Dle plánu certifikační autorita Let's Encrypt nově vydává také certifikáty s šestidenní platností (160 hodin) s možností vystavit je na IP adresu.
V programovacím jazyce Go naprogramovaná webová aplikace pro spolupráci na zdrojových kódech pomocí gitu Forgejo byla vydána ve verzi 14.0 (Mastodon). Forgejo je fork Gitei.
Just the Browser je projekt, 'který vám pomůže v internetovém prohlížeči deaktivovat funkce umělé inteligence, telemetrii, sponzorovaný obsah, integraci produktů a další nepříjemnosti' (repozitář na GitHubu). Využívá k tomu skrytá nastavení ve webových prohlížečích, určená původně pro firmy a organizace ('enterprise policies'). Pod linuxem je skriptem pro automatickou úpravu nastavení prozatím podporován pouze prohlížeč Firefox.
Svobodný multiplatformní herní engine Bevy napsaný v Rustu byl vydán ve verzi 0.18. Díky 174 přispěvatelům.
Miliardy korun na digitalizaci služeb státu nestačily. Stát do ní v letech 2020 až 2024 vložil víc než 50 miliard korun, ale původní cíl se nepodařilo splnit. Od loňského února měly být služby státu plně digitalizované a občané měli mít právo komunikovat se státem digitálně. Do tohoto data se povedlo plně digitalizovat 18 procent agendových služeb státu. Dnes to uvedl Nejvyšší kontrolní úřad (NKÚ) v souhrnné zprávě o stavu digitalizace v Česku. Zpráva vychází z výsledků víc než 50 kontrol, které NKÚ v posledních pěti letech v tomto oboru uskutečnil.
Nadace Wikimedia, která je provozovatelem internetové encyklopedie Wikipedia, oznámila u příležitosti 25. výročí vzniku encyklopedie nové licenční dohody s firmami vyvíjejícími umělou inteligenci (AI). Mezi partnery encyklopedie tak nově patří Microsoft, Amazon a Meta Platforms, ale také start-up Perplexity a francouzská společnost Mistral AI. Wikimedia má podobnou dohodu od roku 2022 také se společností Google ze skupiny
… více »D7VK byl vydán ve verzi 1.2. Jedná se o fork DXVK implementující překlad volání Direct3D 5, 6 a 7 na Vulkan. DXVK zvládá Direct3D 8, 9, 10 a 11.
Byla vydána verze 12.0.0 knihovny libvirt (Wikipedie) zastřešující různé virtualizační technologie a vytvářející jednotné rozhraní pro správu virtuálních strojů. Současně byl ve verzi 12.0.0 vydán související modul pro Python libvirt-python. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
CreepyLink.com je nový zkracovač URL adres, 'díky kterému budou vaše odkazy vypadat tak podezřele, jak je to jen možné'. Například odkaz na abclinuxu.cz tento zkracovač převádí do podoby 'https://netflix.web-safe.link/logger_8oIlgs_free_money.php'. Dle prohlášení autora je CreepyLink alternativou ke zkracovači ShadyURL (repozitář na githubu), který dnes již bohužel není v provozu.
Na blogu Raspberry Pi byla představena rozšiřující deska Raspberry Pi AI HAT+ 2 s akcelerátorem Hailo-10 a 8 GB RAM. Na rozdíl od předchozí Raspberry Pi AI HAT+ podporuje generativní AI. Cena desky je 130 dolarů.
echo $_SERVER['REMOTE_HOST'] se nic nevypise.$_SERVER['REMOTE_ADDR']nebo
gethostbyaddr($_SERVER['REMOTE_ADDR'])První ukáže IP adresu, to druhé odpovídající PTR záznam.
$_SERVER['REMOTE_ADDR'] se musi povolit v http.conf:
HostnameLookups OnSlo spis vic o princip...
Tak, tak. Zapínať HostnameLookups on pre všetky requesty bez rozdielu je na 99% neprimerané opatrenie, ktoré prinesie viac negatív než pozitív. Mne osobne by stačilo už len to, že request príde na server, potom sa niekoľko sekúnd reverzným DNS resolvuje adresa, a až potom sa naozaj môže spustiť PHP a spracovať požiadavku. Ak je requestov veľa, tak to jednak môže generovať veľký DNS traffic, a dvak musí naraz bežať viac apachov, z ktorých väčšina nič nerobí, len je obsadených a čakajú kým budú môcť pokračovať. Zvyšujú sa nároky na priepustnosť siete (zbytočný DNS resolving), na pamäť (viac apačov ktorí nič nerobia, len čakajú), a ešte k tomu stúpa čas odozvy webu - klient pošle požiadavku, chvíľu čaká, čaká (resolving na strane servra), a až potom po chvíli sa to naozaj začne spracovávať a zo servra lezie odpoveď.
Je lepší nápad to resolvovať až keď to naozaj treba, a nie paušálne pre všetky requesty.
gethostbyaddr() static char *php_gethostbyaddr(char *ip);a kouknete se podrobneji do definic v hlavickach, vsimnete si, ze funkce taky vyuziva prekladu na DNS. Musim sice uznat, ze to zas tak nezatezuje server, ale odtoho se to jmenuje 'server'
a musi se s tim pocitat, aby mel dostatek vypocetniho vykonu na ruzne operace... treba tyto.
Server môže byť dimenzovaný ako chce, ale rýchlosť spätného resolvingu nezáleží od neho, ale od iných servrov. Ak použije cachovací server niekde dosť blízko, tak môže väčšinu opakujúceho sa trafficu hitnúť z cache, to ale nič nemení na tom, že na spätný resolving jednej IP adresy pri IPv4 treba tak 3-4 DNS requesty (a to na 3-4 rôzne servre s rôzne dobrou odozvou), ktoré sa pri novom klientovi proste musia vykonať predtým než Apache vôbec začne pracovať na zistení obsahu samotnej stránky a jej odoslaní. Ak sa to zapne v Apache paušálne pre všetky requesty, tak túto zbytočnosť robí aj keď ide posielať statický obsah - ako čisté HTMLka, obrázky, CSSka, JavaScripty, či flashe.
Podľa môjho názoru, ktorý je možno trochu zastaralý: to že si niečím môžeme dovoliť plytvať nie je ospravedlnením pre to, aby sme to robili.
Možno by nebolo odveci si prečítať aj to čo k tomu hovorí oficiálny manuál Apache. Sami autori to doporučujú nechať vypnuté ak to "truly" nepotrebuješ.
Tiskni
Sdílej: