Administrace komentářů

Klasicka vymena 2 premennych pomocou tretej. Postupne sa v poradi vykonaju 3 manipulacie s tabulkou deskriptorov. Deskriptor 3 bude smerovat tam, kam smeruje deskriptor 1. Deskriptor 1 bude smerovat tam, kde smeruje 2. 2 tam, kam smeruje 3 (t.j. tam, kam smeroval povodne 1). Takze 1 a 2 sa vymenia a 3 bude smerovat do ciela povodneho 1, ale kedze sa tam nikde nevyuziva, tak nevadi, ze ostava otvoreny.

Cela magia deskriptorov je jednoduchsia, nez to popularne polopatisticke clanky zvacsa vysvetluju, pretoze to zvacsa opisuju prilis zlozito, nez aby vymenovali asi 3 operacie, ktore sa daju robit a par pravidiel, ktorymi sa to riadi a zvysok sa odvodi.

Advanced Bash-Scripting Guide. Appendix E. Vo vypise lsof su podstatne 2 stlpce: FD a NAME, ktore ukazuju tabulku nasmerovani deskriptorov do suborov (vsetko je subor, aj terminal aj /dev/null).

Takze m>&n do stlpca NAME na riadku, kde FD == m skopiruje to, co je v stlpci NAME na riadku n. V tomto momente zapisuju obaja do toho isteho. n>file zapise na riadku m do stplca NAME hodnotu file. Zatvorenie deskriptoru m>&- vymaze obsah NAME na riadku m (pre jednoduchost si mozes predstavovat, ze tabulka ma nekonecne riadkov a niektore maju vyplnene NAME a niektore nie). Pociatocne nastavenie sa dedi pri vytvarani procesu od rodica a dalej si s nou moze proces manipulovat ako chce.

Kazdy deskriptor moze byt otvoreny na vstup alebo vystup (alebo oboje), prepis alebo append, ale manipulacia prebieha stale podla rovnakych pravidiel.