ako tabuľka v MBR. Spolu so schopnosťou obsahovať ďalšie extended partície.
Partície, ktoré nie sú extended, sa v MBR označujú ako primárne. V ostatných tabuľkách sa označujú ako logické disky. Staršie operačné systémy od firmy Microsoft nedovoľujú vytvoriť viacero primárnych partícií.
Niektoré boot managery a boot loadery nedovoľujú nabootovať z logických diskov. Len z primárnych partícií.
Typ | Boot flag | Začiatok partície | Koniec partície | Začiatočný sektor | Počet sektorov | ||||
Head | Sector | Cylinder | Head | Sector | Cylinder | ||||
06 | 0 | 1 | 1 | 0 | 239 | 63 | 276 | 63 | 4188177 |
07 | 0 | 0 | 1 | 277 | 239 | 63 | 1023 | 4188240 | 23012640 |
83 | 1 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 27200880 | 13668480 |
05 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 40869360 | 37301040 |
82 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 63 | 393057 |
83 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 63 | 7816977 |
83 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 63 | 29090817 |
Teoreticky je možné mať viacero logických diskov v jednej extended partícii. Historicky sa však zvyčajne vytvára len jeden logický disk a zvyšný priestor sa v prípade potreby ďalšieho logického disku použije ako vnorená extended partícia a tento logický disk sa vytvorí v nej. Nasledovný obrázok demonštruje usporiadanie tabuľky partícii na disku s dvoma primárnymi partíciami a dvoma logickými diskami:
Primárna partícia č.1 | |||||
Primárna partícia č.2 | |||||
|
linear
voľbe môže súčasná
verzia prekonať limit 1024 cylindrov prakticky na všetkých systémoch
vyrobených po roku 1998.
Lilo je schopné bootovať z extended partície. Pozor však na to, že niektoré programy pre rozdeľovanie disku nie sú ochotné označiť logický disk v extended partícii ako bootovateľný.
Získať prvých 512 bytov bootovateľnej partície s nejakým operačným systémom - napríklad takto:
dd if=/dev/hda2 of=/tmp/bootsec.lnx count=1 bs=512; mcopy /tmp/bootsec.lnx a:
|
Upraviť boot.ini
súbor. V tom mojom je:
C:\bootsec.lnx="Slackware Linux"
|
V princípe existujú dva prístupy:
Minimum je 0 - a Linux budete bezat z CD alebo z UMSDOS particie. To je ale naozaj riešenie pre tých, ktorí si chcú Linux vyskúšať, ľudí v krajnej núdzi a pre samovrahov.
Trocha lepšia je situácia, ak môžete použiť jednu partíciu. Jej veľkosť je limitom pre to, čo všetko môžete na systéme mať. Kompletná distribúcia Slackware sa vojde na 2 - 3 GB. Mnohé populárne distribúcie uz prerástli niekoľko CD a potrebujú priestoru viac - hlavne ak sa rozhodnete nainštalovať "všetko", čo často znamená, že sa nainštalujú programy, o ktoré za celý život systému nezavadíte.
Tak ako pri predchádzajúcom prípade, aj tu je vhodné mať dosť pamäti. Ak totiž systém dospeje do stavu, že potrebuje viac pamäti, než fyzicky máte, možete zažiť buď pád aplikácie, ktorá takéto podmienky nemá dobre ošetrené, alebo priamo zabitie aplikácie jadrom.
Vyhnúť sa takýmto nepríjemnostiam možno použitím ďalšej partície - swap. Obsah pamäti aplikácií, ktoré nie sú v danom okamihu potrebné, sa odloží na túto partíciu. O vhodnom zvolení jej veľkosti sa možno dočítať na iných miestach, ale v stručnosti možno povedať, že sa upúšťa od dávneho pravidla, že veľkoť swapu by mala byť dvojnásobkom veľkosti fyzickej pamäte a skor sa presadzuje názor, že si treba zrátať, koľko pamäte možu potrebovať programy, ktoré pužívate, trocha prihodiť a je to.
Začneme partíciou, ktorej používanie sa mi veľmi osvedčilo.
Používam ju pre adresár /home
. Umožňuje to ľahký upgrade
či reinštaláciu bez toho, aby sa nejako dotkla adresárov užívateľov,
ale aj napríklad klonovanie tejto partície.
Pridávanie ďalších partícií možno použiť pre zvýšenie bezpečnosti
systému. Partíciu totižto možno pripojiť len na čítanie, alebo
zakázať spúšťanie programov z nej. Tak napríklad možno vytovriť
partíciu pre /var
, kde by sa nemali vyskytovať žiadne
spustiteľné súbory. Naopak /bin
, /sbin
,
/etc
, /opt
a /lib
môžu byť
pripojené len na čítanie a nedovoľovať zápis.
Mohol by si mi objasnit svoje pripomienky? Nie je mi jasne ako moze suvisiet rozdelenie disku s DoS? Nie je mi ani jasne, preco by mal plny /tmp byt zaujimavy niecim inym nez, ze mas plne /tmp ? (Nemam zdroje na to aby som si to len tak niekde skusal).
Nr AF Hd Sec Cyl Hd Sec Cyl Start Size ID 1 00 1 1 0 254 63 511 63 8225217 0b . . .IMHO, bootloadery zabiraji vzdy jen 512 bytes (jeden sektor) a zbytek si pripadne dotahuji ze sektoru, ktere uz jsou soucasti filesystemu, ale rozhodne ne z nulte stopy.
lilo -u
??? A co kdyz nemam vubec lilo, ale grub?
:)) Asi bych to nekde nasel, ale treba to tu do budoucna nekomu pomuze :))
Jirka
ISSN 1214-1267, (c) 1999-2007 Stickfish s.r.o.