Byl publikován přehled vývoje renderovacího jádra webového prohlížeče Servo (Wikipedie) za uplynulé dva měsíce. Servo zvládne už i Gmail. Zakázány jsou příspěvky generované pomocí AI.
Raspberry Pi Connect, tj. oficiální služba Raspberry Pi pro vzdálený přístup k jednodeskovým počítačům Raspberry Pi z webového prohlížeče, byla vydána v nové verzi 2.5. Nejedná se už o beta verzi.
Google zveřejnil seznam 1272 projektů (vývojářů) od 185 organizací přijatých do letošního, již jednadvacátého, Google Summer of Code. Plánovaným vylepšením v grafických a multimediálních aplikacích se věnuje článek na Libre Arts.
Byla vydána (𝕏) dubnová aktualizace aneb nová verze 1.100 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.100 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Open source platforma Home Assistant (Demo, GitHub, Wikipedie) pro monitorování a řízení inteligentní domácnosti byla vydána v nové verzi 2025.5.
OpenSearch (Wikipedie) byl vydán ve verzi 3.0. Podrobnosti v poznámkách k vydání. Jedná se o fork projektů Elasticsearch a Kibana.
PyXL je koncept procesora, ktorý dokáže priamo spúštat Python kód bez nutnosti prekladu ci Micropythonu. Podľa testov autora je pri 100 MHz približne 30x rýchlejší pri riadeni GPIO nez Micropython na Pyboard taktovanej na 168 MHz.
Grafana (Wikipedie), tj. open source nástroj pro vizualizaci různých metrik a s ní související dotazování, upozorňování a lepší porozumění, byla vydána ve verzi 12.0. Přehled novinek v aktualizované dokumentaci.
Raspberry Pi OS, oficiální operační systém pro Raspberry Pi, byl vydán v nové verzi 2025-05-06. Přehled novinek v příspěvku na blogu Raspberry Pi a poznámkách k vydání. Pravděpodobně se jedná o poslední verzi postavenou na Debianu 12 Bookworm. Následující verze by již měla být postavena na Debianu 13 Trixie.
Richard Stallman dnes v Liberci přednáší o svobodném softwaru a svobodě v digitální společnosti. Od 16:30 v aule budovy G na Technické univerzitě v Liberci. V anglickém jazyce s automaticky generovanými českými titulky. Vstup je zdarma i pro širokou veřejnost.
Tak jsem tu replikace master-master zprovoznil.Do haja s Oracle RAC, uz mame master-master replikaciu v MySQL.
# kdyby nahodou oba zapisovaly ve stejny cas, tak offsetuj autoincrement auto_increment_increment=2 auto_increment_offset=2 master-host = 192.168.1.21 master-user = replication master-password = heslo master-port = 3306 log-bin server-id=2
Chtelo by tomu rict, ze pokud najde shodu, at vymaze zaznam na master2 a nahradi ho tim z master1, jenze tohle jej jen kopirovani bin logu.Takze ono v tej master-master replikacii je jeden vacsi master a jeden mensi master.
Jak tohle poresit?Od toho su prave tie tazkotonazne riesenia za stotisice korun. Naco vobec master-master replikaciu potrebujes? Nestacila by jedna databaza so spolahlivou schemou zalohovania a nacvicenym procesom obnovy?
To cele pro nekolik serveru, takze jsem chtel vytvorit HA pro pripad kdyby jedna databaze lehla, aby bezela druha, jinak by totiz nemohly bezet sluzby na ostatnich serverech. Jak tohle cele teda poresit?Vidim dve moznosti: 1) Klucova je cena, a preto je free databaza nutnostou. V tom pripade to odporucam riesit tak, ako som uz pisal vyssie: monitoringom dostupnosti sluzby, spolahlivym zalohovanim a nacvicenym procesom obnovy; podla potreby to moze zahrnat pripraveny, nakonfigurovany [a beziaci] zalozny server cakajuci na import zalohy. Staci komoditny hardver, komoditne sietove prvky, vstupne naklady na databzu su nulove, administracia vyzaduje "len" vytvorit scenar zalohy a obnovy, zautomatizovat co sa da skriptami a potom uz len kontrolovat a pravidelne precvicovat obnovu. 2) Klucova je dostupnost, vypadok by viedol k obrovskym stratam. V tom pripade nemoze hrat rolu cena a mozete ist do Oracle Real Application Cluster alebo obdobnej technologie od ineho velkeho dodavatela. Tu uz pojde o non-pc hardver, nezavisle diskove polia, pravdepodobne dedikovanu sietovu infrastrukturu, skolenia, certifikacie, zabezpecenie zastupitelnosti administratorov; inac povedane, zaciname na sume niekolkych stoviek tisic Eur. Ako riesenie "nieco medzi tym" sme pouzili EnterpriseDB, co je free klon PostreSQL s volitelnym komercnym, ale stale proti Oracle/DB2/MSSQL velmi lacnym supportom. Databazy boli dve v rezime master-slave replikacie. Slave databaza sluzila ako zdroj udajov pre aplikacie, ktore udaje iba citali, master databaza pre aplikacie, ktore aj zapisovali. V priapde vypadku slave databazy (k comu skutocne doslo) sa jednoducho docasne "read-only" aplikacie presmerovali na master databazu. V pripade vypadku master databazy (k comu nedoslo) by sa vypla replikacia, "read-write" aplikacie by sa presmerovali do slave databazy a obnovenie master-slave rezimu by sa uskutocnilo planovane niekedy v skorych rannych hodinach. Nakoniec len dodam, ze toto riesenie bolo pouzite pre zakaznika, ktoreho financny prijem do velkej miery zavisel na dostupnosti dotknutych aplikacii, a bolo to cosi daleko vaznejsie ako nejaky e-shop ci reklama na spravodajskom portali. Rieseni "nieco medzi tym" moze byt vela. Zabezpecenie dostpunoti vyssej ako 98% stoji dost vela penazi i usilia a pridavanie dalsich deviatok cenu i usilie exponencialne zvysuje. Takze myslienka "chcem HA" je velmi pekna a je sympaticke, ze na to pri navrhu sluzby myslis. V zapati si ale poloz otazku, kolko si do HA ochotny a schopny investovat. Penazi aj usilia.
Tiskni
Sdílej: