Administrace komentářů

Uz som si precital dokladnejsie otazku a hlavne diskusiu a myslienka pouzitia informacii navyse pre kompilator je zaujimava a v podstate sa pouziva uz celkom dlho (napriklad register alebo inline v gcc) aj ked ide prevazne o velmi jednoduche veci. Rozne obmedzenia (tie nove abstrakcie) z ktorych vyplyvaju lepsie vlastnosti systemov sa studuju uz tiez celkom dlho, horsie je to s ich aplikaciou na realne programovacie jazyky (zvacsa sa pouzivaju skor matematicke modely, ktore su relativne vzdialene od bezneho programovania).

Teoreticky by nemuselo byt zlozite nieco podobne pre haskell spravit. Runtime optimalizacie by asi nemali moc zmysel, kedze rezia spojena s optimalizaciou by pravdepodobne bola vyssia nez to, co poskytne optimalizacia. V case kompilacie by to uz zmysel mohlo mat (tu by sa asi skutocne hodil modifikovany AVAIL problem pre vypocet dostupnych vyrazov, z ktorych sa da vychadzat v danom bode programu). Realizacia by tiez nemusela byt velmi obtiazna (na high-level urovni, programovania to bude chciet urcite dost). Technicky by stacilo pridat do gramatiky pre jazyk pravidlo, ktore by umoznovalo pri definicii funkcie davat priznaky (splna asociativitu, ma nulovy prvok 'm' a pod.) a nasledne vyuzivat tieto informacie pre optimalizacii.

Este som nepocul o projekte, ktory by sa nieco podobne snazil spravit, co samozrejme neznamena, ze taky projekt neexistuje. Kazdopadne ako napad to vyzera zaujimavo.

btw: Na programy (vsetky, nie len funkcionalne) sa casto pozera ako na transformatory stavovej funkcie, takze napojenie len na funkcionalne jazyky a pripadne line vyhodnocovanie by som v tomto pripade ako klucove nevidel.