Portál AbcLinuxu, 19. listopadu 2025 04:37
Inštalácia PC s FreeBSD. Popis je pochopiteľne takmer identický pre pracovnú stanicu, terminál aj server, preto to zoberiem ako všeobecný návod a drobné odlišnosti spomeniem priamo v texte.
Špecifické vlastnosti typické napríklad pre server sú nastaviteľné (a väčšinou aj v praxi nastavované) po inštalácii.
V predchádzajúcom dieli FreeBSD v malej firme - 1 (Ľahko a bez námahy) sme sa oboznámili so stručnou teóriou firemných systémov a stručne som popísal aj základné vlastnosti operačného systému FreeBSD.
Prvou vecou je získanie inštalačných médií. Najjednoduchšie je si ich stiahnuť z webovej stránky FreeBSD, kde sa nachádza link na podstránku s ftp servrami, odkiaľ je možné ťahať ISO obrazy inštalačných médií. Vyberte si najnovšiu Release verziu pre platformu použitého počítača. Sú tam vystavené inštalačky pre rôzne druhy platforiem (od alpha po sparc64), pre bežné PC je potrebné si stiahnuť i386 verziu, pre 64-bitový Athlon amd64. Inštalačné CD sú iba dve, čo je pre ľudí zvyknutých na distribúcie na niekoľkých CD či dokonca na DVD nezvyklé. Vzhľadom na trochu iný defaultný spôsob inštalácie aplikácií oproti väčšine linuxových distribúcií (Gentoo a LFS nerátam) je to však pochopiteľné, dokonca keď inštalujem iba základný systém, nie je mi treba ani druhé CD, stačí mi iba prvé.
Po stiahnutí si vypálime z ISO inštalačné CD. Tu by som doporučoval použiť ako médium CD-R, nie CD-RW, mnoho starších CD mechaník má problém z CD-RW bootovať. Nastavíme BIOS tak, aby bootoval z CD. Nabootujeme si počítač a počkáme si na spustenie základného systému. Necháme, nech spúšťacie menu spustí defaultný systém pod voľbou 1.
Privíta nás menu programu sysinstall, čo je základná inštalačná a konfiguračná utilita FreeBSD. Tu je možné si nastaviť klávesovú mapu a niektoré systémové voľby, ale samozrejme je to možné riešiť aj po inštalácii, preto sa tým nebudeme zdržiavať. Vyberieme si Standard instalation. Spustí sa séria otázok inštalátora, nie nepodobná inštalátoru Slackware Linuxu. Na začiatku sa inštalátor spýta, na ktorý disk má umiestniť primárnu partíciu, keďže FreeBSD musí byť nainštalovaný na primárnej partícii. Pohyb v menu sysinstallu je jednoduchý, cez kurzorové klávesy a Tab, voľba sa zaškrtáva s medzerníkom.
Disky sú, ako som spomínal, označované staršou terminológiou z pred-PC éry, takže netreba byť prekvapený, ak tu človek nenájde žiadne hda ani nič podobné. Názvy diskov začínajú na a, napríklad ad0 - u mňa na serveri sú konkrétne ad4 a ad6. Tu FreeBSD rozhodne nezaprie, že je priamym potomkom Berkeley Unixu od AT&T... Pripájam obrázok z oficiálnej dokumentácie FreeBSD.
Pristúpime k vytvoreniu partície, v BSD systémoch nazývanej slice (opäť reminiscencia na staré časy sálových počítačov). Tú má v FreeBSD inštalátore na starosti klasická utilita fdisk.
Všetky jej funkcie sú dostupné cez klávesové skratky, v spodnej časti obrazovky dostatočne kvalitne komentované, takže nie je to nič komplikované. S fdiskom sa už stretol snáď každý, takže tu nie je veľa čo riešiť. Keďže dualboot tu rozoberať nebudem, rozoberám tu čistú inštaláciu od začiatku, najrýchlejšia cesta je zmazať všetko a použiť celý disk cez voľbu A. Prácu s fdiskom ukončíme cez skratku Q. Viac povie tento obrázok:
Po úspešnom vytvorení slice treba zapísať boot manager, čo je niečo podobné ako z linuxových distribúcií známe LILO alebo GRUB. Úlohou tohto programu je zaviesť systém pri štarte. Ak nemáme v stroji iný systém ako FreeBSD, je treba zadať voľbu Standard. Ak máme systémov viac a chceme používať dual-boot, vyberieme BootMgr. Ak máme nejaký iný boot manager od "tretej strany", dáme None.
A samozrejme si môžeme vybrať aj to, na ktorý disk príde boot partícia:
Ďalšou časťou inštalácie je vytvorenie logických oddielov na fyzickej
partícii (tu sa nazývajú disklabel). Klasicky sa jedná o oddiely pre
/, /var, /tmp a swap. O ich
vytvorenie sa stará FreeBSD Disklabel Editor. Pre začiatočníka je
ideálne nechať systém rozdeliť si disk automaticky, cez voľbu A.
To by malo na aktuálnom Slice vytvoriť takúto štruktúru:
Opäť ukončíme zápisom cez skratku Q. To by sme už mali mať rozdelenie disku úspešne za sebou. Okrem tohto v praxi väčšinou postačujúceho spôsobu je aj možnosť vytvoriť a nastaviť disklabely ručne. To je však už pre špecifické prípady, záujemca postup nájde vo FreeBSD príručke, z ktorej čerpám aj tieto screenshoty.
Po rozdelení disku sa opäť dostaneme do sysinstallu a bude nám ponúknutý výber typických druhov inštalácie. Pre firemný server sa najviac hodí X-Kernel developer, ktorý ku klasickému X-User setu pribalí všetky vývojové nástroje a kompletné zdrojáky systému. To sa nám, ako ukážem v ďalšom dieli, bude neskôr náramne hodiť. Pre pracovnú stanicu alebo X-terminál úplne stačí X-user. Voľbu v sysinstalle vyberieme kurzorom hore-dole, zaškrtneme cez medzedník a cez Exit sa vrátime do inštalátora.
Ešte by sa mal systém pýtať, čo všetko treba do X-systému nainštalovať. Doporučujem do X-iek zvoliť všetko, čo sa dá, nie je toho až tak extrémne mnoho a človek sa potom nemusí starať, že mu v systéme trebárs chýba nejaký font a nezobrazuje mu kvôli tomu korektne diakritiku. Po tomto úkone sa systém spýta, či chceme aj kolekciu portov. Doporučujem zvoliť Yes, bez portov sa v budúcnosti príliš dobre nezaobídeme. Praktický zmysel zadania Novidím iba v prípade vytvorenia nejakej minimálnej inštalácie systému pre špecializované použitie, kde treba šetriť každý megabajt.
Teraz sa dostávame k bodu, kde inštalátor chce, aby sme mu určili zdroj inštalačných dát. Je to možné, ako je vidno, z rôznych zdrojov, v našom prípade vyberieme CD.
Po tomto sa ešte inštalátor spýta, či definitívne súhlasíme s tým, čo sme mu vybrali. Ak potvrdíme Yes, rozbehne sa inštalácia. Zapíše sa súborový systém, sformátuje sa a spustí sa kopírovanie súborov.
Pokiaľ všetko dopadne dobre, FreeBSD sa nainštaluje a upozorní nás na to hláškou. Po inštalácii je však nutné urobiť ešte zopár zásahov, ktoré nám systém ponúkne.
Sem spadajú rôzne nastavenia HW a služieb. Ako prvá sa ponúkne konfigurácia sieťovej karty. Tá je vedená pod názvom zodpovedajúcim jej typu, napríklad Novell Ethernet 2000 kompatibilná karta sa hlási ako ed0. Karty s čipom Realtek sú zase vedené ako rl0.
Po odklepnutí príslušnej sieťovky sa objaví hláška, či chcem zapnúť podporu ipv6. Pozor! Silne doporučujem zapnúť! Pri jej vypnutí totiž nefunguje xdmcp protokol, teda nedá sa pripojiť na X klienta zo vzdialeného stroja.
Po povolení ipv6 sa objaví jednoduchá forma, kde sa dajú napísať TCP/IP parametre pre sieťovku.
Podrobnosti sa dajú nájsť v handbooku, ale predpokladám, že s týmto nebude mať nikto problém. Po tomto úkone sa FreeBSD spýta, či chcem nastavenia, ktoré som urobil, potvrdiť a spustiť sieťovku s týmito parametrami. Pochopiteľne zvolíme Yes. Potom nasleduje konfigurácie sieťových služieb. Tam možno pokojne povoliť iba inetd a dať všade inde No. To, čo budem neskôr potrebovať, si spustím ručným editovaním súboru inetd.conf.
Nasleduje nastavenie klávesnice, časovej zóny, myši a podobných vecí.
Dôležitá vec - systém by sa mal spýtať, či chceme dať inštalovať balíčky. Doporučujem dať, pokiaľ je to možné, nainštalovať KDE, ak je málo miesta, tak IceWM. Túto voľbu možno aj preskočiť - balíčky sa dajú doinštalovať kedykoľvek neskôr, prípadne sa dá software aj priamo skompilovať z portu. Ale kompiláciu takých obrov ako KDE či OpenOffice.org, najmä pre majiteľov slabších strojov, striktne nedoporučujem - môže sa natiahnuť na dlhé hodiny.
Po vybratí sa má ukázať zoznam balíčkov, ktoré sme vybrali, na schválenie, bude to vyzerať asi takto:
Počas inštalácie balíčkov si systém môže vypýtať aj CD2, keďže napr. KDE sa na prvé CD nevošlo. Po inštalovaní vybraných balíčkov silne doporučujem potvrdiť aj voľbu inštalovania podpory pre beh linuxových programov - linux base compatibility layer. Umožňuje na systéme spúšťať linuxové binárky, navyše niektoré porty (prevzaté z linuxových aplikácií) bez nej nejdú - napríklad Adobe Reader.
Úplne na koniec sa nastavujú použivatelia a heslo roota. Zakladanie userov možno zatiaľ preskočiť, urobia sa hocikedy inokedy, heslo roota však zadať rozhodne treba! Po tomto poslednom kroku sa sysinstall vráti do základného okna a je možné ukončiť inštaláciu.
Systém vás ešte vyzve, aby ste vybrali inštalačku z mechaniky, a po vybratí a potvrdení by mal rebootovať. Ak všetko prebehlo správne, mala by vás po výpise rozpoznaného HW a hláškach ohľadne spustenia služieb privítať konzola s prihlasovacím dialógom. To by malo byť ohľadne základnej inštalácie všetko. Záverom chcem ešte raz podotknúť, že všetky obrázky použité v tomto návode sú prebraté z FreeBSD Handbooku (licence).
Nabudúce budeme konfigurovať ATA-RAID1 (disk mirroring), lokalizovať systém a nastavovať X-server. Zatiaľ sa majte a nech vám systémy bežia.
Copyright 1994-2005 The FreeBSD Project. All rights reserved.
Redistribution and use in source (SGML DocBook) and 'compiled' forms (SGML, HTML, PDF, PostScript, RTF and so forth) with or without modification, are permitted provided that the following conditions are met:
Redistributions of source code (SGML DocBook) must retain the above copyright notice, this list of conditions and the following disclaimer as the first lines of this file unmodified.
Redistributions in compiled form (transformed to other DTDs, converted to PDF, PostScript, RTF and other formats) must reproduce the above copyright notice, this list of conditions and the following disclaimer in the documentation and/or other materials provided with the distribution.
THIS DOCUMENTATION IS PROVIDED BY THE FREEBSD DOCUMENTATION PROJECT "AS IS" AND ANY EXPRESS OR IMPLIED WARRANTIES, INCLUDING, BUT NOT LIMITED TO, THE IMPLIED WARRANTIES OF MERCHANTABILITY AND FITNESS FOR A PARTICULAR PURPOSE ARE DISCLAIMED. IN NO EVENT SHALL THE FREEBSD DOCUMENTATION PROJECT BE LIABLE FOR ANY DIRECT, INDIRECT, INCIDENTAL, SPECIAL, EXEMPLARY, OR CONSEQUENTIAL DAMAGES (INCLUDING, BUT NOT LIMITED TO, PROCUREMENT OF SUBSTITUTE GOODS OR SERVICES; LOSS OF USE, DATA, OR PROFITS; OR BUSINESS INTERRUPTION) HOWEVER CAUSED AND ON ANY THEORY OF LIABILITY, WHETHER IN CONTRACT, STRICT LIABILITY, OR TORT (INCLUDING NEGLIGENCE OR OTHERWISE) ARISING IN ANY WAY OUT OF THE USE OF THIS DOCUMENTATION, EVEN IF ADVISED OF THE POSSIBILITY OF SUCH DAMAGE.
.
(dovolim si tento thread vyuzit na polozenie par otazok o $SUBJECT; ak to nie je koser, mozem to presunut do blogu/inam).
Na poli Unixovych OS som zacal s Linuxom a aj ked registrujem pritomnost inych OS, este som sa nedostal k ich blizsiemu skumaniu. V tomto clanku sa vyskytli fakty o FreeBSD, na ktore mi neda neopytat sa.
Nechem tvrdit, ze FreeBSD sa ma zmenit a "vyzerat" ako Linux. Viem, ze ma dlhsiu historiu a ak by teda nejake prisposobovanie malo nastat, tak opacnym smerom :). Len som vypichol rozdiely, ktore som si vsimol a pripadaju mi nelogicke, zbytocne. Ine rozdiely ako samostatne /usr, home adresare v /usr, instalacia cez ports, bezna instalacia do /usr/local/, iny sposob konfiguracie kernelu, "klasicke" ale casto osekane utility v zakladnom systeme vcelku chapem a akceptujem ako rozdiely v OS.
Ak toto niekto pochopil ako pokus o flame, tak by si mal precistit vstupne obvody a filtre :)
)
, stejne tak ja zas nechapu logiku linuxu, proc to neni vsechno sjednocene?
Nevidím důvod v oddělení / a /usr, pokud zrovna nemountuješ /usr ze sítě, oba FS jsou přece pro čtení (pokud zrovna neinstaluješ nový SW).
Nevýhoda velkého počtu malých oddílů je v tom, že na každém oddílu budeš mít trocu místa, ale na žádný z nich se ti nevejde image CD.
LVM se používá i když znáš systém a přesně víš co bude server dělat.
4. Celý slice je ad0s1. Rozoberiem ti, čo napríklad značí ad0s1a. Skratka ad0 znamená v tomto prípade prvý disk, s1 je slice 1 a ad0s1a je prvý oddiel (oddiel a) na prvej partícii prvého disku. Jednoduché, že ...Tak pozor, takhle jednoduché to není!! Tazatel (next) má částečně pravdu, cituji FreeBSD handbook:
27.10.2005 08:26
Some partitions have certain conventions associated with them.
Partition Convention
a Normally contains the root file system
b Normally contains swap space
c Normally the same size as the enclosing slice.
This allows utilities that need to work on the
entire slice (for example, a bad block scanner)
to work on the c partition. You would not
normally create a file system on this partition.
d Partition d used to have a special meaning
associated with it, although that is now gone.
To this day, some tools may operate oddly if
told to work on partition d, so sysinstall will
not normally create partition d.
Omlouvám se, chtělo by to naformátovat do HTML, ale každý zájemce si to snad v hadnbooku (nebo googlu) najde. Každý zájemce o BSD musí, je to základní povinná četba.
AFAIK se na FreeBSD na speciální význam partition c vykašlat, ale pro jistotu se stejně c a d přeskakují.
Každopádně myslím, že písmenování (=číslování písmeny partition je velmi důležitá věc a měla by být rozhodně v článku zmíněna. Nebo alespoň v příštím článku. Při přechodu na BSD (odkudkoliv, z Linuxu zvlášť) je to asi ta nejzvláštější věc.
), protoze vim ze ad0s1a je / slice, kdezto treba na debinu mam hda1 jako /boot a /hda2 jako /swap a /hda3 jako /, ovsem muzu si to vytvorit jak chci, coz je trochu chaoticke a u bsd je sice chaoticky nazev /pro nektere/, ale alespon se drzi pravidel...
)
2) Jinak uznavam, ze tradice neni logicky duvod ovsem ja ho nepotrebuju, tak si ten logicky duvod asi budes muset najit sam
3) Jasne ze to ulehci vypis mount, ovsem co kdyz chci pripojit oddil / treba z freebsd a nebylo mi receno, jak je rozdelen a z disku nelze nabootovat, holt tady se dostavas do situace, kdy musis pouzit metodu pokus - omyl, coz neni zrovna nejlepsi reseni.
Z'LI0(%:`&/NRU`Y0"@8.L%.%PG(%!D>"<!@C(4&'?`UO!/$"K\2)+!1K',R'
2V,*3$D-EG4PC!<*(%%I"<*$`
`
Pro lidi, kteri do serveru strci sitovou kartu za par desetikorun a do budoucna prozretelne pocitaji s jeji vymenou, lze v konfiguraci site te sitovce nastavit alias a dale uz pouzivat jen ten.
Ty rozdily, ktere Ti pripadaji zbytecne a nelogicke jsou IMHO pozustatek historie - na druhou stranu to ma tu vyhodu, ze se jednotlive BSD klony od sebe co do konfiguracnich souboru (umisteni, zpusobu zapisu atd.) nijak drasticky nelisi. Sam jsem na uteku od win o Linux jen skrtnul a po hlave skocil rovnou do BSD vod, takze take jako Ty nemam srovnani :)
Ale (off-topic) cetl jsem krasnou veticku:
BSD je pro ty, co maji radi UNIX. Linux je pro ty, co nenavidi Windows.
No flame please, informacni hodnota tohoto prispevku je ve 3. odstavci
jadro, coz je ve svete BSD bezna praxe, viz
http://www.freebsd.org/doc/en_US.ISO8859-1/books/handbook/kernelconfig-custom-kernel.html
Ale (off-topic) cetl jsem krasnou veticku: BSD je pro ty, co maji radi UNIX. Linux je pro ty, co nenavidi Windows. No flame please, informacni hodnota tohoto prispevku je ve 3. odstavciJo jo, hlavně si vždy nezapoměňte přidat alibistické "no flame please". Tohle asi vzniklo inspirací ze známého souvětí "Nejsem rasista, ale cikáni kradou."
No ono je to v zakladni rovine pravda, koukne kolik linuxaku nadava, jak je windows spatny a jak Gates patri do pekla, todle jsem u zadneho bsdckare nevidel.
Takze 'no flame please' a predchazejici navesti 'off-topic' v tomto pripade predstavovalo pratelske stouchnuti do zeber vsech superLINUXmasteru od navekyBSDzelenace (tolik let mi neni, abych celou 'BSD eru' pamatoval na vlastni kuzi). V mem pripade se mylis. Linuxu se neposmivam - nemam duvod ani argumenty - vsechno ma sva pro a proti. Ze je pro me BSD srdecni zalezitost priznavam, ale ostatni zenske taky nepomlouvam jen proto, ze miluju jen jednu.Ale to nevadí, i kdyby ses Linuxu posmíval, tak je mi to jedno
Problém je v tom, že tato věta se neposmívá Linuxu, ale jeho uživatelům.
Mně osobně to docela vadí, protože mi to podsouvá že bych se měl přesunout na BSD, jinak nejsem ten správný UNIXák.
sitova rozhrani se podle chipset jmenuji ve vetsine unixovych systemu, je to proste tradice. ze vam to pripada hloupe je vas subjektivni nazor. jde o zvyk, nic jineho v tom neni.
bsd se vyviji od roku 1980 a ta tradice je tam citit na sto honu a me se to libi. mnohem vice me stve jak je na linuxu stale vsechno jinak, neznam jiny unix, kde by probihaly takoveto veci, nekdy az silene !!! bsd je klasika, standard, operny bod, proste se na nej mohu spolehnout, a uz hoooodne dlouho.
tak tam mám sice bootmanager, který se mi moc nelíbí, ale aspoň jsem schopen nabootovat do XPcek...Jestli se ti libi GRUB, tak to je reseni:
# For booting Windows NT or Windows95 title Windows XP rootnoverify (hd0,0) makeactive chainloader +1 #For booting NetBSD title NetBSD rootnoverify (hd0,2,a) makeactive chainloader +1Musis ale pri instalaci nainstalovat BSD zavadec (ne do MBR, ale na tu BSD partici).
kernel /boot/loader(.gz)Ehm, radsi me neposlouchejte, uz je to davno :(
27.10.2005 10:19
Cubic | skóre: 24
| blog: obcasne_vyplody
| Essex
On si totiž FreeBSD nepchá aplikácie (a tu spadá aj X server) ku binárkam systému, ale dáva si ich nabok do /usr/local ... a tak je systém vždy čistý a furt máš stopro jasné, čo je binárka systému a čo nainštalovaný "bastl"
Ale nie, nerob tu flame kvôli takým veciam. Ja som nepostavil server pre veľkú korporáciu, ale malý ekonomicky nenáročný small business systém, a riešenie je tu a funguje. To, že server vie v prípade potreby fungovať ako ďalšia WS (pri zachovaní plnej výkonnosti a stability systému), je pre small business systémy iba výhoda, nie chyba.
Nakoniec, pre kancelárske záležitosti je X nutnosť. Neviem si predstaviť sekretárku či majstra na dielni, ako robia v príkazovom riadku. Ja používam a mám rád obidva spôsoby, useri robia len v X-kách.
. Je sice pravda, ze pri aktualizaci stromu portu pomoci cvsup mam moznost v supfile zablokovat nektere vetve (portsnap udrzuje kompletni strom portu), ale 'portsnap fetch && portsnap update' je skutecne nesrovnatelne rychlejsi nez 'cvsup -g ports-supfile'. Samozrejme az pri 2. pouziti portsnap, protoze pri 1. pouziti ('portsnap fetch && portsnap extract') stahuje a rozbaluje cely snapshot.
ISSN 1214-1267, (c) 1999-2007 Stickfish s.r.o.