Byl publikován aktuální přehled vývoje renderovacího jádra webového prohlížeče Servo (Wikipedie).
V programovacím jazyce Go naprogramovaná webová aplikace pro spolupráci na zdrojových kódech pomocí gitu Forgejo byla vydána ve verzi 12.0 (Mastodon). Forgejo je fork Gitei.
Nová čísla časopisů od nakladatelství Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 155 (pdf) a Hello World 27 (pdf).
Hyprland, tj. kompozitor pro Wayland zaměřený na dláždění okny a zároveň grafické efekty, byl vydán ve verzi 0.50.0. Podrobný přehled novinek na GitHubu.
Patrick Volkerding oznámil před dvaatřiceti lety vydání Slackware Linuxu 1.00. Slackware Linux byl tenkrát k dispozici na 3,5 palcových disketách. Základní systém byl na 13 disketách. Kdo chtěl grafiku, potřeboval dalších 11 disket. Slackware Linux 1.00 byl postaven na Linuxu .99pl11 Alpha, libc 4.4.1, g++ 2.4.5 a XFree86 1.3.
Ministerstvo pro místní rozvoj (MMR) jako první orgán státní správy v Česku spustilo takzvaný „bug bounty“ program pro odhalování bezpečnostních rizik a zranitelných míst ve svých informačních systémech. Za nalezení kritické zranitelnosti nabízí veřejnosti odměnu 1000 eur, v případě vysoké závažnosti je to 500 eur. Program se inspiruje přístupy běžnými v komerčním sektoru nebo ve veřejné sféře v zahraničí.
Vláda dne 16. července 2025 schválila návrh nového jednotného vizuálního stylu státní správy. Vytvořilo jej na základě veřejné soutěže studio Najbrt. Náklady na přípravu návrhu a metodiky činily tři miliony korun. Modernizovaný dvouocasý lev vychází z malého státního znaku. Vizuální styl doprovází originální písmo Czechia Sans.
Vyhledávač DuckDuckGo je podle webu DownDetector od 2:15 SELČ nedostupný. Opět fungovat začal na několik minut zhruba v 15:15. Další služby nesouvisející přímo s vyhledáváním, jako mapy a AI asistent jsou dostupné. Pro některé dotazy během výpadku stále funguje zobrazování například textu z Wikipedie.
Více než 600 aplikací postavených na PHP frameworku Laravel je zranitelných vůči vzdálenému spuštění libovolného kódu. Útočníci mohou zneužít veřejně uniklé konfigurační klíče APP_KEY (např. z GitHubu). Z více než 260 000 APP_KEY získaných z GitHubu bylo ověřeno, že přes 600 aplikací je zranitelných. Zhruba 63 % úniků pochází z .env souborů, které často obsahují i další citlivé údaje (např. přístupové údaje k databázím nebo cloudovým službám).
Open source modální textový editor Helix, inspirovaný editory Vim, Neovim či Kakoune, byl vydán ve verzi 25.07. Přehled novinek se záznamy terminálových sezení v asciinema v oznámení na webu. Detailně v CHANGELOGu na GitHubu.
echo $_SERVER['REMOTE_HOST']
se nic nevypise.$_SERVER['REMOTE_ADDR']nebo
gethostbyaddr($_SERVER['REMOTE_ADDR'])První ukáže IP adresu, to druhé odpovídající PTR záznam.
$_SERVER['REMOTE_ADDR']
se musi povolit v http.conf:
HostnameLookups OnSlo spis vic o princip...
Tak, tak. Zapínať HostnameLookups on
pre všetky requesty bez rozdielu je na 99% neprimerané opatrenie, ktoré prinesie viac negatív než pozitív. Mne osobne by stačilo už len to, že request príde na server, potom sa niekoľko sekúnd reverzným DNS resolvuje adresa, a až potom sa naozaj môže spustiť PHP a spracovať požiadavku. Ak je requestov veľa, tak to jednak môže generovať veľký DNS traffic, a dvak musí naraz bežať viac apachov, z ktorých väčšina nič nerobí, len je obsadených a čakajú kým budú môcť pokračovať. Zvyšujú sa nároky na priepustnosť siete (zbytočný DNS resolving), na pamäť (viac apačov ktorí nič nerobia, len čakajú), a ešte k tomu stúpa čas odozvy webu - klient pošle požiadavku, chvíľu čaká, čaká (resolving na strane servra), a až potom po chvíli sa to naozaj začne spracovávať a zo servra lezie odpoveď.
Je lepší nápad to resolvovať až keď to naozaj treba, a nie paušálne pre všetky requesty.
gethostbyaddr() static char *php_gethostbyaddr(char *ip);a kouknete se podrobneji do definic v hlavickach, vsimnete si, ze funkce taky vyuziva prekladu na DNS. Musim sice uznat, ze to zas tak nezatezuje server, ale odtoho se to jmenuje 'server'
Server môže byť dimenzovaný ako chce, ale rýchlosť spätného resolvingu nezáleží od neho, ale od iných servrov. Ak použije cachovací server niekde dosť blízko, tak môže väčšinu opakujúceho sa trafficu hitnúť z cache, to ale nič nemení na tom, že na spätný resolving jednej IP adresy pri IPv4 treba tak 3-4 DNS requesty (a to na 3-4 rôzne servre s rôzne dobrou odozvou), ktoré sa pri novom klientovi proste musia vykonať predtým než Apache vôbec začne pracovať na zistení obsahu samotnej stránky a jej odoslaní. Ak sa to zapne v Apache paušálne pre všetky requesty, tak túto zbytočnosť robí aj keď ide posielať statický obsah - ako čisté HTMLka, obrázky, CSSka, JavaScripty, či flashe.
Podľa môjho názoru, ktorý je možno trochu zastaralý: to že si niečím môžeme dovoliť plytvať nie je ospravedlnením pre to, aby sme to robili.
Možno by nebolo odveci si prečítať aj to čo k tomu hovorí oficiálny manuál Apache. Sami autori to doporučujú nechať vypnuté ak to "truly" nepotrebuješ.
Tiskni
Sdílej: