V repozitáři AUR (Arch User Repository) linuxové distribuce Arch Linux byly nalezeny a odstraněny tři balíčky s malwarem. Jedná se o librewolf-fix-bin, firefox-patch-bin a zen-browser-patched-bin.
Dle plánu by Debian 13 s kódovým názvem Trixie měl vyjít v sobotu 9. srpna.
Vývoj linuxové distribuce Clear Linux (Wikipedie) vyvíjené společností Intel a optimalizováné pro jejich procesory byl oficiálně ukončen.
Byl publikován aktuální přehled vývoje renderovacího jádra webového prohlížeče Servo (Wikipedie).
V programovacím jazyce Go naprogramovaná webová aplikace pro spolupráci na zdrojových kódech pomocí gitu Forgejo byla vydána ve verzi 12.0 (Mastodon). Forgejo je fork Gitei.
Nová čísla časopisů od nakladatelství Raspberry Pi zdarma ke čtení: Raspberry Pi Official Magazine 155 (pdf) a Hello World 27 (pdf).
Hyprland, tj. kompozitor pro Wayland zaměřený na dláždění okny a zároveň grafické efekty, byl vydán ve verzi 0.50.0. Podrobný přehled novinek na GitHubu.
Patrick Volkerding oznámil před dvaatřiceti lety vydání Slackware Linuxu 1.00. Slackware Linux byl tenkrát k dispozici na 3,5 palcových disketách. Základní systém byl na 13 disketách. Kdo chtěl grafiku, potřeboval dalších 11 disket. Slackware Linux 1.00 byl postaven na Linuxu .99pl11 Alpha, libc 4.4.1, g++ 2.4.5 a XFree86 1.3.
Ministerstvo pro místní rozvoj (MMR) jako první orgán státní správy v Česku spustilo takzvaný „bug bounty“ program pro odhalování bezpečnostních rizik a zranitelných míst ve svých informačních systémech. Za nalezení kritické zranitelnosti nabízí veřejnosti odměnu 1000 eur, v případě vysoké závažnosti je to 500 eur. Program se inspiruje přístupy běžnými v komerčním sektoru nebo ve veřejné sféře v zahraničí.
Vláda dne 16. července 2025 schválila návrh nového jednotného vizuálního stylu státní správy. Vytvořilo jej na základě veřejné soutěže studio Najbrt. Náklady na přípravu návrhu a metodiky činily tři miliony korun. Modernizovaný dvouocasý lev vychází z malého státního znaku. Vizuální styl doprovází originální písmo Czechia Sans.
Zdravim.
Predpokladam, ze casto krat je to jedno, su pripady kedy nie a nerozumiem preco. Aky je rozdiel medzi spustenim alt+f2, z konzoly a z konzoly na pozadi?
Priklad. V skole mame matlab. Cez ALT + F2 ho nespustim, ani v konzole ako matlab, ale musim ho spustit ako matlab &. Paradoxne, na mojom PC mi kamera na skype funguje iba vtedy, ak spustim s konzoly skype &.
Nevie to nahodou niekto vysvetlit? Vdaka
Spustenie alt+f2 je oproti konzole rozdielne v pár drobnostiach.
V prvom rade pracovný adresár je pri spustení cez alt+f2 zvyčajne domovský adresár, zatiaľ čo z konzoly je to aktuálny adresár.
Ďalej pri spustení programu v konzole je program zvyčajne potomkom emulátora terminálu (dá sa vidieť sustením ps ajxf), zatiaľ čo pri alt+f2 je zvyčajne potomkom procesu init. V konzole môže proces pristupovať k atribútom terminálu a požadovať od užívateľa nejaký vstup, zobrazovať výstup, čo v prípade alt+f2 nie je moc možné.
Ďalším možným rozdielom sú premenné prostredia (dajú sa vypísať príkazom env). Odporúčam skúsiť skype cez alt+f2 ako /bin/bash -c skype
.
Ďalšia drobnosť je to, že alt+f2 nemusí spúšťať príkaz priamo, ale môže použiť skratku z menu (to má pod palcom xdg, nevyznám sa v tom moc). Možno spúšťa skype s nejakými flagmi, kvôli ktorým nejde kamera.
Inak čo vlastne urobí matlab ak sa nepustí na pozadí (tj. bez &)?
Tiskni
Sdílej: