Revolut nabídne neomezený mobilní tarif za 12,50 eur (312 Kč). Aktuálně startuje ve Velké Británii a Německu.
Společnost Amazon miliardáře Jeffa Bezose vypustila na oběžnou dráhu první várku družic svého projektu Kuiper, který má z vesmíru poskytovat vysokorychlostní internetové připojení po celém světě a snažit se konkurovat nyní dominantnímu Starlinku nejbohatšího muže planety Elona Muska.
Poslední aktualizací začal model GPT-4o uživatelům příliš podlézat. OpenAI jej tak vrátila k předchozí verzi.
Google Chrome 136 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 136.0.7103.59 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 8 bezpečnostních chyb. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře.
Homebrew (Wikipedie), správce balíčků pro macOS a od verze 2.0.0 také pro Linux, byl vydán ve verzi 4.5.0. Na stránce Homebrew Formulae lze procházet seznamem balíčků. K dispozici jsou také různé statistiky.
Byl vydán Mozilla Firefox 138.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 138 je již k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Šestnáctý ročník ne-konference jOpenSpace se koná 3. – 5. října 2025 v Hotelu Antoň v Telči. Pro účast je potřeba vyplnit registrační formulář. Ne-konference neznamená, že se organizátorům nechce připravovat program, ale naopak dává prostor všem pozvaným, aby si program sami složili z toho nejzajímavějšího, čím se v poslední době zabývají nebo co je oslovilo. Obsah, který vytvářejí všichni účastníci, se skládá z desetiminutových
… více »Richard Stallman přednáší ve středu 7. května od 16:30 na Technické univerzitě v Liberci o vlivu technologií na svobodu. Přednáška je určená jak odborné tak laické veřejnosti.
Jean-Baptiste Mardelle se v příspěvku na blogu rozepsal o novinkám v nejnovější verzi 25.04.0 editoru videa Kdenlive (Wikipedie). Ke stažení také na Flathubu.
Článok popisuje prvé kroky autora s GNU/Linuxom, jeho osobný vývoj v tejto oblasti, jeho subjektívny výber distribúcie a prvé kroky s distribúciou Arch.
So systémom GNU/Linux som sa prvý krát stretol v období popularity projektu Mandriva (v tej dobe Mandrake). Prvá verzia, ktorú som skúsil bola myslím verzia 9.1. Systém sa mi páčil, ale nerozumel som mu. Vrátil som sa teda späť k Windows 98. Neskôr som skúsil distribúciu Debian, ktorá sa mi zapáčila viac ako Mandrake, avšak znova môj pokus o používanie tohto systému stroskotal a znova som sa vrátil na pevnú pôdu pod nohami (nebrať doslova :)). V škole na servery pracoval Debian, toto bol moj prvý pokus o administráciu GNU/Linux servera.
V dobe medzi inštaláciami a mazaním rôznych GNU/Linux distribúcií som jedným očkom sledoval dianie okolo sveta slobodného softvéru. Musím sa priznať, že to bolo viac podvedomé ako cielené. Jednoducho som prišiel na to, že pod GNU/Linuxom spravím veľa vecí omnoho elegantnejšie a jednoduchšie ako pod systémom Windows. Moj jediný a primárny systém bol ale stále Windows. Čas utekal, ja som každý deň poctivo sledoval ABCLinuxu.cz a postupne sa učil z tejto veľmi dobrej a stabilnej komunity.
Pred dvomi mesiacmi znova prišiel ten nápad, znova nainštalovať GNU/Linux na môj notebook (MSI EX700) a skúsiť ho v praxi. V posledných rokoch sa distribúcie veľmi zlepšili vo veľa aspektoch, ktoré zlepšujú a urýchľujú prácu s nimi. Na výber som mal mnoho distribúcií. Môj približný zoznam bol asi takýto: Debian, Ubuntu, openSuse, Mandriva, ???.
Debian sa mi páčil od začiatku, je to veľký a stabilný projekt, ale jeho použitie mi viac vyhovuje na servery. Ubuntu mi nikdy nesadlo. Určite tento projekt spopularizoval svet GNU/Linux, ale nikdy sa mi nepáčili tie rôzne finty oproti ostatným distribúciam. Moji spolužiaci používajú tento systém, ale nezdá sa mi, že by svet GNU/Linuxu videli rovnako ako ja.
Mandriva a openSUSE boli tiež na zozname. Tieto distribúcie majú veľkú kvalitu užívateľského rozhrania. Práve toto veľké plus bolo u mňa mínus. Ak by som znova nainštaloval user-friendly distribúciu, začal by som a aj skončil pri hraní hry Frozen Bubble :)
Pre Fedoru som nikdy nemal slabosť (skor pre server použitie, rovnako ako Debian), Gentoo sa mi zdalo veľmi komplikované na moje aktuálne znalosti.
Do pozornosti sa mi dostal projekt Arch Linux. Tento systém sa mi zdal flexibilný, logický, výborne dokumentovaný, pre mňa trošku problematický na nastavenie a správu. Práve posledný bod bol pre mňa plusom, keďže sa chcem vzdelávať a nie klikať hore-dole.
Windows 7, ktorý som získal ako študent zdarma z MSDN, som používal cca. 4 mesiace. Systém to bol dobrý, rýchly, nepadal - v porovnaní s predošlou verziou. Tento systém mi však nútil až príliš veľa mrkvových nápadov, ktoré som nemohol nikde vypnúť.
Hlavným tŕňom v oku bol systém WinSxS, ktorý sa mi zdá kompletne zle navrhnutý a zaberá viac miesta než je zdravé. Predsa po oprave nejakej chyby v knižnici chcem mať v systéme len tú opravenú knižnicu a deravú predsa nenechám v systéme, a to dokonca tak, aby ju prípadný malware mohol ďalej bez problémov zneužívať (lol).
Pri inštalácií Arch Linuxu som prvý krát použil prehliadač Lynx, ktorý som si zamiloval pri čítaní dokumentácie alebo dlhších textov.
Inštalácia prebehla bez väčších problémov, návod pre začiatočníkov mi prezradil všetky potrebné kroky. Po inštalácií Grub nastal však problém. Windows 7 nedokázal nabootovať. Je to chyba Grub alebo Windows 7 ? Chyba to bola samozrejme moja. Nevedel som, že maximálny počet primárnych particií sú štyri. Po pár experimentoch sa mi podarilo rozhasiť tabuľku partícií, ktorú som obnovil.
Poznámka : Nie je NTFS ako NTFS - Windows 7 má novú verziu, s ktorou nepracujú staršie programy postavené pre predošlú verziu NTFS.
Znova som nainštaloval Grub a znova ten istý problém. Znova márne pokusy o obnovu, znova rozhodená tabuľka partícií, znova obnova. Rozhodol som sa teda zmazať komplet disk "cé". Windows 7 sa nainštaloval bez problémov, avšak nemohol nabootovať. Po toľkých hodinách experimentov a obnove dát mi žlč už tiekla po brade. Moja cesta do sveta slobodného softvéru bola spečatená.
Céčko znova zmazané, prázdne miesto použité ako domov pre môj nový systém. Znova som nainštaloval Arch Linux, tentokrát to už bol známy proces.
Ako som písal vyššie, prvé kroky s Arch Linuxom mi pomohol do veľkej miery vyriešiť článok pre začiatočníkov.
Všetko krásne funguje, ale so zvukom sú problémy. Zvukové zariadenie nepodporuje mixovanie pre viacero aplikácií súčasne. Po chvíľke hľadania som už čítal dokumentáciu k ALSA. Konfiguračný súbor sa mi zdal najprv až príliš komplikovaný, ale neskôr som pochopil, že je to jediná cesta ako riešiť niektoré špeciálne pripady zapojenia audio zariadení. Dmix a Phonon už fungujú spoločne :)
$ cat /etc/asound.conf pcm.!default { type plug slave.pcm "dmixer" } pcm.dmixer { type dmix ipc_key 1024 slave { pcm "hw:0,0" period_time 0 period_size 1024 buffer_size 4096 rate 44100 } bindings { 0 0 1 1 } } ctl.dmixer { type hw card 0 device 0 } pcm.softvolPhonon { type softvol slave { pcm "dmixer" } control{ name "Phonon" card 0 } min_dB -51.0 max_dB 0.0 resolution 100 hint { show on description "Phonon volume" } }
Skype funguje fajn, avšak nedetekoval web kameru. Program Cheese ju detekuje bez problémov.
$ lsusb | grep Camera
Bus 001 Device 005: ID 0402:5602 ALi Corp. Video Camera Controller
Toto som vyriešil pomocou LD_PRELOAD:
$ LD_PRELOAD=/usr/lib/libv4l/v4l1compat.so skype
Rád by som popísal aj iné problémy, ktoré som s týmto systémom mal, ale úprimne povedané, nič iné mi problémy nerobí. Dokonca mi funguje aj uspanie a prebratie z RAM po upgrade kernelu a X.org.
Na mojom systéme už môžem robiť väčšinu vecí, ktoré potrebujem od svojho systému:
S mojím novým systémom som spokojný, teším sa keď s ním môžem pracovať. Každý problém je pre mňa výzvou, ktorá sa dá prekonať. O predošlom systéme sa toto nedalo povedať. Dúfam, že aj ďaľší ľudia budú mať rovnako dobrý pocit ako ja pri prechode na GNU/Linux.
Pripájam ešte screenshot môjho jednoduchého desktopu, ktorý používa KDE4 (upload obrázkov na ABCLinuxu.cz momentálne nefunguje):
Tiskni
Sdílej:
ja sem teda taky archlinuxak (ex-mandrivak, ex-ubuntak), ale nikde to moc nerikam. oni na to lidi obycejne nejsou zvedavi ...