Google zveřejnil seznam 1272 projektů (vývojářů) od 185 organizací přijatých do letošního, již jednadvacátého, Google Summer of Code. Plánovaným vylepšením v grafických a multimediálních aplikacích se věnuje článek na Libre Arts.
Byla vydána (𝕏) dubnová aktualizace aneb nová verze 1.100 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.100 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Open source platforma Home Assistant (Demo, GitHub, Wikipedie) pro monitorování a řízení inteligentní domácnosti byla vydána v nové verzi 2025.5.
OpenSearch (Wikipedie) byl vydán ve verzi 3.0. Podrobnosti v poznámkách k vydání. Jedná se o fork projektů Elasticsearch a Kibana.
PyXL je koncept procesora, ktorý dokáže priamo spúštat Python kód bez nutnosti prekladu ci Micropythonu. Podľa testov autora je pri 100 MHz približne 30x rýchlejší pri riadeni GPIO nez Micropython na Pyboard taktovanej na 168 MHz.
Grafana (Wikipedie), tj. open source nástroj pro vizualizaci různých metrik a s ní související dotazování, upozorňování a lepší porozumění, byla vydána ve verzi 12.0. Přehled novinek v aktualizované dokumentaci.
Raspberry Pi OS, oficiální operační systém pro Raspberry Pi, byl vydán v nové verzi 2025-05-06. Přehled novinek v příspěvku na blogu Raspberry Pi a poznámkách k vydání. Pravděpodobně se jedná o poslední verzi postavenou na Debianu 12 Bookworm. Následující verze by již měla být postavena na Debianu 13 Trixie.
Richard Stallman dnes v Liberci přednáší o svobodném softwaru a svobodě v digitální společnosti. Od 16:30 v aule budovy G na Technické univerzitě v Liberci. V anglickém jazyce s automaticky generovanými českými titulky. Vstup je zdarma i pro širokou veřejnost.
sudo-rs, tj. sudo a su přepsáné do programovacího jazyka Rust, nahradí v Ubuntu 25.10 klasické sudo. V plánu je také přechod od klasických coreutils k uutils coreutils napsaných v Rustu.
Fedora se stala oficiální distribucí WSL (Windows Subsystem for Linux).
modprobe cx8800
.
lspci
? Pouzivas vanilla jadro?
lspci
je o tomto: každé zariadenie na PCI zbernici vie povedať svoj číselný identifikátor. Ten hovorí o čísle výrobcu a o čísle typu zariadenia. Tie vypíše lspci -n
. Napr. pre moju sieťovku to povie
0000:00:0e.0 Class 0200: 10b7:9200 (rev 74)
. Tie čísla sa potom vyhľadajú v súbore pci.ids
niekde na disku a tam je povedané slovne aké zariadenie to je (napr. "3c905C-TX/TX-M [Tornado]" ). Či je v tom slovnom pomenovaní v tvojom prípade povedané "multimedálna" alebo "TV" nie je až tak podstatné.
O tom ako sa pracuje s TV kartami pod Linuxom neviem všetko, ale vyzerá to tak, že existuje CARDLIST, ktorý hovorí, že drajver saa7134
podporuje zariadenia s PCI ID takým a takým. "Drajver" v tomto prípade znamená modul jadra, ktorý sa zavedie pomocou modprobe
, pričom sa mu môže dať ako parameter informácia o tom, ktorú konkrétnu variantu TV karty má riadiť:
modprobe saa7134 card=82 tuner=82
To číslo 82 je práve z toho CARDLIST-u. Ake máš to PCI číslo iné ako v CARDLISTe ešte nie je nič startené. Zjavne existujú mnohé varianty kariet používajúce veľmi príbuzné čipsety, takže možno zafunguješ s iným číslom. Novšie jadrá umožňujú skúsiť nejakú autodetekciu napr. takto: "modprobe saa7134 i2c_scan=1"
1131 Philips Semiconductor 1561 USB 1.1 Host Controller 1562 USB 2.0 Host Controller 3400 SmartPCI56(UCB1500) 56K Modem 7130 SAA7130 Video Broadcast Decoder 5168 0138 LiveView FlyVideo 2000 7133 SAA7133 Audio+video broadcast decoder 5168 0138 LifeView FlyVideo 3000 # PCI audio and video broadcast decoder (http://www.semiconductors.philips.com/pip/saa7134hl) 7134 SAA7134 7135 SAA7135 Audio+video broadcast decoder 7145 SAA7145 7146 SAA7146 114b 2003 DVRaptor Video Edit/Capture Card 11bd 0006 DV500 Overlay 11bd 000a DV500 Overlaykedze som nevedel co dalej, zadal som do shellu toto: modprobe saa7134 card=82 tuner=82 shell mi nic nenapisal, iba sa pripravil na dalsi prikaz, co si myslim ze je dobre. Teraz som spustil Xawtv, uz mi nevyplul ziadne hlasenie ze sa nenasla TV karta, ale zapol obrazovku. Kedze v nom neviem makat, a musim ijst spat, zajtra idem na internat. Stve ma, ze cely tyzden v tejto veci nepokrocim. Co vsak je zaujimave, spustil som si teraz este kontrolne centrum > hardvare > DrakxTV a ten mi zase pise, ze v mojom stroji nebola nájdená TV karta. A ze sa mozem pre istotu pozriet do databazy podporovanych kariet: http://www.linux-mandrake.com/en/hardware.php3 som z toho zase jasny, tak vam pisem vsetko co som videl alebo zistil, aby ste to aspon vy
dmesg
, ktery vypise na svem konci, jak se vyporadal modul s vasim hw. jestlize modul nic nevypise do samotneho shellu, rozhodne to jeste neznamena, ze je karta rozchozena. Po nahrati modulu by bylo dobre sem vylepit vypis dmesg | tail -n 20
, abychom mohli lepe poradit.
Tiskni
Sdílej: