O víkendu probíhá konference OpenAlt 2025. Na programu je spousta zajímavých přednášek. Pokud jste v Brně, stavte se. Vstup zdarma.
Josef Průša představil novou velkoformátovou uzavřenou CoreXY 3D tiskárnu Prusa CORE One L a nový open source standard chytrých cívek OpenPrintTag i s novou přepracovanou špulkou.
Na GOG.com běží Autumn Sale. Při té příležitosti je zdarma hororová počítačová hra STASIS (ProtonDB: Platinum).
Ubuntu 25.10 má nově balíčky sestavené také pro úroveň mikroarchitektury x86-64-v3 (amd64v3).
Byla vydána verze 1.91.0 programovacího jazyka Rust (Wikipedie). Podrobnosti v poznámkách k vydání. Vyzkoušet Rust lze například na stránce Rust by Example.
Ministerstvo průmyslu a obchodu vyhlásilo druhou veřejnou soutěž v programu TWIST, který podporuje výzkum, vývoj a využití umělé inteligence v podnikání. Firmy mohou získat až 30 milionů korun na jeden projekt zaměřený na nové produkty či inovaci podnikových procesů. Návrhy projektů lze podávat od 31. října do 17. prosince 2025. Celková alokace výzvy činí 800 milionů korun.
Google v srpnu oznámil, že na „certifikovaných“ zařízeních s Androidem omezí instalaci aplikací (včetně „sideloadingu“) tak, že bude vyžadovat, aby aplikace byly podepsány centrálně registrovanými vývojáři s ověřenou identitou. Iniciativa Keep Android Open se to snaží zvrátit. Podepsat lze otevřený dopis adresovaný Googlu nebo petici na Change.org.
Byla vydána nová verze 18 integrovaného vývojového prostředí (IDE) Qt Creator. S podporou Development Containers. Podrobný přehled novinek v changelogu.
Cursor (Wikipedie) od společnosti Anysphere byl vydán ve verzi 2.0. Jedná se o multiplatformní proprietární editor kódů s podporou AI (vibe coding).
Google Chrome 142 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 142.0.7444.59 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 20 bezpečnostních chyb. Za nejvážnější z nich bylo vyplaceno 50 000 dolarů. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře.
Zdravim osadenstvo.
V poslednej dobe som nejak podlahol kuzlu Linuxu, takze skumam a skusam a zistujem, ze mnohe veci v Linuxe su vybornou alternativou ku komercnym rieseniam, nie vsak pre cenu, ale skor pre slobodu ktoru mi poskytuju, kedy si mozem spravit mnohe veci k obrazu svojmu. No, ale radsej k mojej otazke.
Postavil som si maly serverik zalozeny na CentOS. Co som potreboval, to som si vyguuglil, precital, naucil. Rozbehal som si takmer vsetko co som potreboval, ale neviem si poradit s jednou vecou a to je povolenie protokolov pop3 a smtp.
Cely system je postaveny na dvoch sietovych kartach, kde jedna eth0 sluzi ako WAN pre pristup do internetu prostrednictvom ADSL modemu prepnuteho do rezimu Bridge a druha sietova karta eth1 je pripojena do switchu do dalsich PC. Na severi mi bezi squid (ako netransparentny proxy) a bez problemov sa da surfovat. Z casti lokalnej LAN vsak potrebujem, aby sa klienti dokazali pripojit na pop3 a smtp server mimo siete, cize musia sa nejak dostat von. Squid mi v tom asi moc nepomoze pretoze sa jedna o http a ftp cache proxy (opravte ma ak sa mylim). Domnievam sa vsak, ze moznostou ako dosiahnut aby sa klient z lokalnej LAN dostal von na pop3 a smtp je nastavenie v iptables, ale nech hladam a citam akokolvek, nejak som z toho dost mimo. V principe by som mal vsetky poziadavky z lokalnej LAN smerovane na eth1nejakym sposobom presmerovat na eth0 a odtial uz von. Na konzole sa v pohode telnetom dostanem na akykolvek pop3 server, ale akonahle som v LAN, cize mimo servera mam jednoducho smolu, z lokalnej LAN si ani nic nepingnem. Na serveri mam Firewall zakazany, takze ten ma neblokuje. Na klientskych PC mam spravne pridelenu IP a aj masku DHCP serverom, default gateway vsak nie je pridelena, ak ju aj vsak manualne zadam (ako IP rozhrania eth1) nic sa nezmeni. Domnievam sa, ze pojde asi o jednoduchy zapis do iptables, ale nejak si neviem s tym poradit.
Za akukolvek radu ci nakopnutie vopred dakujem..
No, namiesto priamej odpovede som sa dockal zvycajnej odpovede, ale nevadi, precital som si, naucil som sa, takze vdaka.
Teraz vsak riesim dalsi problem. V sieti mam SQUID, spravne konfigurovany ako transparent, ale potrebujem aby sa uzivatel pri pristupe na internet autorizoval. Pri nastaveni SQUIDA ako netransparent sa mi v pohode dari overovanie cez LDAP protokol voci AD na Win serveri 2003, problemom vsak je, ako overovat uzivatela v pripade, ze SQUID bude konfigurovany ako transparent, kedy vzhladom na TCP protokol nevie SQUID v transparent mode overit uzivatela a pridelit mu obmedzenia podla nastaveni ACL v SQUID.
Ak ma niekto nejaky napad ci ideu, budem velmi povdacny.
Tohle nejde, viz:
wiki.squid-cache.org/SquidFaq/InterceptionProxy
nejjednodušší je asi nekonfigurovat squid jako transparent, a zajistit automatickou konfiguraci browserů (wpad - pomocí DNS a/nebo DHCP)
Tiskni
Sdílej: