Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
for dir in {1..10}; do mkdir `cat /dev/urandom | tr -dc [:alnum:] | head -c 50`; done
dir in {1..256}; do mktemp -d $(printf 'X'%.0s {1..50}) 1>/dev/null; done
Toto riesenie je rychlejsie ako predchadzajuce (hovorime o 5s versus 1,2s v prospech mojho riesenia pri 255 adresaroch), ale osobne si myslim, ze je to uplne jedno az po situaciu, kedy sa vytvara adresarova struktura v dakych kratkych pravidelnych intervaloch.
Takze mas dve riesenia a je zrejme jedno, ktore si vyberies v tvojom pripade, bo to viac menej znie ako jednorazova zalezitost.
Neviem, kde zmizlo to "for" 
for dir in {1..256}; do mktemp -d $(printf 'X'%.0s {1..50}) 1>/dev/null; done
)
Jinak tak nejak ze zvedavosti - proc generujes pro http server nejake nahodne adresare?
Proc PHP nepripada v uvahu?Lebo to bude bezat na ARM masinke so 64MB RAM ktora ma iba micro_httpd (trosku upravene zdrojaky).
A jinak by se jeste hodila kontrola na to, zda se adresar povedlo vytvorit (script se nepokousel vytvorit duplicitni - i kdyz 50 znaku je dost, nahoda je svineJa prave preto davam 50 znakov aby ta pravdepodobnost bola co najnizsia a ty ma takto zneistis?)
Ale uz pozeram direktivu IF pre BASH a budem to kontrolovat pri cykle.
Jinak tak nejak ze zvedavosti - proc generujes pro http server nejake nahodne adresare?Ked ti to napisem porusim zmluvu :-P Musi ti stacit to ze to bude zbierat a publikovat udaje 50 roznym uzivatelom.![]()
Btw tezko muze nejaky anonymni uzivatel "A" porusit smlouvu konverzaci o nejmenovanem serveru a jeho sluzbe, pokud ji nema sepsanout prave takto (sepsanou na uzivatele A a libovolnou sluzbu)
Tiskni
Sdílej: