Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Nový CEO Mozilla Corporation Anthony Enzor-DeMeo tento týden prohlásil, že by se Firefox měl vyvinout v moderní AI prohlížeč. Po bouřlivých diskusích na redditu ujistil, že v nastavení Firefoxu bude existovat volba pro zakázání všech AI funkcí.
Řešení dotazu:
S tou úvahou o spotrebe a počte jadier (menej jadier = menšia spotreba) súhlasím.
Či to bude čipset ION, alebo iný, nehrá pre mňa žiadnu rolu. Grafika by aj tak zostala nevyužitá. ION mi padol do oka len preto, lebo bol v tom Prestigiu a celé to bolo v peknej krabičke a za peknú cenu. Len to chladenie...
...
Ešte k tomu, čo si písal pred tým... Hľadal som ku D945GSEJT vhodnú skrinku a zdroj a bohužiaľ som zistil, že v problematike mini ITX som úplne stratený. Neviem kde začať a obávam sa, aby som nekúpil niečo čo sa nebude dať potom spolu skombinovať. Pozeral som emko, aj mobility, ale nie som z toho múdrejší... Nemáš niečo pre úplných beginnerov? Alebo nejakú radu na nezaplatenie?
Ďakujem za rady. Povedal by som, že zatiaľ to splnilo svoj účel.
.
). Ak by sa mi podarilo na ventilátore regulovať otáčky až do tej miery, že by sa automaticky zapínal a vypínal podľa potreby, tak ho tam asi dám len tak pre istotu, proti prehriatiu. V opačnom prípade to ostane fanless. Taky dobrý.
fancontrol cez ten pwmconfig. Funguje znamenite. Spustí sa len keď teplota CPU prelezie 70°C, čo sa za normálnej prevádzky nestáva. Uvidím ako to bude v lete - možno zvýšim limit, keďže tento procák môže ísť až do 90°C a aj za touto hranicou má HW poistku, ktorá by ho mala spomaliť, alebo vypnúť.
Zistil som, že čidlo coretemp udáva hodnotu ako rozdiel od maximálnej Tjmax, čo potom jadro konvertuje na teplotu s tým, že za maximum považuje nejakú inú hodnotu. Takže výsledok merania coretemp nezodpovedá skutočnosti, teda aspoň do doby, kým to v jadre linuxu neopravia. Podľa mojich meraní je rozdiel medzi čidlom coretemp a čidlom na doske 28°C, takže som coretemp zo zoznamu sledovaných veličín nateraz vyradil a riadim sa čidlom na doske.
Tiskni
Sdílej: