Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Zdravim.
Predpokladam, ze casto krat je to jedno, su pripady kedy nie a nerozumiem preco. Aky je rozdiel medzi spustenim alt+f2, z konzoly a z konzoly na pozadi?
Priklad. V skole mame matlab. Cez ALT + F2 ho nespustim, ani v konzole ako matlab, ale musim ho spustit ako matlab &. Paradoxne, na mojom PC mi kamera na skype funguje iba vtedy, ak spustim s konzoly skype &.
Nevie to nahodou niekto vysvetlit? Vdaka
Spustenie alt+f2 je oproti konzole rozdielne v pár drobnostiach.
V prvom rade pracovný adresár je pri spustení cez alt+f2 zvyčajne domovský adresár, zatiaľ čo z konzoly je to aktuálny adresár.
Ďalej pri spustení programu v konzole je program zvyčajne potomkom emulátora terminálu (dá sa vidieť sustením ps ajxf), zatiaľ čo pri alt+f2 je zvyčajne potomkom procesu init. V konzole môže proces pristupovať k atribútom terminálu a požadovať od užívateľa nejaký vstup, zobrazovať výstup, čo v prípade alt+f2 nie je moc možné.
Ďalším možným rozdielom sú premenné prostredia (dajú sa vypísať príkazom env). Odporúčam skúsiť skype cez alt+f2 ako /bin/bash -c skype.
Ďalšia drobnosť je to, že alt+f2 nemusí spúšťať príkaz priamo, ale môže použiť skratku z menu (to má pod palcom xdg, nevyznám sa v tom moc). Možno spúšťa skype s nejakými flagmi, kvôli ktorým nejde kamera.
Inak čo vlastne urobí matlab ak sa nepustí na pozadí (tj. bez &)?
Tiskni
Sdílej: