Od soboty do úterý probíhá v Hamburku konference 39C3 (Chaos Communication Congress) věnovaná také počítačové bezpečnosti nebo hardwaru. Program (jiná verze) slibuje řadu zajímavých přednášek. Streamy a záznamy budou k dispozici na media.ccc.de.
Byl představen nový Xserver Phoenix, kompletně od nuly vyvíjený v programovacím jazyce Zig. Projekt Phoenix si klade za cíl být moderní alternativou k X.Org serveru.
XLibre Xserver byl 21. prosince vydán ve verzi 25.1.0, 'winter solstice release'. Od založení tohoto forku X.Org serveru se jedná o vůbec první novou minor verzi (inkrementovalo se to druhé číslo v číselném kódu verze).
Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
.
Vidím akorát jednu pozitivní věc - posuvník aktuální pozice písničky je hezky přes celé okno, ne jen taková mrňka jako doteď
...velka plocha uprostred, ktera ma minimalni uzitnou hodnotu...Prave ze ta plocha ma maximalni uzitnou hodnotu (pro tento typ 'prehravace') a prave proto je uprostred.
Mám to rozbité odkedy som sa snažil rozbehať javu. Vtedy som mal problém s tým, že pod X mi nechceli bežať ani textové java aplikácie. S vypnutými X to beží. Ale nechajme javu javou, ja javu nemám rád, java nemá rada mňa, kašlať na to ...
No ale s5 k pôvodnému príspevku, chcel som len poukázť na to, že akosi veľa aplikácii je napísaných tak, že človek so starším PC to nemôže používať. Nevidím na amaroku funkcie ktoré by boli nevyhnutné. Chýbajú mi tam ale základné vlastnosti ktoré by prehrávač hudby mal mať. Napríklad nastavenie veľkosti bufferov. Preto na prehrávanie hudby preferujem mplayer pred akýmkoľvek prehrávačom ktorý pri prehrávaní seká (pretože väčšina prehrávačov má malý buffer a nenašiel som spôsob ako sa dá zmeniť).
chcel som len poukázť na to, že akosi veľa aplikácii je napísaných tak, že človek so starším PC to nemôže používať.S tím se ale nedá nic dělat, vývojáři, ač by měli psát programy hospodárně, se nemohou donekonečna ohlížet na lidi se zastaralým hardwarem. Já mám počítač pět let starý, už to není nic moc, ale Amarok se na tom dá pořád pohodlně používat. Kdybych chtěl používat ty staré šunky, co mám ještě ve skříni, tak bych se musel smířit s tím, že mi na tom nejnovější program nepůjdou.
Mno lenže ja tiež už nemám najnovší PC, 4 roky starý barton 2500+ s nvidiou 5200. Napriek tomu sa mi tu amarok spúšťa 21s. Prekreslenie okna pri zmene veľkosti okna trvá asi 2s! Akože nehovorím aby to behalo na i386 ale trošku hospodárnosti by nezaškodilo. Aj v súčasnosti nie všetci bežia na najmodernejšom železe. Predávajú sa aj horšie stroje než mám ja (napr Asus EEE). Výkon PC sa dá využiť aj rozumnejšie než na efekty. Pravdu povediac ani si neviem predstaviť ako vyzerá KDE4 na Asus EEE (pri takom rozlíšení sa asi väčšina aplikácií pre KDE4 na LCD nevtrepe ...).
konecne aspon budu moct prejit zpatky z xmms na amarok
Tiskni
Sdílej: