Byla vydána (Mastodon, 𝕏) vývojová verze 3.1.4 příští stabilní verze 3.2 svobodné aplikace pro úpravu a vytváření rastrové grafiky GIMP (GNU Image Manipulation Program). Přehled novinek v oznámení o vydání.
Zakladatel ChimeraOS představil další linuxovou distribuci zaměřenou na hráče počítačových her. Kazeta je linuxová distribuce inspirována herními konzolemi z 90. let. Pro hraní hry je potřeba vložit paměťové médium s danou hrou. Doporučeny jsou SD karty.
Komunita kolem Linuxu From Scratch (LFS) vydala Linux From Scratch 12.4 a Linux From Scratch 12.4 se systemd. Nové verze knih s návody na instalaci vlastního linuxového systému ze zdrojových kódů přichází s Glibc 2.42, Binutils 2.45 a Linuxem 6.15.1. Současně bylo oznámeno vydání verze 12.4 knih Beyond Linux From Scratch (BLFS) a Beyond Linux From Scratch se systemd.
Organizátoři konference LinuxDays ukončili veřejné přihlašování přednášek. Teď je na vás, abyste vybrali nejlepší témata, která na letošní konferenci zaznějí. Hlasovat můžete do neděle 7. září. Poté podle výsledků hlasování organizátoři sestaví program pro letošní ročník. Konference proběhne 4. a 5. října v Praze.
Byla vydána verze 11.0.0 vizuálního programovacího jazyka Snap! (Wikipedie) inspirovaného jazykem Scratch (Wikipedie). Přehled novinek na GitHubu.
Na čem aktuálně pracují vývojáři GNOME a KDE Plasma? Pravidelný přehled novinek v Týden v GNOME a Týden v KDE Plasma. Vypíchnout lze, že v Plasmě byl implementován 22letý požadavek. Historie schránky nově umožňuje ohvězdičkovat vybrané položky a mít k ním trvalý a snadný přístup.
Wayfire, kompozitní správce oken běžící nad Waylandem a využívající wlroots, byl vydán ve verzi 0.10.0. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu. Videoukázky na YouTube.
Před necelými čtyřmi měsíci byl Steven Deobald jmenován novým výkonným ředitelem GNOME Foundation. Včera skončil, protože "nebyl pro tuto roli v tento čas ten pravý".
Nové číslo časopisu Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 156 (pdf).
Armbian, tj. linuxová distribuce založená na Debianu a Ubuntu optimalizovaná pro jednodeskové počítače na platformě ARM a RISC-V, ke stažení ale také pro Intel a AMD, byl vydán ve verzi 25.8.1. Přehled novinek v Changelogu.
Whirlpool model je fajn. Je to podobné ako prototypovanie pri návrhu aplikácií. A obecnejšie je to veda: vytvoríš teoretický model a potom ho overuješ a upravuješ podľa experimentov
Na druhej strane, ak niekto plánuje písať stabilný program, ktorý musí vydržať niekoľko rokov, tak asi neni moc zábavné, keď sa mu každý týždeň mení špecifikácia jazyka pod rukami. Starý problém rolling updates Takže rozumnejšie asi je mať release cycles (napr. po 5 rokoch). Vždy vydať špecifikáciu jazyka, nechať ľudí ho pár rokov používať a tvoriť v ňom programy, a tie skúsenosti reflektovať do novej verzie (plus mínus ako to robí Scheme s RnRS).
Čo sa týka Pythonu, tak tam je štandardná implementácia v C, ale hlavná je špecifikácia a vďaka nej existuje aj kopa alternatívnych implementácií. Python napísaný v pythone, kompilátory do bytekódu rôznych virtuálnych mašín a pod. Zaujímavejšie je to napr. s Common Lispom alebo Scheme, kde žiadna štandardná implementácia neexistuje, máš len desiatky rôznych implementácií (viac či menej podporujúcich špecifikáciu).
Tak s týmto absolútne nesúhlasím. Návrhár jazyka musí byť zároveň schopný aj napísať jeho kompilátor, aby mal aspoň nejakú predstavu, či je niektorá vlastnosť vôbec realizovateľná v praxi. Nie všetky informatické problémy sú rozumne riešiteľné. A nie každá vlastnosť je vôbec rozumne programaticky podchytiteľná. Toho všetkého si musí byť návrhár vedomý, inak nikdy nevznikne nič viac než návrh.
O to väčší dôvod, aby bol ten kompilátor kvalitný
Ako som už napísal pod druhým blogom, vysokoúrovňovosť a prívetivosť jazyka nebráni peknému návrhu. Naopak
Psaní kompilátoru je to poslední, co by mělo trápit návrháře jazyka, ne? Primární je uživatelnost jazyka, ne složitost kompilátoru...Treba u C++ nemame poradne ani po 15ti letech kompilator ktery by jej bezezbytku implementoval. Zrovna nedavno jsem narazil ne nejakou nejednoznacnost vykladu specifikace mezi gcc a VC2008(i kdyz vic verim gcc). Co je tezke na implementaci pro kompilator musi by tezke na nauceni pro programatora. To mi nikdo nevymluvi.
Presne tak. C++ snáď nie je ani LALR, takže sa neni moc čo čudovať...
Aha, dík za upresnenie. Každopádne to musí byť humus
+1
Btw, keď už sa bavíme o tých jazykoch... netuší niekto či existuje prehľad, ktoré parsery (LL, LR, ...) sú najviac preferované pre kompilátory bežných jazykov? A súvisiaca otázka: ktoré sú najlepšie/najčastejšie používané generátory parserov (yacc, ANTLR, ...). Možno by o tom rovno Ladíček mohol napísať blog
Neviem, ale dúfam v najpozitívnejšiu možnosť: dosiahol nirvánu, odišiel z nášho sveta a stráži rovnováhu vesmíru, ktorá závisí na správnom spárovaní zátvoriek
kam vůbec zmizel Jakub Hegenbart (Kyosuke)?Nejaky Kyosuke (a mozna z Ceska, podle textu komentare) se vyskytl nedavno na Slashdotu: http://slashdot.org/comments.pl?sid=1669586&cid=32398916
Škoda, že Kyosuke (správne s dlhým ó) je úplne bežné japonské meno. Tiež si mohol vybrať lepší nick
Mne sa na disku povaľujú Red a Purple Dragon Book. Už je to dávno, čo som ich čítal (a aj to nie celé), ale mám pocit, že boli dosť dobré.
Treba u C++ nemame poradne ani po 15ti letech kompilator ktery by jej bezezbytku implementovalTo není tak úplně pravda; poslední verze standardu C++ je 7 let stará a kompilátor, který ji implementuje, pokud vím, existuje.
Zrovna nedavno jsem narazil ne nejakou nejednoznacnost vykladu specifikace mezi gcc a VC2008(i kdyz vic verim gcc)To je dost nesmyslné tvrzení: Buďto je ta specifikace nejednoznačná (klidně může být), a pak je každý konformní výklad stejně dobrý (můžeme se bavit o tom, jestli je vhodnější/použitelnější, ale těžko můžeme jednomu "víc věřit"). Nebo je některá z těch implementací v rozporu se standardem, a pak se dá těžko hovořit o nejednoznačnosti výkladu.
Co je tezke na implementaci pro kompilator musi by tezke na nauceni pro programatoraPokud by toto byla pravda, je pro programátora nejjednodušší (na naučení) stroják nebo assembler.
A ktorý to je?
Čo je na tom nezmyselné? Podstata je, že špecifikácia je nejednoznačná. To je celkom veľký problém. Lebo ak pripustíme nejednoznačnosť, tak už nám môže byť jedno, akého jazyka to vôbec špecifikácia je
Že sa 500 stránkový štandard bude učiť ťažšie než 50 stránkový Vám pripadá nezrejmé? Nič viac tá jeho veta nehovorila. A rozhodne nehovorila nič o assemblere (btw, ktorom konkrétne? A ste si istý, že každý assemble má triviálnu gramatiku?)
A ktorý to je?Dost kompletní jsou Comeau C++ a kompilátor v Sun Studiu. Mimochodem standard C++ ISO/IEC 14882:2003 má skoro 800 stran.
Tiskni
Sdílej: