Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Nový CEO Mozilla Corporation Anthony Enzor-DeMeo tento týden prohlásil, že by se Firefox měl vyvinout v moderní AI prohlížeč. Po bouřlivých diskusích na redditu ujistil, že v nastavení Firefoxu bude existovat volba pro zakázání všech AI funkcí.
[jeste ze je svnserve jen na localhostu a heslo jsem samozrejme ihned zmenil] -- jen pro info pro stouravce.
mam totiz takove divne mrazeni, ze to bude pomaleTakze je to pomale, alebo nie? Ak je vykonnost dostatocna, riesis neexistujuci problem. Prepisovat 50 riadkov zdrojoveho kodu (t.j. excelentne strucne riesenie) do 500 riadkov potencialne rychlejsieho C kodu bez realneho dovodu je dobre iba ak z akademickych dovodov. Treba si uvedomit, ze N-nasobok poctu riadkov zdrojoveho kodu zo sebou nesie N-nasobne riziko chyby v kode. Nepozeral som co vlastne ten skript robi, ale v zasade vidim dve mozne priciny "pomalosti": 1) IO operacie. V tomto pripade je rychlost vykonavania samotnej riadiacej rutiny, t.j. post-commit hooku irelevantna, a zrychlit treba IO operacie samotne. 2) Neefektivny algoritmus riadiacej rutiny, napr. viacnasobne ziskavanie nejakej informacie ci suboru. V tomto pripade treba vylepsit algoritmus, napr. vyhnut sa opatovnemu ziskavaniu udajov. V tomto pripade opat nezalezi na implementujucom jazyku; opat vitazi program s jednoduchsim (kratsim) zapisom. Jedna moznost, kedy by mohol byt shellovy skript na tom zle, je spustanie velkeho poctu procesov; napr. ked bude pre kazdy z tych 11k suborov spustat nejaky externy program, aby ho spracoval. V tomto pripade ale s vysokou pravdepodobnostou pojde problem riesit davkovym spracovanim, t.j. v zasade spustenim externeho programu naraz pre viacero suborov; vacsina unixovych toolov toto umoznuje,
find a xargs su dobri pomocnici.
Nakoniec -- alebo skor na zaciatok -- aky "biznis" problem vlastne riesis? Existuje viacero hotovych rieseni na publikovanie SVN repozitarov cez web. I ked na druhej strane, Tvoj problem moze byt unikatny a teda moze vyzadovat unikatne riesenie. Sam som pomocou post-commit hookov naprogramoval v shelli uz dve continuous integration riesenia; a boli to stovky az tisice riadkov shellovych skriptov.
s post-commit hookem prichazim do styku prvne, tak jsem se chtel jen zeptat co toTakze par mojich rad: - Pozor na nastavenie prostredia. Odporucam vsetko dolezite si nastavit v skripte, vratane takych "nepodstatnych drobnosti" ako je
PATH ci pracovny adresar, ktory je defaultne /. Pozor na pristupove prava, post-commit hook je samozrejme spustany obsluhujucim Apacom.
- Nepisat ziadne skripty priamo do suboru post-commit. Lepsie je vytvorit samostatny skript, a ten len z post commit hooku volat. Tak je jeden skript pouzitelny pre viacero repozitarov, ak sa vhodne parametrizuje.
- Prikaz 'svn commit' nevrati, pokial sa post-commit hook nevykona, co je vacsinou silne neziaduce. Preto treba 1) volat externy skript z post-commit hooku na pozadi, a zaroven 2) presmerovat stdout aj stderr "niekde"; mozno do /dev/null, lepsie do nejakeho vlastneho logovacieho suboru.
- Tym prichadzame k problemu, co sa stane, ak dojde druhy commit a teda aj druhe spustnie post-commit hooku este predtym, ako skoncila obsluha toho predchadzajuceho. Zabezpecenie reentrantnosti skriptu vratane spravneho pouzitia externych zdrojov ako su docastne subory ci pripadna vhodnu serializacia uloh su celkom zaujimave programatorske cvicenia.
>Zabezpecenie reentrantnosti skriptu
je mozne to vyresit pomoci zamku? docasne soubory vytvaret nechci (nemam ted potrebu). pokud bys to mohl rozvest budu vdecny.
Tiskni
Sdílej: