FreeBSD v malej firme - 7 (software - správa, aktualizácie)

28. 12. 2005 | Michal Kyseľ | Návody | 11472×

V tejto časti rozoberiem, ako si vo FreeBSD inštalovať a udržiavať aplikácie.

Systém FreeBSD umožňuje správu aplikačného softwaru v zásade dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je inštalácia predkompilovaných balíčkov z FTP zdrojov, druhým je správa softwaru pomocou systému portov (v zásade je to do určitej miery automatizovaný preklad aplikácie zo zdrojového kódu). Každý zo spôsobov má svoje výhody aj nevýhody, v reálnej prevádzke je teda pre FreeBSD administrátora vynikajúcim riešením pri správe a udržiavaní softwaru kombinovať oba spôsoby. Oba spôsoby sú spolu previazané, na čo tiež v článku poukážem.

Inštalácia aplikácií z balíčkov

Tu je tento systém značne podobný balíčkovacím systémom na iných unixových systémoch. Spočíva v nainštalovaní predkompilovaného softwaru do systému, kde sú po stiahnutí komprimovaného archívu na disk stroja z neho vybalené binárky, dátové súbory a konfiguráky. Tieto sú nakopírované do patričných adresárov a niekedy (v prípade niektorých systémových programov) aj automaticky inicializované a spustené. Systém si udržuje závislosti (podobne ako u iných balíčkových systémov, napríklad u RPM), a tak pri požiadavke na inštaláciu softwaru sa stiahnu aj tie balíčky, od ktorých je požadovaný balík závislý, a bez ktorých nepobeží.

Výhody balíčkov sú zrejmé už zo samotného princípu tohto systému - aplikáciu možno stiahnuť a nainštalovať veľmi rýchlo, neprevádza sa nijaká kompilácia, stiahnu sa hotové binárky. To je veľké plus v prípade takých obrov medzi programami, ako OpenOffice.org, KDE, GIMP a podobné veľké aplikácie, u ktorých sa čas prekladu zo zdrojového kódu môže značne natiahnuť. Ďalšou výhodou môže byť aj to, že tento systém umožňuje v prípade staticky prilinkovaných knižníc aj spúšťať tie aplikácie, ku ktorým nemáme v systéme nainštalované patričné knižnice zodpovedajúcej verzie. Viete dobre, aké je problematické, keď sa na systéme nedarí skompilovať program napríklad preto, že na kompiláciu (nie na samotnú prevádzku) potrebujem knižnicu libXYZ vo verzii napr. 1.1.2, kdežto v systéme mám už 1.1.8 a tú 1.1.2 si nemôžem nasilu hodiť do systému, lebo si znefunkčním 10 ďalších aplikácií, ktoré sú od nej závislé a bez nej nebežia, alebo sú nestabilné. Stiahnutie hotového predkompilovaného balíčka s funkčnou aplikáciou je potom pre správcu hotová spása...

Nevýhody sú tiež zjavné. Môžeme zabudnúť na nejaké optimalizovanie kompilácie pre použitý HW a zapnutie špeciálnych funkcií danej aplikácie. Balíčky sú skompilované tak, aby podľa možnosti bežali na všetkom, a tak sú skompilované iba obecne pre danú platformu (i386, amd64 ...). Potom nemôžem využiť to, že mám trebárs Pentium 4, balíček bude ten istý, čo pre Celeron II a výhody môjho procesora nedokáže daná aplikácia využiť naplno. Takisto nie je vždy zaručené, že balíčky budú tie najnovšie. Veľakrát sú balíčky už trochu staršie a v aktuálnej verzii sa medzitým hodne vecí vylepšilo. A potom sú isté veci, na ktoré sa jednoducho už zo samotného princípu nedá balíčkovanie použiť. Typickým prípadom je binárka, kde sa proste nedá pripraviť nejaká obecná všade chodiaca verzia, lebo bezprostredne súvisí s aktuálnym jadrom a aktuálnymi verziami závislých aplikácií. Ako príklad uvediem ovladač pre grafické karty nVidia. Ten sa kompiluje presne pre danú verziu jadra a X.org.

Balíčky a ich závislosti sú udržiavané pomocou databázy pkgdb. Táto databáza obsahuje prehľad o všetkých nainštalovaných aplikáciách a zdieľaných balíčkoch. Nachádza sa v adresári /var/db/pkg. Databázu tvorí súbor pkg.db a adresárová štruktúra s podadresármi nazvanými podľa jednotlivých balíkov, kde sú zapísané všetky údaje o inštalovaných balíkoch a závislostiach.

Obr. 1 - Pohľad na adresár s databázou balíčkov:

Obsah databázy si môžeme vypísať pomocou príkazu pkg_info.

Obr. 2 - Okno s výpisom aktuálne nainštalovaných balíčkov:

Aktuálnu databázu balíkov si systém stiahne po zadaní pkgdb -f, do režimu manuálnych opráv sa dostaneme pomocou príkazu pkgdb -F

Balíček si pridáme pomocou príkazu pkg_add s nasledovnou syntaxou:

pkg_add -r názov_balíka

čo spôsobí, že sa systém napojí na FTP zdroj balíčkov a stiahne si balíček aj závislé balíčky, bez ktorých software nepôjde. Parameter -r tu značí, že má hľadať akýkoľvek balík s príbuzným názvom. V opačnom prípade je nutné zadať presný názov balíka aj s číslom verzie. V prípade, že verzia závislých balíčkov nebude zodpovedať požadovanej, ale budú spätne kompatibilné, pri inštalácii sa zobrazí varování, ale aplikácia pobeží. V prípade, že dostupné závislé balíčky nie sú inštalované v systéme, alebo nie sú kompatibilné a zároveň nie sú aktuálne verzie dostupné v danom zdroji balíčkov, k inštalácii nedôjde. V prípade, že máme v systéme starú závislú komponentu a balík, ktorý inštalujeme, striktne požaduje novú, systém nám odporučí najskôr túto komponentu upgradovať a až potom nám povolí inštaláciu. Takisto inštalácia neprebehne, ak má náš operačný systém inú verziu ako tá, pre ktorú bol balík skompilovaný (napríklad balík je skompilovaný pre 5.4 RELEASE a my máme 5.4 STABLE), čo si pred samotnou inštaláciou balíčkovací systém sám overí.

Tu by som sa ešte zmienil o dôležitej veci - ceste k FTP mirroru s balíčkami. Táto je v systéme nadefinovaná ako premenná prostredia PACKAGESITE a možno ju meniť pomocou setenv. Toto využijete v situácii, kde upgradujete systém zo zdrojového kódu, a tým pádom nám nebude inštalácia balíčkov chodiť. Pri prvom probléme ma to trochu vydesilo, systém mi písal hlášku, že nevie nájsť nijaký požadovaný balík, aj keď to pred upgradom normálne chodilo, ale riešenie je jednoduché:

setenv PACKAGESITE \
ftp://ftp.freebsd.org/pub/FreeBSD/ports/i386/packages-5-stable/Latest/

čo nám zmení predvolenú cestu na FTP zdroj softwarových balíkov. Obdobný postup sa dá uplatniť pri prechode na verziu 6-STABLE z 6-RELEASE. Pozor, na konci cesty musí byť lomítko, ak ho nedáte, pkg_add vám spojí predvolenú cestu s názvom balíka a pochopiteľne nijaký balík nenájde!

Odinštalovanie je tiež veľmi jednoduché. Robí sa pomocou príkazu

pkg_delete -x názov_balíka

čo spôsobí okamžité odinštalovanie balíka a jeho vyradenie z databázy. Prepínač -x značí, že sa majú odinštalovať všetky balíky s názvom obsahujúcim uvedený reťazec. Poznámka pre začiatočníkov - nemusím snáď zdôrazňovať unixovú samozrejmosť, že akákoľvek inštalácia aj odinštalácia sa dá robiť iba s právami roota.

Inštalácia softwaru z portov

Tu sa jedná, ako už bolo uvedené, o inštaláciu softwaru s prekladom zo zdrojového kódu. Princíp je jednoduchý. V systéme sa nachádza adresár /usr/ports, kde sú uvedené jednotlivé kategórie portov. V koreni adresára portov je súbor Index.db - je to zoznam portov. Viac napovie obrázok.

Obr. 3 - Strom portov

Každý adresár obsahuje podadresáre, kde sa nachádzajú adresáre samotných aplikácií. V adresároch sa nachádzajú iba popisy, pomocné súbory a samotný Makefile, teda súbor, ktorý riadi kompiláciu a inštaláciu portu.

Strom portov je vhodné udržovať v aktuálnom stave. Najjednoduchšie to spravíme cez utilitu cvsup. Túto utilitu pre príkazový riadok, ak ju v systéme nemáme, si nainštalujeme týmto príkazom:

pkg_add -r cvsup-without-gui

Potom prevedieme tieto kroky:

cd /usr/share/examples/cvsup
cvsup ports-supfile

Spustený proces nám edituje strom portov, čiže vymazáva podadresáre zrušených portov, edituje obsah podadresárov aktualizovaných portov a pridáva podadresáre nových portov. Je to ďaleko elegantnejšie, ako si celý strom portov sťahovať z FTP. Takto sa prenesú iba rozdiely voči aktuálne udržovanému stromu portov (inkrementálna aktualizácia).

Keď máme strom portov aktuálny, môžeme pristúpiť k inštalácii. Uvediem typický príklad - inštaláciu Firefoxu z portu.

cd /usr/ports/www/firefox
make
make install
make clean

V prvom riadku sa prepnem do adresára príslušného portu, v druhom zadám príkaz na kompiláciu make. Začne sa spracovávať Makefile, čo znamená, že sa prevedie táto postupnosť krokov - systém si do /usr/ports/distfiles stiahne aktuálne zdrojáky k danému softwaru z FTP servera tvorcu aplikácie (práve preto je potrebné udržiavať si strom portov aktuálny), aplikuje na ne patche a následne ich automaticky skompiluje. V prípade, že aplikácia vyžaduje aj nejaké závislé komponenty a v systéme sa nenachádzajú, rovnaký postup sa vykoná aj pre ne.

Patche sú vlastne nutné úpravy obecných zdrojových kódov potrebné na bezproblémové skompilovanie a beh na FreeBSD platforme, nakoľko stiahnuté zdrojáky sú v drvivej väčšine určené pre iný systém (obecný POSIX systém, Linux, Solaris, ...) a nerešpektujú určité drobné odlišnosti BSD voči iným Unixom, z ktorých sa však môže stať vážny problém pri stabilite a funkcionalite danej aplikácie.

Proces kompilácie sa riadi nastavením súboru /etc/make.conf. Teda ak mám tam zapnutú optimalizáciu na dané CPU, bude pri kompilácii zohľadnená. Samozrejme sa dá vnútiť aj cez parameter za príkazom make. Kompilácia istý čas potrvá, závisí od veľkosti aplikácie a výkonu nášho systému. V adresári portu sa vytvorí pomocný adresár work. Po ukončení kompilácie sa nám vráti kurzor príkazového riadku a zadáme make install. Tento príkaz nám skompilovaný port nainštaluje do systému. Posledný príkaz make clean nám zmaže medzivýsledky po kompilácii, ktoré nám iba zbytočne zaberajú diskový priestor. Uvedené príkazy môžeme vykonať aj v jednom, zadaním make install clean.

Tu by som ešte dodal malú poznámku - v niektorých zriedkavých prípadoch sa môže stať, že nejaký software má ve výchozom nastavení zapnutú aj kompiláciu nejakých vývojových možností, ktoré spomaľujú (debug) alebo môžu ukončiť kompiláciu s chybami (napríklad podpora Samby v Mozille). Tie sa dajú vypnúť dvoma spôsobmi. Buď zadám za príkazom make parameter vypínajúci danú voľbu, alebo zadám make config a v textovom okne si pohodlne vypnem danú problematickú funkciu. Nasledovný make už prebehne bez kompilovania danej časti.

Software, ktorý si skompilujem z portu, mi zároveň automaticky pribudne aj do zoznamu balíkov v pkgdb. Teda ak si skompilujem napríklad Firefox z portu, po zadaní príkazu pkg_info sa mi medzi vypísanými balíkmi objaví aj on. To znamená, že systém s ním ďalej narába ako s bežným balíkom, môžem ho vymazať ako ktorýkoľvek iný balík, pozná svoje závislé balíky a iné balíky závislé na ňom ho tiež poznajú.

Všetok spravovaný software sa teda javí ako jeden celok, čo sa týka jeho evidencie v systéme aj udržiavania jeho závislostí, a to bez ohľadu na to, či bol inštalovaný kompiláciou zo zdrojákov, alebo stiahnutý ako už hotová predkompilovaná binárka. Táto centralizovaná správa prinášajúca prehľad a poriadok v inštalovaných aplikáciách je veľkou výhodou FreeBSD. Pre správu softwaru by bolo iste frustrujúce a pri veľkom počte aplikácií aj nepoužiteľné, keby sa časť aplikačných programov spravovala v jednom a časť v druhom systéme správy softwaru. Našťastie vďaka premyslenému systému správy aplikácií nám toto vo FreeBSD nehrozí.

Túto prepojenosť oboch systémov možno s výhodou použiť v praxi, keď veci, ktoré z nejakého dôvodu (enormný čas kompilácie, vo veľmi zriedkavých prípadoch problém pri kompilácii, ...) nechcem kompilovať, si iba stiahnem ako balíček a zvyšok si skompilujem na mieru svojmu systému cez porty. S výhodou to neskôr možno použiť pri aktualizácii aplikácií, kedy sa môžu upgradovať všetky jednotne, bez ohľadu na to, akým spôsobom som ich do systému nainštaloval.

Aktualizácia (upgrade) aplikačného softwaru

Všetky aplikácie sa neustále priebežne menia. Niekedy z dôvodov pridania novej funcionality, často z dôvodu vylepšenia stability, niekedy dokonca z dôvodu odstránenia vážnych bezpečnostných problémov. Preto by mal správca firemného systému, ktorý to myslí vážne, aspoň raz za čas aktualizovať aplikačný software. Našťastie to nie je nič zložité ani obtiažne, FreeBSD má pokročilý systém na pohodlné riešenie aktualizácie nainštalovaných aplikácií.

Tento systém je postavený na kombinácii databázy balíčkov a systému portov. V zásade sa jedná o do značnej miery automatizovaný proces, kde sa z databázy zistia nainštalované balíčky, tie sa potom overia, či sú aktuálne, a ak nie, stiahne sa do systému zdrojový kód aktuálnej verzie softwaru a z neho sa nový software skompiluje a nainštaluje sa do systému. V prípade, že kompilácia nedopadne úspešne, sa do systému vráti stará verzia aplikácie.

Ako prvý krok je treba si zaktualizovať strom portov cez cvsup a databázu portov cez portsdb -Uu, keďže aktuálne čísla verzií sa berú z neho. Je to logické, keďže porty obsahujú vždy najaktuálnejšie zdrojáky, zatiaľčo u pripravených bináriek to už tak nemusí byť.

Samotná aktualizácia je jednoduchá, používa sa na ňu príkaz portupgrade. Ak chcem aktualizovať iba jednu aplikáciu, napríklad wine, zadám príkaz

portupgrade wine

ktorý vykoná nasledovné činnosti - overí si, či je verzia v databáze balíkov staršia ako tá v portoch. Ak áno, stiahne sa zdroják, opatchuje sa, skompiluje sa nová verzia vrátane závislých komponent, stará verzia sa odloží a nová sa otestuje. Pokiaľ je v poriadku, nainštaluje sa, pokiaľ nie, vráti sa pôvodná verzia zo zálohy. Toto všetko je po príkaze prevedené automaticky.

Ak chcem aktualizovať všetky aplikácie, použijem tento postup:

cd /usr/ports
portupgrade -a

Tento príkaz môže niekedy robiť problém, keď sa nejaká aplikácia odvoláva na závislosť na inom (ešte neupgradovanom) balíku, preto je lepšie použiť príkaz

portupgrade -arR

kde si portupgrade pri kompilácii najskôr zistí závislosti kompilácie (build dependencies, teda zdieľané komponenty, bez ktorých sa aplikácia neskompiluje, zapína sa to cez prepínač -R) a závislosti pre beh (to sú zas komponenty, bez ktorých sa program korektne nerozbehne, zapína sa to cez prepínač -r). V prípade, že sa objavia jedny alebo druhé závislé programové komponenty, upgradujú sa prednostne najprv ony, až potom program samotný.

V prípade, že nechcem naraz kompilovať všetko, ale chcem stiahnuť všetky potrebné zdrojáky včetne zdrojákov závislých komponent (čo môže trvať pri slabšej linke hodne dlho), urobím to príkazom

portupgrade -aFrR

ktorý stiahne zdrojáky do /usr/ports/distfiles (-F značí Fetch). Dá sa to použiť napríklad tak, že večer a cez noc si nechám takto pripraviť zdrojáky a ráno začnem upgradovať. Pri zadaní príkazu portupgrade -arR sa potom systém nezdržuje sťahovaním a rovno berie zdrojáky z distfiles, čo proces upgradovania aplikácií dosť urýchli.

Pre paranoidné, nervózne a nedôverčivé týpky tu ešte máme prepínač -n, ktorý umožní urobiť "simuláciu" upgradu. To znamená, že iba vypíše, čo sa počas upgradu urobí, ale na aplikáciu sa nesiahne a všetko ostane, ako bolo.

Viac o správe softwaru nájdete vo FreeBSD Handbooku a v manuálových stránkach portupgrade, ale myslím si, že toto by malo v praxi vo väčšine prípadov bohato stačiť na celkom solídnu správu aplikácií.

Zatiaľ sa majte a nech vám vaše systémy idú!

       

Komentáře

[Sid]

Vzdy sa mi paci ako sa za jednu s vyhod kompilacie priamo na pocitaci tj. nie cez balicky uvadza ze bude aplikacia optimalizovana pre dany procesor. Pre 95% aplikacii je to uplne zbytocne, samozrejme existuju vynimky ako napr. renderovaci soft, filtre do Gimpu a podobne ale inac si myslim ze je to len velka fama. Napr by ma zaujimalo ake ohromne zrychlenie si zabezpecim tym ze napr openoffice bude optimalizovany, ked povacsinu caka na vstup od uzivatela (tj. zadanie znaku napr.)? Jedine co sa mi paci na systeme kompilacie priamo na pocitaci je prave moznost zapnutia laebo vypnutia urcitych vlastnosti.

[jiri.b]

Me nejak porad nejde skloubit oficialni baliky a pouzivani mych vlastnich baliku zkompilovanych z portu...

portinstall -vPpr

sice jaks takz funguje, ale cele je to nedokonale!

Napr. vytvorim balik samba s nedefaultni volbou a na jinem stroji chci instalovat sambu pres portinstall, ale mam v pkgtools.conf jinou volbu a hle..., nejde to rozlisit!!!

Proste by to chtelo doladit, napr. na OpenBSD se takove baliky rozlisuji i nazvem, takze mame treba mplayer-no_gui atd.

jirib

[Predator]

Pre jedného užívateľa doma je to samozrejme len taká frajerina. Ale tu je to trochu iné. Jedná sa o grafický terminálový systém, ktorý svoj CPU výkon zdieľa medzi viacej užívateľov s tenkými klientami. A pri súčasnej práci viacej užívateľov v X na jednom stroji je sakra rozdiel, či si spustia optimalizované alebo neoptimalizované binárky. Keď si každý user prihlásením spustí X session a v nej zopár žravejších kancelárskych aplikácií, hneď sa prejaví výhoda optimalizovaného aplikačného prostredia.

[Sid]

ano v tomto pripade (server) to beriem, ma to svoje vyhody - ja som to viac menej pisal prave na desktop

[jiri.b]

Ha...

...ty screenshoty tam byly k cemu? Udelat screenshot grafickeho ls -F, no klobouk dolu, uzasne!

Celkove jsem ten clanek proletl, ale je to porad to stejne dokola. Mnozi uzivatele FreeBSD uz ani nepouzivaji security updaty ze zdrojaku a taky casto ani ne cvsup ports-supfile.

Proste zklamani, nic noveho, nic uzasneho a ty screenshoty byly fakt ubohe.

Pritom nejake GUI je, sic ho nepouzivam, ani KDE, tim bych si *BSD neprznil.

Kombo pro OpenBSD & FreeBSD
http://www.bytelabs.org/devel.html
http://www.bytelabs.org/images/portbrowser3.jpg

Nebo Freeport, bohuzel bez screenshotu:
http://freeport.sf.net

Ale jinak samo, ze BSD rulez a L*nux sux.

jirib

[Predator]

To človek zvyknutý na príkazový riadok a textové prostredie na prvýkrát nepochopí. Ale ja píšem články o tom, ako možno správne nakonfigurovaným FreeBSD systémom nahradiť vo firmách s užívateľmi roky zvyknutými na prácu vo Windows. Ide o grafický terminálový firemný systém. Prostredie teda nutne MUSÍ byť grafické, keďže to majú používať ľudia zvyknutý na Windows a navyše sa pre každodennú robotu používajú grafické veci (Adobe Reader na prezeranie výkresovej dokumentácie, OpenOffice na firemnú korešpondenciu atď ...).

Tu by som s komandlajnou moc nenamachroval, nie je to router, www server či komp domáceho IT kutila. Tu sa musí na tom makať! A musí to byť také jednoduché, aby to vedel obsluhovať aj človek mimo IT, trebárs manager, skladníčka či administratívna pracovníčka.

Navyše rátam aj s tým, že ak tento článok bude čítať niekto, kto by chcel migrovať z Windows na Unix, čierne okná s bielym textom ho asi nepresvedčia a povie si, že to bude nejaká amatérska blbosť. Takto pozrie na tieto okná a povie si, že je to veľmi pekné, vyzerá to elegantne, skoro ako GUI Apple ... Musíš uznať, že obal predáva.

KDE som zvolil pre jeho kvalitné konfiguračné nástroje, skvelý vzhľad a veľkú možnosť nastaviť v ňom fakt kdečo, čo sa pre customizovanie desktopu presne na mieru užívateľa môže hodiť. A v neposlednej rade má aj skvelý display manager, čo je pre grafický terminálový systém dosť zásadná vec. KDE do správneho firemného systému proste patrí. Nemyslím si, že KDE przní BSD. Naopak, ešte mu pridáva na pôvabe.

Userovi vo firme nesmie chýbať na BSD desktope fakt nič! Musí tam nájsť všetko potrebné k svojej práci, navyše to musí vyzerať pekne a úhľadne. Proste systém musí pre usera vyzerať fakt "husto", ináč si povedia, že "je to iba orezávatko, na Windows sa to nechytá" a nebudú s tým chcieť pracovať. Skrátka systém musí fungovať, byť kompletný a nesmie mu chýbať nič podstatné. Ináč by môj BSD systém nemal dlhé trvanie.

S názorom, že security updaty sú zbytočnosť, rozhodne nesúhlasím. Kto si to myslí, nemá čo robiť na mieste firemného administrátora. Updaty sú nutnosť!

Nechcel som písať nič úžasné. Chcel som napísať niečo názorné a ľahko použiteľné.

Toľko môj názor. Maj sa.

[jiri.b]

Jako je fajn, ze progragujes FreeBSD mezi linuxaky :)

Ale... z meho prispevku jsi asi nepochopil nic:

- security update (kdo psal, ze je nedelame?), ale viz, ze existuje v portech nastroj pro binarni updaty fbsd?

- misto cvsup hodne lidi pouziva zmineny portsnap

- gui - nikdo, zde nemachroval command lajnou, ale tvoje screenshoty bylo o portech a co mimo vypisu adresare maji s porty spolecneho? chces gui tak se pri priprave clanku aspon snaz a ukaz gui nastroje pro porty!

- napr. make fetchindex je dost o nicem, i kdyz sam ho pouzivam, co takovy p5-FreeBSD-Index? eh?

Obal prodava; jasne, proc mel solaris dlouho CDE? ale chapu, ze KDE je vice windoze, ale ja bych stejne dal radsi neco jako XFCE, ktere je pekne a rychle. On stejne BFU v kancelari klika na maximalne 5 ikon a ty mu das do panelu a tim jeho ovladani konci :) Nebo se mylim? Kdyz bych zamenil ikonu napr. ucetnictvi za jinou a nechal stejny text, tak 99 % nasich ucetnich to opravdu nezvladne ani najit v Start - Programy :)

jirib

[Pavel B.]

Smim se zeptat jaky je ten nastroj pro binarni updaty ? Dekuji.

[jiri.b]

http://www.daemonology.net/freebsd-update/

[Predator]

K tomu KDE - veď je aj pekné, aj rýchle. Čo mu chýba?

[Dado]

Ja jsem rad za takovy clanek.

Zacatecniku, jako ja, nebo jinych, kteri toho o FreeBSD moc necetli - bo toho v CZ opravdu ucelenho po dilech moc nevyslo jsou za tyto dily jiste radi.

[puco]

A co tak portsnap ako nahrada za to cvs?

[hmm]

no me se jevi portsnap lepsi a rychlejsi jak pouzivani cvsup ports-supfile ovsem rada lidi ma kazdou hodinu updatovany cvsup server na lance, takze zde portsnap postrada ucinnost...

[hmm]

cd /usr/share/examples/cvsup
cvsup ports-supfile

-neupraveny ports-supfile je k nicemu, je to zbytecny, kdyz existuje cesky mirror, zde je priklad upraveneho ports-supfile:

*default host=cvsup.freebsd.cz
*default base=/usr
*default prefix=/usr
*default release=cvs tag=.
*default delete use-rel-suffix
*default compress
ports-all

dale po tomto prikazu by melo nasledovat cd /usr/ports && make fetchindex

cd /usr/ports/www/firefox
make
make install
make clean

- todle je zbytecne, staci make install clean + pripadne volby uvedene v Makefile

a dale mozna by nebylo spatne uvest priklad upraveneho souboru make.conf

[Predator]

Vlúdila sa, zabudol som napísať, že tam treba prepísať názov servera

[hmm]

Ale musim rict, ze je to super serial, hlavne dily o tenkych klientech a nastaveni tisku, nad nastaveni tiskarny totiz zatim vytezi lenost ;)

[hmm]

vitezi samozrejme, pisu jak prase ;)

[Pavel B.]

Mozna by stalo za to upozornit ze portupgrade je potreba doinstalovat. Taky vysvetlit rozdil mezi RELEASE a STABLE. Pokud to nebylo vysvetleno v predchozich dilech.

Lze pomoci portupgrade upgradovat jen baliky ? Presnej pokud existuji na ftp pro STABLE binarni baliky pouzil je a pokud neexistuji kompiloval ?

Dekuji.

[Predator]

Ono som to v článku niekde aj spomínal, že v systéme sa všetko, či už stiahnuté v balíku, alebo skompilované ako port, javí jednotne ako balíky. A každý balík sa dá upgradovať zo zdrojáku.

Teda môžem napríklad prihodiť wine cez pkg_add -r wine a potom ho upgradovať cez portupgrade wine. Samozrejme systém aktuálny zdroják k wine nebude mať, tak si ho sám stiahne a skompiluje nové wine nanovo... Ono aj tak na všetko, čo sa upgraduje, si systém musí ťahať nové zdrojáky. A portupgrade neťahá hotové binárky, vždy kompiluje.

[Frank J. Tomes]

"A portupgrade neťahá hotové binárky, vždy kompiluje."

portupgrade -P
     --use-packages         Use packages instead of ports whenever available.
                            portupgrade searches the local directories listed
                            in PKG_PATH for each package to install or upgrade
                            the current installation with, and if none is
                            found, pkg_fetch(1) is invoked to fetch one from a
                            remote site.  If it doesn't work either, the port
                            is used.

     -PP
     --use-packages-only    Never use the port even if a package is not avail-
                            able either locally or remotely, although you
                            still have to keep your ports tree up-to-date so
                            that portupgrade can check out what the latest
                            version of each port is.

[Predator]

Díky, to som nevedel. Človek sa stále učí ...

[Martin Hudec]

Inu, ja pouzivam portupgrade s volbami -abirR, hlavne to b je dolezite :) riesi to backup povodneho balicku, obcas sa totiz lubi nieco udiat nepekne..

[CHMOD]

Ahoj.

Vim, ze muj dotaz je uplne mimo a proto se predem vsem omlouvam.

Ale zkousel jsem si nastavit FTP na FreeBSD - to, co je standardni ve FreeBSD spoustene pres inetd.

A kdyz chci nastavit prava pro zapis nejen do adresare PUB pomoci chmod 777 /var/ftp/pub ale i pro podadresare stejna prava, tak mam udelat co?

To mam zadat vzdy chmod pro jednotlive dalsi podadresare, treba pro /var/ftp/pub/test by to bylo opet dokola: chmod 777 /var/ftp/pub/test ???

Dekuji mockrat za kazdou miniradu. A jeste jednou pardon za otazku mimo tema clanku. Dekuji.

[jiri.b]

no ja nevim, ale slozka 'incoming' je tam pro srandu?

jirib

[CHMOD]

Z te vsak, pokud se nepletu namuzu mazat, kdyz tam neco nahraji.

Ale mozna se pletu. Pokud se pletu, tak se i omlouvam.

[maasha]

man chmod

chmod -R xxx /var/ftp/pub/

[Peter S.]

o BSD nemám ani šajnu ale myslím, že je to píšeš dobrým štýlom, nedaj sa znechutiť negatívnymi reakciami

[rascal]

me se treba cely serial docela libi. pro zacatecnika na freebsd (i na unixu) je to vitana pomoc, jak clanky tak diskuze, prece jenom prokousavat se 1000 strankovym handbookem je docela nuda takze nejake how-to se vzdycky hodi. navic takto aktualni.

[Cubic]

clanek je urcite dobrej, jen na muj vkus zacatecnika vynechal nektere vecicky z hanbooku ktere mi prisli sikovne, samozrejme ze tu neni ucelem prelouskat celou dokumentaci do slovenstiny, takze ja jsem se zacetl do dokumentace na freebsd.org a asi jsem divnej ale me to jako nuda neprislo

[Míra]

Pro začátečníky s FreeBSD je článek super. Ostudou je, že takový článek není na WWW.FreeBSD.CZ

[ExSh00t]

Článok celkom good, ale to, že si nespomenul základ nakonfigurovania cvsup je chyba, práve preto som nezmenil ako nováčik tag=. na tag=RELENG_8_2 a momentálne mi to pravdepodobne čo čítam natiahlo CURRENT ports do RELEASE verzie, čiže neviem aký bude dopad na desktop, výhoda, že nemám server, ale pre niektorých nováčikov je pekné ísť od lopaty. Snáď to bude stabilné nemám skúsenosit vôbec s FreeBSD a ako má odladené vetvy.