Podvodné reklamy na sociálních internetových platformách, jako je Facebook, Instagram nebo X, vytvořily loni v Česku jejich provozovatelům příjmy 139 milionů eur, tedy zhruba 3,4 miliardy korun. Proti roku 2022 je to nárůst o 51 procent. Vyplývá to z analýzy Juniper Research pro společnost Revolut. Podle výzkumu je v Česku zhruba jedna ze sedmi zobrazených reklam podvodná. Je to o 14,5 procenta více, než je evropský průměr, kde je podvodná každá desátá reklama.
Desktopové prostředí KDE Plasma bylo vydáno ve verzi 6.6 (Mastodon). Přehled novinek i s videi a se snímky obrazovek v oficiálním oznámení. Podrobný přehled v seznamu změn.
Czkawka a Krokiet, grafické aplikace pro hledání duplicitních a zbytečných souborů, byly vydány ve verzi 11.0. Podrobný přehled novinek v příspěvku na Medium. Od verze 7.0 je vedle frontendu Czkawka postaveného nad frameworkem GTK 4 vyvíjen nový frontend Krokiet postavený nad frameworkem Slint. Frontend Czkawka je už pouze v udržovacím módu. Novinky jsou implementovány ve frontendu Krokiet.
Jiří Eischmann na svém blogu publikoval článek Úvod do MeshCore: "Doteď mě radioamatérské vysílání úplně míjelo. Když jsem se ale dozvěděl, že existují komunity, které svépomocí budují bezdrátové sítě, které jsou nezávislé na Internetu a do značné míry taky elektrické síti a přes které můžete komunikovat s lidmi i na druhé straně republiky, zaujalo mě to. Když o tom přede mnou pořád básnili kolegové v práci, rozhodl jsem se, že to zkusím taky.
… více »Byla vydána verze 0.5.20 open source správce počítačových her na Linuxu Lutris (Wikipedie). Přehled novinek v oznámení na GitHubu. Instalovat lze také z Flathubu.
Peter Steinberger, autor open source AI asistenta OpenClaw, nastupuje do OpenAI. OpenClaw bude převeden pod nadaci a zůstane otevřený a nezávislý.
Společnost Backblaze zveřejnila statistiky spolehlivosti pevných disků používaných ve svých datových centrech za rok 2025. Ke konci roku 2025 vlastnila 349 462 pevných disků. Průměrná AFR (Annualized Failure Rate), tj. pravděpodobnost, že disk během roku selže, byla 1,36 %. V roce 2024 to bylo 1,57 %. V roce 2023 to bylo 1,70 %. V roce 2022 to bylo 1,37 %.
Nástroj sql-tap je proxy mezi aplikací a databází, které zachytává všechny SQL dotazy a zobrazuje je v terminálovém rozhraní. Zde lze téměř v reálném čase zkoumat dotazy, sledovat transakce a spouštět SQL příkaz EXPLAIN. Podporované databázové systémy jsou pouze PostgreSQL a MySQL. Zdrojový kód je dostupný na GitHubu, pod licencí MIT.
Byla vydána nová verze 9.2 textového editoru Vim (Vi IMproved). Přináší vylepšené doplňování, podporu schránky ve Waylandu, podporu XDG Base Directory (konfigurace v $HOME/.config/vim), vylepšené Vim9 skriptování nebo lepší zvýrazňování změn. Vim zůstává charityware. Nadále vybízí k podpoře dětí v Ugandě. Z důvodu úmrtí autora Vimu Brama Moolenaara a ukončení činnosti jím založené charitativní organizace ICCF Holland projekt Vim navázal spolupráci s charitativní organizaci Kuwasha.
Byl představen editor MonoSketch, webová aplikace pro tvorbu diagramů, technických nákresů, flowchartů a různých dalších vizualizací, to vše jenom z ASCII znaků. Všechny operace běží pouze v prohlížeči uživatele a neprobíhá tedy žádné nahrávání dat na server. Zdrojový kód aplikace (drtivá většina Kotlin, žádné C#) je dostupný na GitHubu pod licencí Apache 2.0.
Na počiatku bolo slovo a určite netrvalo dlho kým sa našla aj nejaká tá chyba. A práve chyby sú to, o čo tu kráča. A do akých skupín ich rozdeliť? Mne sa najviac pozdáva delenie na tieto tri skupiny: preklep tj. vieme ako sa slovo píše, ale jednoducho postláčame niečo iné (napr. dva znaky miesto jedného, vynechanie znaku), fonetické a pravopisné chyby tj. chyby, kde máme predstavu o tom, ako sa slovo vyslovuje, ale s písanou podobou to je o čosi horšie (napr. s/z, d/t) a poslednou skupinou sú chyby spôsobené externými vlivmi, grafickou podobnosťou, alebo problémom s QWERTY/QWERTZ(napr. y/z, 1/l, 0/O).
Z nášho hľadiska je najpodstatnejšou práve druhá kategória fonetických a pravopisných chýb (stále sme len na úrovni jednotlivých slov), ktorú má zmysel rozdeľovať ešte na ďaľšie sekcie: delete (vynechanie znaku), insert (vloženie znaku navyše), transpose (zámena dvoch po sebe idúcich znakov) a replace (zámena znaku za znak napr. i/y alebo chyby v diakritike).
Po tejto dávke teórie sa už takmer môžeme pustiť do porovnávania. Potrebujeme si však povedať ešte čosi o maximálnej editačnej vzdialenosťi. Vyzerá to síce hrozivo, ale nie je to nič hrôzostrašné. Jedná sa len o to, koľko chýb smieme spraviť v jednom slove, aby sme dokázali nájsť to pôvodné slovo (napr. d(pes,tma) = 3, d(linux,ilnux) = 1). A hor sa do porovnávania.
Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich dieloch, tak ispell je najrýchlejší, ale nenájde až toľko správnych náhrad. Je to dané najmä tým, že on hľadá slová len do vzdialenosti 1. Naproti tomu ASpell (štandardne) hľadá slová (resp. ich zvukové prepisy) do vzdialenosti 2, čomu odpovedá aj jeho rýchlosť. Nesprávnych slov, ktoré obsahujú dve chyby, kde aspell nájde to správne slovo je okolo šiestich percent [Kuki92]. Pri vzdialenosti 3 je čakanie na nájdenie správneho slova otázka desiatok sekúnd, čo skutočne nie je použiteľné v praxi. O väčších vzdialenostiach sa v našom prípade nemá ani zmysel rozprávať, pretože už pri vzdialenosti 3 sa nám slovo zzz smie premeniť napr. na slovo pes, alebo dom.
Ale skúsme sa posunúť ďalej. Je zrejmé, že kvalita programov tohoto typu je závislá od slovníku. Už prvý pohľad zavádza k tomu, že čím väčší slovník, tým lepšie. Ale nie je to tak; ak máte slovník príliš veľký, tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že po chybe vznikne opať korektné slovo. Napr. v angličtine pre 50.000 slovník je to 10% a pre 350.000 slovník dokonca 16%, tieto hodnoty však berte len orientačne, pretože neplatia pre češtinu ani slovenčinu, keďže u nás vznikajú slová trochu odlišným spôsobom. Na druhej strane sa neoplatí mať ani príliš malý slovník, pretože potom sme obťažovaný zbytočnými hláseniami o nájdenej chybe. Posledným trendom je dopĺňanie frekvencie slov do slovníkov, čo nám umožní ponúkať frekventovanejšie slová na prvých miestach medzi náhradami.
O programoch ako ispell či ASpell ste sa už dozvedeli, takže teraz niečo o tom, čo takmer určite nepoznáte :). Program fispell vznikol v laboratóriu spracovania prirodzeného jazyka na fakulte informatiky MU v Brne (www.fi.muni.cz/nlp) a je dostupný pod licenciou GNU/GPL. V súčasnosti má dve rozhranie, jedno je realizované v textovom móde a druhé nad grafickou knižnicou Gtk (a je zatiaľ o čosi nestabilnejšie). Jeho finálna verzia s českým a slovenským slovníkom síce ešte nie je hotová a ani dostupná verejnosti, ale táto doba sa približuje. A počas babieho leta už si asi budete môcť kontrolovať slová práve týmto nástrojom.
Pre tých, ktorí očakávajú aj konkrétne porovnania medzi ispellom, ASpellom a fispellom, som ich niekoľko vybral. Testy prebehli na malom testovacom súbore (244 slov), ktorý obsahoval len slová, o ktorých si všetky programy mysleli, že sú nesprávne. Všetky programy boli spustené v neinteraktívnom móde.
| program | čas celkom (s) | na jedno slovo (s) |
|---|---|---|
| ispell | 10 | 0.056 |
| aspell | 292 | 1.631 |
| fispell | 83 | 0.464 |
| program | správna náhrada | len nájdená chyba | nenájdená chyba |
|---|---|---|---|
| ispell | 177 | 41 | 26 |
| aspell | 208 | 24 | 12 |
| fispell | 228 | 3 | 13 |
Čísla nie sú skreslené veľkosťou slovníka. Rozdiel je v použitom prístupe k spojeným a rozdeleným slovám. Ani ispell, ani ASpell nezvládli napr. slovo vedou-cí. Pri nenájdených chybách sa jednalo zvačša o iné slovo, ktoré už bolo obsiahnuté v slovníku, a tak programy ani nehľadali náhradu.
Poradie správnej náhrady v ponúknutom zozname:
| program | 1 | 2-3 | 4-6 | 7-10 | 11- | priemer |
|---|---|---|---|---|---|---|
| fispell | 184 | 22 | 10 | 4 | 8 | 2.09 |
| aspell | 175 | 19 | 6 | 7 | 1 | 2.06 |
| ispell | 116 | 32 | 19 | 2 | 8 | 2.66 |
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
(navíc je zde podobnost jako kritérium pro hledání potenciálních správných tvarů poměrně k ničemu -- podívejte se, co vám korektory nabízejí za opravy na ,dvoumi`).