Byla vydána verze 1.70.0 programovacího jazyka Rust (Wikipedie). Podrobnosti v poznámkách k vydání. Vyzkoušet Rust lze například na stránce Rust by Example. Jako reakce na rostoucí obavy z vlivu korporací na vývoj Rustu a předložený návrh restriktivních zásad používání ochranných známek Rustu, byl nedávno představen komunitní fork Rustu se 100 % méně byrokracie: Crab (CrabLang).
Oliver Smith z Canonicalu shrnuje základní vlastnosti „neměnné“ distribuce Ubuntu Core také ve srovnání s protějšky Chrome OS, Fedora Silverblue a MicroOS. Canonical připravuje desktopovou variantu Ubuntu Core vedle dosavadní serverové/embedded.
Z aktualizovaného seznamu chyb (pdf) procesoru AMD EPYC 7002: #1474 - procesor se po 1044 dnech od posledního resetu zasekne [reddit].
Fossil (Wikipedie) byl vydán ve verzi 2.22. Jedná se o distribuovaný systém správy verzí propojený se správou chyb, wiki stránek a blogů s integrovaným webovým rozhraním. Vše běží z jednoho jediného spustitelného souboru a uloženo je v SQLite databázi.
David Malcolm se ve svém příspěvku na blogu vývojářů Red Hatu rozepsal o vylepšeních statické analýzy (volba -fanalyzer) v GCC 13.
Byla vydána nová stabilní verze 23.05 linuxové distribuce NixOS (Wikipedie). Její kódové označení je Stoat. Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání. O balíčky se v NixOS stará správce balíčků Nix.
Příspěvek na blogu CZ.NIC upozorňuje na nový útok na weby v Česku. Na honeypotech na Turrisech byla zaznamenána nová aktivita útočníků - probíhající útok na FTP servery, které se vyskytují na stejné IP adrese, jako aktivní WEB server.
Rakudo (Wikipedie), tj. překladač programovacího jazyka Raku (Wikipedie), byl vydán ve verzi 2023.05. Programovací jazyk Raku byl dříve znám pod názvem Perl 6.
Linux Foundation Europe představila projekt RISE (RISC-V Software Ecosystem), jehož cílem je urychlit vývoj open source softwaru pro architekturu RISC-V.
Armbian, tj. linuxová distribuce založená na Debianu a Ubuntu pro jednodeskové počítače na platformě ARM, byl vydán ve verzi 23.05. Přehled novinek v Changelogu.
Tak jsem tu replikace master-master zprovoznil.Do haja s Oracle RAC, uz mame master-master replikaciu v MySQL.
# kdyby nahodou oba zapisovaly ve stejny cas, tak offsetuj autoincrement auto_increment_increment=2 auto_increment_offset=2 master-host = 192.168.1.21 master-user = replication master-password = heslo master-port = 3306 log-bin server-id=2
Chtelo by tomu rict, ze pokud najde shodu, at vymaze zaznam na master2 a nahradi ho tim z master1, jenze tohle jej jen kopirovani bin logu.Takze ono v tej master-master replikacii je jeden vacsi master a jeden mensi master.
Jak tohle poresit?Od toho su prave tie tazkotonazne riesenia za stotisice korun. Naco vobec master-master replikaciu potrebujes? Nestacila by jedna databaza so spolahlivou schemou zalohovania a nacvicenym procesom obnovy?
To cele pro nekolik serveru, takze jsem chtel vytvorit HA pro pripad kdyby jedna databaze lehla, aby bezela druha, jinak by totiz nemohly bezet sluzby na ostatnich serverech. Jak tohle cele teda poresit?Vidim dve moznosti: 1) Klucova je cena, a preto je free databaza nutnostou. V tom pripade to odporucam riesit tak, ako som uz pisal vyssie: monitoringom dostupnosti sluzby, spolahlivym zalohovanim a nacvicenym procesom obnovy; podla potreby to moze zahrnat pripraveny, nakonfigurovany [a beziaci] zalozny server cakajuci na import zalohy. Staci komoditny hardver, komoditne sietove prvky, vstupne naklady na databzu su nulove, administracia vyzaduje "len" vytvorit scenar zalohy a obnovy, zautomatizovat co sa da skriptami a potom uz len kontrolovat a pravidelne precvicovat obnovu. 2) Klucova je dostupnost, vypadok by viedol k obrovskym stratam. V tom pripade nemoze hrat rolu cena a mozete ist do Oracle Real Application Cluster alebo obdobnej technologie od ineho velkeho dodavatela. Tu uz pojde o non-pc hardver, nezavisle diskove polia, pravdepodobne dedikovanu sietovu infrastrukturu, skolenia, certifikacie, zabezpecenie zastupitelnosti administratorov; inac povedane, zaciname na sume niekolkych stoviek tisic Eur. Ako riesenie "nieco medzi tym" sme pouzili EnterpriseDB, co je free klon PostreSQL s volitelnym komercnym, ale stale proti Oracle/DB2/MSSQL velmi lacnym supportom. Databazy boli dve v rezime master-slave replikacie. Slave databaza sluzila ako zdroj udajov pre aplikacie, ktore udaje iba citali, master databaza pre aplikacie, ktore aj zapisovali. V priapde vypadku slave databazy (k comu skutocne doslo) sa jednoducho docasne "read-only" aplikacie presmerovali na master databazu. V pripade vypadku master databazy (k comu nedoslo) by sa vypla replikacia, "read-write" aplikacie by sa presmerovali do slave databazy a obnovenie master-slave rezimu by sa uskutocnilo planovane niekedy v skorych rannych hodinach. Nakoniec len dodam, ze toto riesenie bolo pouzite pre zakaznika, ktoreho financny prijem do velkej miery zavisel na dostupnosti dotknutych aplikacii, a bolo to cosi daleko vaznejsie ako nejaky e-shop ci reklama na spravodajskom portali. Rieseni "nieco medzi tym" moze byt vela. Zabezpecenie dostpunoti vyssej ako 98% stoji dost vela penazi i usilia a pridavanie dalsich deviatok cenu i usilie exponencialne zvysuje. Takze myslienka "chcem HA" je velmi pekna a je sympaticke, ze na to pri navrhu sluzby myslis. V zapati si ale poloz otazku, kolko si do HA ochotny a schopny investovat. Penazi aj usilia.
Tiskni
Sdílej: