Představen byl notebook TUXEDO InfinityBook Pro 15 Gen10 s procesorem AMD Ryzen AI 300, integrovanou grafikou AMD Radeon 800M, 15,3 palcovým displejem s rozlišením 2560x1600 pixelů. V konfiguraci si lze vybrat až 128 GB RAM. Koupit jej lze s nainstalovaným TUXEDO OS nebo Ubuntu 24.04 LTS.
Po půl roce od vydání verze 2.41 byla vydána nová verze 2.42 knihovny glibc (GNU C Library). Přehled novinek v poznámkách k vydání a v souboru NEWS. Vypíchnout lze například podporu SFrame. Opraveny jsou zranitelnosti CVE-2025-0395, CVE-2025-5702, CVE-2025-5745 a CVE-2025-8058.
Byla vydána nová verze 9.15 z Debianu vycházející linuxové distribuce DietPi pro (nejenom) jednodeskové počítače. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Společnost CORSAIR podporuje svůj systém iCUE LINK pouze ve Windows a macOS. Jak jej ovládat v Linuxu? OpenLinkHub (GitHub) je open source linuxové rozhraní k iCUE LINK. Z webového rozhraní na adrese http://localhost:27003 lze ovládat RGB osvětlení, rychlost ventilátorů, nastavovat klávesnice, myši, headsety…
Ve funkci koordinátora k bitcoinové kauze skončil bývalý ústavní soudce David Uhlíř. Informaci, kterou zveřejnil Deník N, potvrdila Radiožurnálu ministryně spravedlnosti Eva Decriox (ODS). Uvedla, že odchod byl po vzájemné dohodě. „Jeho mise je ukončená, auditní procesy se už povedlo nastavit,“ řekla. Teď má podle ministryně další kroky podniknout policie a státní zastupitelství. Koordinátorem jmenovala ministryně Uhlíře 19. června.
Byla vydána nová verze 25.07.26 svobodného multiplatformního video editoru Shotcut (Wikipedie) postaveného nad multimediálním frameworkem MLT. Nejnovější Shotcut je již vedle zdrojových kódů k dispozici také ve formátech AppImage, Flatpak a Snap.
Po 9 týdnech vývoje od vydání Linuxu 6.15 oznámil Linus Torvalds vydání Linuxu 6.16. Přehled novinek a vylepšení na LWN.net: první a druhá polovina začleňovacího okna a Linux Kernel Newbies.
Americký výrobce čipů Intel propustí 15 procent zaměstnanců (en), do konce roku by jich v podniku mělo pracovat zhruba 75.000. Firma se potýká s výrobními problémy a opouští také miliardový plán na výstavbu továrny v Německu a Polsku.
MDN (Wikipedie), dnes MDN Web Docs, původně Mozilla Developer Network, slaví 20 let. V říjnu 2004 byl ukončen provoz serveru Netscape DevEdge, který byl hlavním zdrojem dokumentace k webovým prohlížečům Netscape a k webovým technologiím obecně. Mozille se po jednáních s AOL povedlo dokumenty z Netscape DevEdge zachránit a 23. července 2005 byl spuštěn MDC (Mozilla Developer Center). Ten byl v roce 2010 přejmenován na MDN.
Wayback byl vydán ve verzi 0.1. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
V tomto prvom zápisku sa budem snažiť objasniť, o čo v tomto projektíku ide.
.
Trochu histórie:
Približne pred dvoma rokmi som si kúpil 2,5" 40GB USB disk. V tej dobe to bolo najlepšie riešenie z hľadiska pomeru cena/výkon/kapacita. Pred dvoma rokmi som mal na desktope ešte WinXP spolu s Mandrivou. Ceny notebookov u nás (SR) boli privysoké a ja som potreboval prenášať dokumenty a pracovať s nimi na rôznych pc. Tak som dokumenty nakopíroval na usb box a doma ich pravidelne zálohoval na disk desktopu. Neskôr sa ukázalo, že mi nevyhovuje software (a jeho nastavenia), nainštalovaný na rôznych PC, na ktorých som v škole alebo inde pracoval.
.
Prenosné aplikácie:
Tak som sa dostal k stránke portableapps.com. Postupne som si na usb disku vybudoval kompletnú sadu prenosných aplikácií v oblastiach: multimédiá, office, internet, hry, a iné. Tieto aplikácie majú všetky nastavenia uložené na usb disku a tak po pripojení disku k PC som získal pracovnú stanicu ako by som bol doma. Postupne som aj doma prešiel na systém práce s aplikáciami na usb disku. Rýchlosť bola vyhovujúca, takže po čase som na mojom windowse nemal takmer nič nainštalované .
.
Postupný prechod na linux:
Postupom času som však prešiel na linux a nastal problém, čo s dátami a nstaveniami uloženými v aplikáciách ako thunderbird, firefox a ooo. Spočiatku som dáta a nastavenia synchronizoval s dátami v mojom domovskom adresári na desktope. Išlo najmä o záložky a kontakty vo firefoxe a thunderbirde. Toto mi však nevyhovovalo.
.
Nástup Slax-u
Približne pred 1,5 rokom som objavil live distro slax. Vtedy vo verzii 5.x. Po pár dňoch experimentovania som ho nainštaloval na usb disk. Na desktope som stále používal Mandrivu. Postupne som sa so slaxom oboznámil a zistil som, že mi niektoré veci vôbec nevyhovujú. Napr: nefungovala tam 3D akcelerácia, chýbalo tam veľa aplikácií, ktoré som mal v Mandrive. Tak som postupne začal do slaxu pridávať aplikácie a používať ho na usb disku ako úkážku linuxu a záchranný systém.
.
Začiatok LDT
Do slaxu som postupne dopĺňal soft a ovládače na grafické karty ati a nvidia. Problém bol však s detekciou a správnym nastavením v xorg.conf. Tak som s pomocou rád komunity zostavil skript, čo to poriešil. Približne tu sa začal celý tuning slaxu. Postupne som pridával dalšie skripty. Vyriešil som automatické ukladanie nastavení užívateľa a doplnanie softu do slaxu. Neskôr som si uvedomil, že vlastne už väčšinu času všetko robím v slaxovi a Mandrivu na disku ani nezapnem. (medzitým som aj zrušil win). Tak som si povedal, že premením slaxa na prenosnú pracovnú stanicu so všetkým, čo k tomu patrí - ovládače, správa sw, aplikácie a podobne.
.
Hlavé ciele:
Aj naďalej som usb disk používal ako prenosnú pracovnú stanicu a to hlavne na pc s win. Synchronizácia nastavení a dát v aplikáciách je nepraktická. Preto som si stanovil nasledoné zásady:
Využívať multiplatformové aplikácie.
Zdielať nastavenia a dáta aplikácií medzi ich win a lin verziami.
Vyriešiť inštaláciu sw v slaxovi.
Zvýšiť úsporu ram.
maximálne využiť výhody live systému ale aj plnohodnotného linux desktopu.
.
Riešenie
Celý problém som sa rozhodol riešiť nasledovne: V prvom rade vždy vyberám multiplatformové aplikácie. Aj linuxová aj windowsová verzia sú nainštalované na usb disku. Linuxová verzia je vrámci slaxu a windowsová je upravená na portable verziu v oddelenom priečinku. Ďalej mám na disku priečinok "setup" kde majú windowsové aplikácie všetky svoje nastavenia. Jednotlivé linuxové aplikácie majú potom presymlinkované svoje setup priečinky z domovského adresára užívateľa do priečinka "setup" . Celý LDT funguje z fat 32 takže so zápisom nieje problém.
.
Ukladanie nastavení užívateľa v slaxovi som vyriešil vytvorením loopback súboru. Tento súbor sa pri štarte namontuje do domovského adresára užívateľa s prístupom rw. Takto sa celá konfigurácia užívateľa ukladá priamo počas behu systému. Ako som už spomínal, multiplatformové aplikácie majú svoje nastavenia presmerované do setup priečinku na usb disku, aby boli dostupné pre ich win verzie. Jedná sa najmä o tieto aplikácie: opera, psi, mucommander,firefox, thunderbird a dalšie.
.
Ked prídem k pc, na ktorom je potrebné niečo spraviť, bud využijem portable aplikácie na usb disku, alebo ak sa dá rovno reštartujem PC do slaxa (LDT). Na PC čo nepodporujú alebo nekorektne bootujú z usb používam na štart mini boot cd
.
Spočiatku som využíval hlavne moduly so sw zo stránky slax.org. Tie mi však postupne prestali stačiť a začal som si z repozitárov slackware sťahovať dodatočný sw. jeho ručná inštalácia a tvorba modulov bola však zdĺhavá a nepraktická. Navyše riešenie závislostí bolo nekonečné. Na riešenie tohto problému som vytvoril skripty hromadnej konverzie slackware balíkov do modulov, rozbalovanie modulov do priečinkou, ich zlučovanie do jedného modulu a podobne. Na riešenie závislostí som použil správcu sw slapt-get a jeho grafickú nadstavbu gslapt. Cez ňu je možné pohodlne inštalovať sw aj so závislosťami. Následne stačí zadať jeden príkaz a stiahnutý sw sa prekonvertuje do modulov pre slax. (plánujem doplniť o GUI).
.
Šetrenie ramky spočíva najmä v použití loopback súboru pre adresár tmp a presmerovanie zápisu zmien v unionfs do priečinku alebo loopback súboru na usb disku.
.
Výhody / nevýhody
Mojim hlavným cieľom je, aby LDT okamžite po štarte fungovalo najmä po hw stránke. Tiež chcem uľahčiť inštaláciu softu do live distra slax. V LDT sú predinštalované základné aplikácie.
Aj napriek všetkým snahám LDT je stále "len" tuning live distra Slax6 RC7. Veštky skripty po drobnej úprave môžu fungovať aj na inom live distre. Napr ukladanie nastavení užívateľa funguje aj na MCN live a iných.
Hlavné nevýhody:
Vyššie nároky na ram. (min 512MB)
Mierne pomalší štart aplikácií - najmä ooo
Nutnosť mať swap.
.
Hlavné výhody:
Takmer nezničiteľný systém - po reštarte ako nový
Spustiteľný kdekoľvek
Dáta a nastavenia dostupné na takmer akomkoľvek pc
Nezávislosť od sw vybavenia daného pc
.
Záver
Aj napriek tomu, že by sa LDT mohlo zdať ako pokus o vytvorenie vlastného distra nieje tomu tak. Základ LDT tvorí naďalej Slax (modul base a xorg). LDT je len nadstavba - tuning. Za posledné tri mesiace sa celý "vývoj" posunul hodne dopredu. Bol doplnený sw, vytvorené nové skripty a podobne. Súčasné hlavné zameranie LDT je prezentácia a ukážka linuxu s možnosťou plnohodnotnej práce, zálohovanie diskov, testovanie pc a podobne. Celý systém je funkčný z usb disku (kľúča) alebo z interného disku pc. Na jeho štart nieje potrebný zavádzač.
Aktuálna veľkosť vrátane všetkého sw a sk/cz linuxovej dokumentácie je 1,3GB a zmestí sa na mini DVD. Na ploche je tiež inštalátor na usb kľúč.
Web a download: ldt.lnx.sk
web je zatiaľ vo výstavbe, preto obsahuje len základné informácie a download iso obrazov.
V ďalšom pokračovaní sa budem snažiť vysvetliť prácu a administráciu ldt, fungovanie jednotlivých skriptov a podobne.
.
tomolc
Tiskni
Sdílej:
LDT je odjakživa Letní Dětský Tábor...