GNUnet (Wikipedie) byl vydán v nové major verzi 0.25.0. Jedná se o framework pro decentralizované peer-to-peer síťování, na kterém je postavena řada aplikací.
Byla vydána nová major verze 7.0 živé linuxové distribuce Tails (The Amnesic Incognito Live System), jež klade důraz na ochranu soukromí uživatelů a anonymitu. Nově je postavena je na Debianu 13 (Trixie) a GNOME 48 (Bengaluru). Další novinky v příslušném seznamu.
Společnost Meta na dvoudenní konferenci Meta Connect 2025 představuje své novinky. První den byly představeny nové AI brýle: Ray-Ban Meta (Gen 2), sportovní Oakley Meta Vanguard a především Meta Ray-Ban Display s integrovaným displejem a EMG náramkem pro ovládání.
Po půl roce vývoje od vydání verze 48 bylo vydáno GNOME 49 s kódovým názvem Brescia (Mastodon). S přehrávačem videí Showtime místo Totemu a prohlížečem dokumentů Papers místo Evince. Podrobný přehled novinek i s náhledy v poznámkách k vydání a v novinkách pro vývojáře.
Open source softwarový stack ROCm (Wikipedie) pro vývoj AI a HPC na GPU od AMD byl vydán ve verzi 7.0.0. Přidána byla podpora AMD Instinct MI355X a MI350X.
Byla vydána nová verze 258 správce systému a služeb systemd (GitHub).
Byla vydána Java 25 / JDK 25. Nových vlastností (JEP - JDK Enhancement Proposal) je 18. Jedná se o LTS verzi.
Věra Pohlová před 26 lety: „Tyhle aféry každého jenom otravují. Já bych všechny ty internety a počítače zakázala“. Jde o odpověď na anketní otázku deníku Metro vydaného 17. září 1999 na téma zneužití údajů o sporožirových účtech klientů České spořitelny.
Byla publikována Výroční zpráva Blender Foundation za rok 2024 (pdf).
Byl vydán Mozilla Firefox 143.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Nově se Firefox při ukončování anonymního režimu zeptá, zda chcete smazat stažené soubory. Dialog pro povolení přístupu ke kameře zobrazuje náhled. Obzvláště užitečné při přepínání mezi více kamerami. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 143 bude brzy k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Dobry den,
chcem sa spytat ci ma z vas niekto skusenost s citackami ciarovych kodov pod linuxom.
Nasiel som ich na internete mnoho ale vacsinou riesenia kde sa emuluje citacka ako klavesnica.
Ja potrebujem aby sa precitany ciarovy kod ulozil bud do suboru alebo napr do SQL a to si neviem s takouto citackou moc predstavit. Na PC totiz nieje ziadne graficke prostredie a k dispozicii mam iba USB a RS-232
Ak by ste mi vedeli nieco odporucit tak by ste mi velmi pomohli, dakujem
ctecky carovych kodu vetsinou emuluji klavesnici a jsou programovatelne. Muzes docilit treba toho, ze ctecka posle klavesu F12 pak posle cislo z kodu a pak enter. pokud to chces pouzit v neinterativni aplikaci, tak si budes muset alokovat nejaky pts/pty kterymu tu klavesnici priradis a to pty pak pouzijes ve svy aplikaci.
dakujem za reakciu,
nahodov mi neviete aj odporucit niaku konkretnu citacku s ktorou by to islo asi najlepsie?
myslite ze napisat aplikaciu ktora by tieto data prijimala by bolo moc narocne? pozeram ci nieje na internete nieco take ale zatial bez vysledku. idem hladat zatial dalej
ano to by bolo asi najlepsie. Ja som ale uvazoval ze by sa dali na jeden PC zapojit aj 2 citacky a RS-232 port je iba jeden
Existují i čtečky, které mají rozhraní USB a chovají se jako tty, tedy jako s RS-232, ale teď zrovna nemůžu žádnou najít. Pokud má budka USB rozhraní, dá se to udělat buď přes udev (přesměrovat výstup třeba do souboru) nebo čtečku s RS-232 a redukci na USB. Používám Metrologic MS9520, docela úspěšně, ale dávám přednost emulaci klávesnice.
ZDAR!
a presmerovat vystup z klavesnice do suboru by neslo niak jednoducho? :) nemam s tymto niake skusenosti
Update!
USB čtečka s emulací RS-232 je tady: www.penta.cz/
Nedávno jsem jsem taky potřeboval čtečku čárových kódů. Mám teď na stole AS-8000 s PS2 rozhraním. USB verzi mi teprve mají dodat. Má to rozdvojku a zapojí se to mezi klávesnici a počítač. Když se čtečkou něco přečte, funguje to pro počítač jako by to šlo z klávesnice. Čili není v tom vůbec žádná složitost.
Tiskni
Sdílej: