Administrace komentářů

DHCP = Dynamic Host Configuration Protocol. Cez DHCP môžeš nakonfigurovať IP adresu, DNS konfiguráciu, NTP server, routovanie a čojaviemčoešte. Ale pokiaľ viem, tak nemôžeš povedať, že stroj XY patrí do nejakej Windows NT domény. Tiež preto, že ten konfigurovaný stroj musí mať vyrobené konto na Domain Controller-i. Keby to tak nebolo, tak by som si vyrobil malý DHCP server, ktorý by môjmu stroju povedal, že patrí do Windows domény FIRMA a to by bol jeden z najľahších hack-ov, ako sa nabúrať do Windows NT domény.

To, čo sa hovorí v "option domain-name", je DNS doména. Windowsy tomu hovoria tuším "DNS suffix". Je to reťazec, ktorý sa použije na vytvorenie FQDN (Fully Qualified Domain Name) keď resolver na klientovi dostane len holé meno stroja bez domény. Príklad: domain-name je "firma.cz", urobíš "ping mail", ping potrebuje "mail" preložiť na IP, tak z toho urobí FQDN "mail.firma.cz" a to sa spýta DNS servera. Neviem či to ubuntu/systemd nerieši nejako inak, ale tá doména sa zvykla písať do /etc/resolv.conf za keyword "search". Buď ručne, alebo ju tam dal DHCP client.

Na druhej strane Domain Controller Windows NT domény sa snaží byť aj DHCP server, aj DNS server aj čojaviemčo ešte. Skrátka chce riešiť všetko sám. Kedysi som sa pokúšal vyrobiť systém s ISC DHCP serverom, Bind DNS serverom (ktoré som už historicky mal rozbehané a mal som v nich vyriešené kadejaké triky) a Sambu ako DC serverom, ale nepodarilo sa mi to dotiahnuť do úspešného konca .