Byl publikován přehled vývoje renderovacího jádra webového prohlížeče Servo (Wikipedie) za uplynulé dva měsíce. Servo zvládne už i Gmail. Zakázány jsou příspěvky generované pomocí AI.
Raspberry Pi Connect, tj. oficiální služba Raspberry Pi pro vzdálený přístup k jednodeskovým počítačům Raspberry Pi z webového prohlížeče, byla vydána v nové verzi 2.5. Nejedná se už o beta verzi.
Google zveřejnil seznam 1272 projektů (vývojářů) od 185 organizací přijatých do letošního, již jednadvacátého, Google Summer of Code. Plánovaným vylepšením v grafických a multimediálních aplikacích se věnuje článek na Libre Arts.
Byla vydána (𝕏) dubnová aktualizace aneb nová verze 1.100 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.100 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Open source platforma Home Assistant (Demo, GitHub, Wikipedie) pro monitorování a řízení inteligentní domácnosti byla vydána v nové verzi 2025.5.
OpenSearch (Wikipedie) byl vydán ve verzi 3.0. Podrobnosti v poznámkách k vydání. Jedná se o fork projektů Elasticsearch a Kibana.
PyXL je koncept procesora, ktorý dokáže priamo spúštat Python kód bez nutnosti prekladu ci Micropythonu. Podľa testov autora je pri 100 MHz približne 30x rýchlejší pri riadeni GPIO nez Micropython na Pyboard taktovanej na 168 MHz.
Grafana (Wikipedie), tj. open source nástroj pro vizualizaci různých metrik a s ní související dotazování, upozorňování a lepší porozumění, byla vydána ve verzi 12.0. Přehled novinek v aktualizované dokumentaci.
Raspberry Pi OS, oficiální operační systém pro Raspberry Pi, byl vydán v nové verzi 2025-05-06. Přehled novinek v příspěvku na blogu Raspberry Pi a poznámkách k vydání. Pravděpodobně se jedná o poslední verzi postavenou na Debianu 12 Bookworm. Následující verze by již měla být postavena na Debianu 13 Trixie.
Richard Stallman dnes v Liberci přednáší o svobodném softwaru a svobodě v digitální společnosti. Od 16:30 v aule budovy G na Technické univerzitě v Liberci. V anglickém jazyce s automaticky generovanými českými titulky. Vstup je zdarma i pro širokou veřejnost.
echo $_SERVER['REMOTE_HOST']
se nic nevypise.$_SERVER['REMOTE_ADDR']nebo
gethostbyaddr($_SERVER['REMOTE_ADDR'])První ukáže IP adresu, to druhé odpovídající PTR záznam.
$_SERVER['REMOTE_ADDR']
se musi povolit v http.conf:
HostnameLookups OnSlo spis vic o princip...
Tak, tak. Zapínať HostnameLookups on
pre všetky requesty bez rozdielu je na 99% neprimerané opatrenie, ktoré prinesie viac negatív než pozitív. Mne osobne by stačilo už len to, že request príde na server, potom sa niekoľko sekúnd reverzným DNS resolvuje adresa, a až potom sa naozaj môže spustiť PHP a spracovať požiadavku. Ak je requestov veľa, tak to jednak môže generovať veľký DNS traffic, a dvak musí naraz bežať viac apachov, z ktorých väčšina nič nerobí, len je obsadených a čakajú kým budú môcť pokračovať. Zvyšujú sa nároky na priepustnosť siete (zbytočný DNS resolving), na pamäť (viac apačov ktorí nič nerobia, len čakajú), a ešte k tomu stúpa čas odozvy webu - klient pošle požiadavku, chvíľu čaká, čaká (resolving na strane servra), a až potom po chvíli sa to naozaj začne spracovávať a zo servra lezie odpoveď.
Je lepší nápad to resolvovať až keď to naozaj treba, a nie paušálne pre všetky requesty.
gethostbyaddr() static char *php_gethostbyaddr(char *ip);a kouknete se podrobneji do definic v hlavickach, vsimnete si, ze funkce taky vyuziva prekladu na DNS. Musim sice uznat, ze to zas tak nezatezuje server, ale odtoho se to jmenuje 'server'
Server môže byť dimenzovaný ako chce, ale rýchlosť spätného resolvingu nezáleží od neho, ale od iných servrov. Ak použije cachovací server niekde dosť blízko, tak môže väčšinu opakujúceho sa trafficu hitnúť z cache, to ale nič nemení na tom, že na spätný resolving jednej IP adresy pri IPv4 treba tak 3-4 DNS requesty (a to na 3-4 rôzne servre s rôzne dobrou odozvou), ktoré sa pri novom klientovi proste musia vykonať predtým než Apache vôbec začne pracovať na zistení obsahu samotnej stránky a jej odoslaní. Ak sa to zapne v Apache paušálne pre všetky requesty, tak túto zbytočnosť robí aj keď ide posielať statický obsah - ako čisté HTMLka, obrázky, CSSka, JavaScripty, či flashe.
Podľa môjho názoru, ktorý je možno trochu zastaralý: to že si niečím môžeme dovoliť plytvať nie je ospravedlnením pre to, aby sme to robili.
Možno by nebolo odveci si prečítať aj to čo k tomu hovorí oficiálny manuál Apache. Sami autori to doporučujú nechať vypnuté ak to "truly" nepotrebuješ.
Tiskni
Sdílej: