Po více než roce vývoje od vydání verze 5.40 byla vydána nová stabilní verze 5.42 programovacího jazyka Perl (Wikipedie). Do vývoje se zapojilo 64 vývojářů. Změněno bylo přibližně 280 tisíc řádků v 1 500 souborech. Přehled novinek a změn v podrobném seznamu.
Byla vydána nová stabilní verze 7.5 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 138. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu.
Sniffnet je multiplatformní aplikace pro sledování internetového provozu. Ke stažení pro Windows, macOS i Linux. Jedná se o open source software. Zdrojové kódy v programovacím jazyce Rust jsou k dispozici na GitHubu. Vývoj je finančně podporován NLnet Foundation.
Byl vydán Debian Installer Trixie RC 2, tj. druhá RC verze instalátoru Debianu 13 s kódovým názvem Trixie.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za červen (YouTube).
Libreboot (Wikipedie) – svobodný firmware nahrazující proprietární BIOSy, distribuce Corebootu s pravidly pro proprietární bloby – byl vydán ve verzi 25.06 "Luminous Lemon". Přidána byla podpora desek Acer Q45T-AM a Dell Precision T1700 SFF a MT. Současně byl ve verzi 25.06 "Onerous Olive" vydán také Canoeboot, tj. fork Librebootu s ještě přísnějšími pravidly.
Licence GNU GPLv3 o víkendu oslavila 18 let. Oficiálně vyšla 29. června 2007. Při té příležitosti Richard E. Fontana a Bradley M. Kuhn restartovali, oživili a znovu spustili projekt Copyleft-Next s cílem prodiskutovat a navrhnout novou licenci.
Svobodný nemocniční informační systém GNU Health Hospital Information System (HIS) (Wikipedie) byl vydán ve verzi 5.0 (Mastodon).
Open source mapová a navigační aplikace OsmAnd (OpenStreetMap Automated Navigation Directions, Wikipedie, GitHub) oslavila 15 let.
Vývojář Spytihněv, autor počítačové hry Hrot (Wikipedie, ProtonDB), pracuje na nové hře Brno Transit. Jedná se o příběhový psychologický horor o strojvedoucím v zácviku, uvězněném v nejzatuchlejším metru východně od všeho, na čem záleží. Vydání je plánováno na čtvrté čtvrtletí letošního roku.
Začne používat jen holé věty a surové informace což mu pro práci bohatě stačí.
Já zjistil, že od chvíle, co se zabývám počítači, tvořím dlouhé věty (a to ještě mnohdy vícevýznamové) s několika větami vedlejšími, které se pokoušejí upřesnit větu hlavní.
To může mít souvislost i se stářím a osobní vyzrálostí jedntlivce. Ne s tim, že je strojový čas drahý a je vhodné si vše pořádně připravit.
- programatori pouzjivaju vnorene zatvorky - povazuju 256 za okruhle cislo - ked sa ich opytate nejaku trivialnu otazku nasleduje znacne dlha pauza pocas ktorej premyslaju nad odpovedou - zacinaju zoznamy od cisla 0 - ked im zena povie "kup 1 chleba, ak budu mat vajcia tak kup 6" a oni prinesu 6 chlebov (alebo 7) - nosia ponozky do sandalov (v lete bermudy a tricko (aj do prace)) - preskrtavaju "0" aby ju odlisili od "O" - saleju z vety ktora konci bodkou v zatvorke (ako je napriklad tato.) - podobne vyhraneny nazor maju na bodku v uvodzovkach "takto." vs "takto". - na otazku "chces A alebo B" odpovedia "ano" - kilometer ma 1024 metrov a stve ich ak 10k znamena 10000 - mozu nosit bradu - su uplne neopaleny - daju viac za klavesnicu ako za oblecenie - zvyknu re-traceovat beznu konverzaciu (nieco ako "ale ty si najprv povedal X, potom ja som povedal Y a ty si povedal Z a ...") - na otazku aky jazyk ovladas povedia niekolko programovacich ale na ludske reci zabudnu - pouzivaju font s pevnou sirkou - ak maju syna a dceru, volaju sa Json a Ruby - delia ludi na 10 skupin - koncia vety bodkociarkou alebo sa im nahodne v dokumentoch vyskytuje :wq - v nepocitacovej anglictine pisu "go to" spolu - maju necitatelne pismo - kusu textu hovoria retazec - pouzivaju camelCase - serie ich ked niekto namiesto "vynes kos!" povie "nevyniesol by si kos" - pouziva odkazy na xkcd - za zakladne farby povazuje RGB - ked pouzivaju cudzi pocitac stazuju sa ze msie je predvoleny prehliadac a snazia sa to zmenit - su nervozny ked sleduju inych pri praci na pocitaci - prehnane presne sa vyjadruju
Odpovídá ... hlavně "přeskrtává 0" a "přehnaně přesně se vyjadřuje"
- programatori pouzjivaju vnorene zatvorkyHodně
- ked sa ich opytate nejaku trivialnu otazku nasleduje znacne dlha pauza pocas ktorej premyslaju nad odpovedouProhledávání stavového prostoru chvíli trvá...
