Vývoj linuxové distribuce Clear Linux (Wikipedie) vyvíjené společností Intel a optimalizováné pro jejich procesory byl oficiálně ukončen.
Byl publikován aktuální přehled vývoje renderovacího jádra webového prohlížeče Servo (Wikipedie).
V programovacím jazyce Go naprogramovaná webová aplikace pro spolupráci na zdrojových kódech pomocí gitu Forgejo byla vydána ve verzi 12.0 (Mastodon). Forgejo je fork Gitei.
Nová čísla časopisů od nakladatelství Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 155 (pdf) a Hello World 27 (pdf).
Hyprland, tj. kompozitor pro Wayland zaměřený na dláždění okny a zároveň grafické efekty, byl vydán ve verzi 0.50.0. Podrobný přehled novinek na GitHubu.
Patrick Volkerding oznámil před dvaatřiceti lety vydání Slackware Linuxu 1.00. Slackware Linux byl tenkrát k dispozici na 3,5 palcových disketách. Základní systém byl na 13 disketách. Kdo chtěl grafiku, potřeboval dalších 11 disket. Slackware Linux 1.00 byl postaven na Linuxu .99pl11 Alpha, libc 4.4.1, g++ 2.4.5 a XFree86 1.3.
Ministerstvo pro místní rozvoj (MMR) jako první orgán státní správy v Česku spustilo takzvaný „bug bounty“ program pro odhalování bezpečnostních rizik a zranitelných míst ve svých informačních systémech. Za nalezení kritické zranitelnosti nabízí veřejnosti odměnu 1000 eur, v případě vysoké závažnosti je to 500 eur. Program se inspiruje přístupy běžnými v komerčním sektoru nebo ve veřejné sféře v zahraničí.
Vláda dne 16. července 2025 schválila návrh nového jednotného vizuálního stylu státní správy. Vytvořilo jej na základě veřejné soutěže studio Najbrt. Náklady na přípravu návrhu a metodiky činily tři miliony korun. Modernizovaný dvouocasý lev vychází z malého státního znaku. Vizuální styl doprovází originální písmo Czechia Sans.
Vyhledávač DuckDuckGo je podle webu DownDetector od 2:15 SELČ nedostupný. Opět fungovat začal na několik minut zhruba v 15:15. Další služby nesouvisející přímo s vyhledáváním, jako mapy a AI asistent jsou dostupné. Pro některé dotazy během výpadku stále funguje zobrazování například textu z Wikipedie.
Více než 600 aplikací postavených na PHP frameworku Laravel je zranitelných vůči vzdálenému spuštění libovolného kódu. Útočníci mohou zneužít veřejně uniklé konfigurační klíče APP_KEY (např. z GitHubu). Z více než 260 000 APP_KEY získaných z GitHubu bylo ověřeno, že přes 600 aplikací je zranitelných. Zhruba 63 % úniků pochází z .env souborů, které často obsahují i další citlivé údaje (např. přístupové údaje k databázím nebo cloudovým službám).
mam totiz takove divne mrazeni, ze to bude pomaleTakze je to pomale, alebo nie? Ak je vykonnost dostatocna, riesis neexistujuci problem. Prepisovat 50 riadkov zdrojoveho kodu (t.j. excelentne strucne riesenie) do 500 riadkov potencialne rychlejsieho C kodu bez realneho dovodu je dobre iba ak z akademickych dovodov. Treba si uvedomit, ze N-nasobok poctu riadkov zdrojoveho kodu zo sebou nesie N-nasobne riziko chyby v kode. Nepozeral som co vlastne ten skript robi, ale v zasade vidim dve mozne priciny "pomalosti": 1) IO operacie. V tomto pripade je rychlost vykonavania samotnej riadiacej rutiny, t.j. post-commit hooku irelevantna, a zrychlit treba IO operacie samotne. 2) Neefektivny algoritmus riadiacej rutiny, napr. viacnasobne ziskavanie nejakej informacie ci suboru. V tomto pripade treba vylepsit algoritmus, napr. vyhnut sa opatovnemu ziskavaniu udajov. V tomto pripade opat nezalezi na implementujucom jazyku; opat vitazi program s jednoduchsim (kratsim) zapisom. Jedna moznost, kedy by mohol byt shellovy skript na tom zle, je spustanie velkeho poctu procesov; napr. ked bude pre kazdy z tych 11k suborov spustat nejaky externy program, aby ho spracoval. V tomto pripade ale s vysokou pravdepodobnostou pojde problem riesit davkovym spracovanim, t.j. v zasade spustenim externeho programu naraz pre viacero suborov; vacsina unixovych toolov toto umoznuje,
find
a xargs
su dobri pomocnici.
Nakoniec -- alebo skor na zaciatok -- aky "biznis" problem vlastne riesis? Existuje viacero hotovych rieseni na publikovanie SVN repozitarov cez web. I ked na druhej strane, Tvoj problem moze byt unikatny a teda moze vyzadovat unikatne riesenie. Sam som pomocou post-commit hookov naprogramoval v shelli uz dve continuous integration riesenia; a boli to stovky az tisice riadkov shellovych skriptov.
s post-commit hookem prichazim do styku prvne, tak jsem se chtel jen zeptat co toTakze par mojich rad: - Pozor na nastavenie prostredia. Odporucam vsetko dolezite si nastavit v skripte, vratane takych "nepodstatnych drobnosti" ako je
PATH
ci pracovny adresar, ktory je defaultne /
. Pozor na pristupove prava, post-commit hook je samozrejme spustany obsluhujucim Apacom.
- Nepisat ziadne skripty priamo do suboru post-commit. Lepsie je vytvorit samostatny skript, a ten len z post commit hooku volat. Tak je jeden skript pouzitelny pre viacero repozitarov, ak sa vhodne parametrizuje.
- Prikaz 'svn commit' nevrati, pokial sa post-commit hook nevykona, co je vacsinou silne neziaduce. Preto treba 1) volat externy skript z post-commit hooku na pozadi, a zaroven 2) presmerovat stdout
aj stderr
"niekde"; mozno do /dev/null
, lepsie do nejakeho vlastneho logovacieho suboru.
- Tym prichadzame k problemu, co sa stane, ak dojde druhy commit a teda aj druhe spustnie post-commit hooku este predtym, ako skoncila obsluha toho predchadzajuceho. Zabezpecenie reentrantnosti skriptu vratane spravneho pouzitia externych zdrojov ako su docastne subory ci pripadna vhodnu serializacia uloh su celkom zaujimave programatorske cvicenia.
>Zabezpecenie reentrantnosti skriptu
je mozne to vyresit pomoci zamku? docasne soubory vytvaret nechci (nemam ted potrebu). pokud bys to mohl rozvest budu vdecny.
Tiskni
Sdílej: