Administrace komentářů

Tiež mi je sympatickejší retro štýl. Zameraný prevažne na účelnosť, ako ľúbivosť. Nakoniec, aj tak je starý technický štýl vzhľadnejší ako dnešné strakaté hračkárske témy pre sedemročných. Ale hold, je to vôľa ľudu. Nepríjemné je to, že už prakticky neexistuje dobrý technický dizajn, kde by napríklad nebolo nutné nastaviť tiene len preto, aby sme videli okraj kontextového menu, alebo okien samotných. Vrchol prásáckosti predstavuje gnome shell menu a vlastne celé Gnome, alebo KDE plasma. Maté je svojim výzorom nechutné, lebo jeho koncept sa nehodí pre súčasné témy. Trpí na to aj inak celkom skvelé XFCE. Vyhľadávač Google zobrazuje nad svojim vyhľadávacím poľom akýsi infantilný zvratok, nejakú animáciu či čo, ktorá má informatívnu hodnotu večerníčka a jediné čo robí, je že kradne z grafického výkonu a vyhovuje vkusu priemernej opice. Zásadne nepoužívam!

Silnú mieru infantilizácie je vidieť vo všetkom. Napríklad, čo sa notebookov týka, priemerného osla zaujíma stenšovanie a look. Vytrvalým demokraticko/kapitalistickým postojom si vydobil právo nahradiť funkčné klávesy mediálnymi, Beethovena nahradil Armstrongom a Kirschnerovou a sochy Michelangela nahradil záhradnými trpaslíkmi. Odvracia sa od veľkých kultúrnych celkov a podľa svojich individuálnych chutí zakladá opäť kmeňové spoločenstvá (pod záštitou demokracie), kde sa príslušne oblieka, prepichuje si kožu a machlí na ňu nevídané pitoresknosti. Už zabudol, že kmene sa medzi sebou pravidelne vybíjali a že preto od kmeňového života kedysi upustil. Pád naspať do jamy, z ktorej sa tisícročia hrabe prehlasuje za progres a redkuckiu umenia na estetické hakybaky prehlasuje za rozmach tvorivosti.

Dochádza k prekotnému vývoju aj v oblasti linuxu, ale ten sa vyvíja od účelnosti k ľúbivosti, v snahe vyhovieť infantilným "potrebám" masovej opice. Už z tohto aspektu je Ubuntu tým najhorším, čo mohlo svet linuxu postihnúť. Atď...