Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Mam 250GB SATA disk, rozdeleny na 3 particie: 1. 80GB - windows, ntfs, primarna 2. 100GB - ntfs, logicka 3. 60GB - free space
Na tych 60GB by som chcel dat linux, a rozdelit disk nasledovne: 3.1. boot, linux, napr. ext2 32MB 3.2. linux swap, 1024MB 3.3. linux, napr. reiserfs, zvysok kapacityMam vsak mensie nejasnosti co sa tyka primarnych a logickych oddielov. Viem, ze primarne mozu byt maximalne len 4 a preto boli "vymyslene" logicky oddiely - tzv. sub-oddiely, ktorych moze byt viac. A pokial dobre viem tak nevyhodou logickeho oddielu je, ze ak sa zrusi rodicovsky - primarny oddiel zrusia sa automaticky aj sub-oddiely - logicke > chapem tomuto spravne? Neviem teraz ktore z tych linux particii mam dat ako primarne a ktore ako logicke, najradsej by som spravil vsetky 3 primarne, avsak akonahle nastavim 3.1. na primarnu, uz nemam na vyber medzi prim/log. a ked vytvorim aj 3.2. primarnu tak 3.3. je uz UNUSABLE. Zostava mi tak jedine moznost 3.1. logicka, 3.2. logicka, 3.3. primarna ....ak vsak tomu dobre rozumiem tak ked zrusim primarnu 1. - windows, tak mi automaticky zrusi aj sub-oddiely 3.1 a 3.1. nie? dufam ze to moje znacenie chapete a uvediete ma na spravnu cestu, mozno mam mylne predstavi a preto by som si to rad ujasnil. dakujem.
Aháááá, proto mam disky dělené jako hda1, hda2 a pak hda5 a výše, proto nejsou za sebou (= hda3 a hda4 nikde) 
P.S. mkfs.vfat /dev/hdaX mi na "velkém" disku (cca 40GB?) hlásilo něco jako "unable to create due large partition", je to v pořádku?
Tiskni
Sdílej: