Administrace komentářů

Kedysi som počul peknú story, ktorá mi pomohla pochopiť ako funguje šifrovaná komunikácia medzi browserom a web serverom: Predstav si, že existujú dvaja králi. Jeden chce poslať správu druhému, ale ani jeden nemá dôveryhodného posla, ktorý by ustrážil truhličku so správou, sám do nej nenahliadol, či sa ubránil banditom na ceste. Nechajú si preto urobiť truhličku na dva visacie zámky. Každý kráľ má kľúč a visací zámok. Jeden kráľ dá do truhličky správu a zamkne ju použitím svojho visacieho zámku a svojho kľúča. Posol odnesie truhličku druhému kráľovi a ten už zamknutú truhličku zamkne ešte raz - svojím zámkom a kľúčom. Potom posol prinesie truhličku späť prvému kráľovi a ten odomkne svoj zámok. Truhlička ale ostáva zamknutá. Nakoniec posol odnesie truhličku druhému kráľovi a ten odomkne svoj zámok, otvorí truhličku a prečíta správu.

Počas celej transakcie sa králi nemuseli stretnúť. Ani si nemuseli navzájom vymieňať zámky, či kľúče. Napriek tomu posol mal v rukách vždy len zamknutú truhličku.

V prípade browserov a web serverov je to podobne. Každý má svoj privátny kľúč, ktorým zamyká. Nech si ten kľúč trebárs vymyslí v momente keď sa nadväzuje spojenie. Horeuvedeným spôsobom si vymenia správu - vlastne to môže byť len symetrický kľúč pre danú session. A zvyšok komunikácie môže prebiehať šifrovaná týtmto kľúčom.

Dôležité ešte je, aby prvý kráľ vedel, že keď sa mu vráti truhlička a má na sebe druhý zámok, tak ten zámok patrí druhému kráľovi a nie kapitánovi zbojníkov v lese. Preto na zámku musí byť vygravírovaný znak druhého kráľa (teda: certifikát druhej strany v sebe nesie meno druhej strany) a to gravírovanie vie urobiť len pár majstrov na svete - (Verisign a iné CA).

Koniec rozprávky.

Nešiel som do detailov a niektoré veci sú trocha nepresné, ale pokiaľ ti nejde o to, aby si skúmal v ktorých bajtoch je tých 40 bitov kľúča, tak je to fuk. Dúfam.