- zacinaju zoznamy od cisla 0Jo u matlabu ve škole můžu zešílet
- ked im zena povie "kup 1 chleba, ak budu mat vajcia tak kup 6" a oni prinesu 6 chlebov (alebo 7)Já bych v takové situaci vyhodil syntax error.
- nosia ponozky do sandalov (v lete bermudy a tricko (aj do prace))Mám jen dva typy bot. Letní a zimní :-/. Tričko sedí.
- preskrtavaju "0" aby ju odlisili od "O"Heh vtipný je, že ten font, ve kterým to je má tu nulu už podobně definovanou
- na otazku "chces A alebo B" odpovedia "ano"Bezpečnější je "ne"
- daju viac za klavesnicu ako za oblecenieA sakra jednu klávesnici mám z kontejneru.
- zvyknu re-traceovat beznu konverzaciu (nieco ako "ale ty si najprv povedal X, potom ja som povedal Y a ty si povedal Z a ...")Jo dneska jsem měl retrace s periodou asi 5 let
- maju necitatelne pismo
- ked pouzivaju cudzi pocitac stazuju sa ze msie je predvoleny prehliadac a snazia sa to zmenitZačátek práce na PC ve škole: Nastavit klasické GUI a změnit tapetu na černou a klávesnice na default EN
- su nervozny ked sleduju inych pri praci na pocitaciVelmi
toto na mna sedi- programatori pouzjivaju vnorene zatvorky - povazuju 256 za okruhle cislo - ked sa ich opytate nejaku trivialnu otazku nasleduje znacne dlha pauza pocas ktorej premyslaju nad odpovedou - saleju z vety ktora konci bodkou v zatvorke (ako je napriklad tato.) - podobne vyhraneny nazor maju na bodku v uvodzovkach "takto." vs "takto". - zvyknu re-traceovat beznu konverzaciu (nieco ako "ale ty si najprv povedal X, potom ja som povedal Y a ty si povedal Z a ...") - koncia vety bodkociarkou - su nervozny ked sleduju inych pri praci na pocitaci
Já zjistil, že od chvíle, co se zabývám počítači, tvořím dlouhé věty (a to ještě mnohdy vícevýznamové) s několika větami vedlejšími, které se pokoušejí upřesnit větu hlavní.Jsem na tom podobně, i když podobně komplikované věty jsem dělal ještě před tím, než jsem začal programovat (moje slohovky byly černou můrou češtinářek - nikdy jsem neměl problém s minimální délkou, ale čitelnost byla jen o kapku lepší než záznam ze seismografu). Často se dokonce musím krotit, protože čeština (a pokud vím, ani žádný jiný lidský jazyk) není stavěná na vysokou úroveň zanoření - sice máme troje závorky, ale běžně se používají jen jedny a použití hranatých a složených závorek v běžném textu působí podivně (navíc se používá často jako forma zvýraznění, což čtenáře ještě více mate). Navíc se obávám, že lidé, kteří nemají žádnou zkušenost s tímto typem zápisu (tj. ti, kteří nikdy nestudovali programování a/nebo matematiku a logiku), by se nejspíš v podobně komplikovaném zápise ztratili, obzvlášt tehdy, když se použije více než jedna úroveň zanoření (pro extrémní případ viz sebedemostrující článek Lisp na Necyklopedii
Že by následek specializace?
Při specializaci na něco se člověk pohybuje v myšlenkách na úrovni dosti vzdálené od té srozumitelné běžným lidem. A tak když má mluvit o něčem laickém, tak taky zůstává pořád na té myšlenkové úrovni, kde je ve "svém" oboru. Asi i proto, aby si udržel standard nebo proto, že to jinak neumí, než být sám sebou.
Tedy při specializaci popisuje člověk jen to, co za to stojí, to, co je z jeho pohledu banální, to opomíjí. Čili přijde mi, že při specializaci se hůře zachovává nadhled.
Tiskni
Sdílej: