V pátek 6. a sobotu 7. března proběhl v pražském sídle Nejvyššího kontrolního úřadu (NKÚ) Hackathon veřejné správy 7.1. Publikovány byly vytvořené aplikace. V kategorii projektů rozvíjených z krajského kola zvítězil tým „Mackokládi“. Čtyři středoškoláci ze Dvora Králové uspěli s aplikací KompaZ. Jde o digitálního průvodce, který pomůže s rychlou a srozumitelnou orientací v životních i krizových situacích „krok za krokem“. Aplikace
… více »QGIS, svobodný desktopový GIS, byl vydán v nové hlavní verzi 4.0. Změny zahrnují několik nových analytických a editačních funkcí, rozšíření podpory 3D, více možností úprav uživatelského rozhraní či mnoho dalších zlepšení použitelnosti. Řada 3.44 má aktualizace plánovány do září.
Dan Blanchard vydal knihovnu pro Python chardet v nové verzi 7.0.0. S novou verzí byla knihovna přelicencována z LGPL na MIT. Souhlasili s tím všichni přispěvatelé? Dan Blanchard souhlasy vůbec neřešil. Zaúkoloval umělou inteligenci (Claude), aby knihovnu zcela přepsala a výslovně jí nařídil, aby nepoužila žádný LGPL kód. Dan Blanchard tvrdí, že se jedná o clean room design. Protistrana argumentuje, že umělá inteligence byla trénována
… více »Andy Nguyen si na svou herní konzoli PlayStation 5 (PS5) pomocí exploitu Byepervisor nainstaloval Linux (Ubuntu). V Linuxu si spustil Steam a PS5 tak proměnil v Steam Machine. Na PS5 může hrát hry, které jsou vydané pouze pro PC a jsou na Steamu [Tom's Hardware].
Správce sbírky fotografií digiKam byl vydán ve verzi 9.0.0. Jedná se o větší vydání provázené aktualizacemi knihoven. Mnoho dílčích změn se vedle oprav chyb týká uživatelského rozhraní, mj. editace metadat.
Byla vydána verze 2026 distribuce programu pro počítačovou sazbu TeX s názvem TeX Live (Wikipedie). Přehled novinek v oficiální dokumentaci.
Jihokorejská Národní daňová služba (NTS) zabavila kryptoměnu Pre-retogeum (PRTG) v hodnotě 5,6 milionu dolarů. Pochlubila se v tiskové zprávě, do které vložila fotografii zabavených USB flash disků s kryptoměnovými peněženkami spolu se souvisejícími ručně napsanými mnemotechnickými obnovovacími frázemi. Krátce na to byla kryptoměna v hodnotě 4,8 milionu dolarů odcizena. O několik hodin ale vrácena, jelikož PRTG je extrémně nelikvidní, s denním objemem obchodování kolem 332 dolarů a zalistováním na jediné burze, MEXC [Bitcoin.com].
Komunita kolem Linuxu From Scratch (LFS) vydala nové verze knih s návody na instalaci vlastního linuxového systému ze zdrojových kódů Linux From Scratch 13.0 a Beyond Linux From Scratch 13.0. Pouze se systemd.
Byla vydána nová stabilní major verze 25.12 linuxové distribuce primárně určené pro routery a vestavěné systémy OpenWrt (Wikipedie). Jedná se o nástupce předchozí major verze 24.10. Přehled novinek v poznámkách k vydání. Podporováno je více než 2200 zařízení.
Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za únor (YouTube). Odstraněn byl veškerý kód napsaný ve Swiftu. JavaScriptový engine LibJS byl reimplementován v Rustu.
Rychlost bohužel dost závisí na konkrétním sudoku, od sekund do několika minut :-/
root = [] root[:] = root, root
a == b místo a is b vede k zacyklení a chybě.
Už nevím, který film to byl, ani o čem byl, ale tohle praktikoval jeden vyhozený železničář.Knoflíkáři
He? To jak to sudoku riešite? Nikdy som nepotreboval vypĺňať možnosti. Vždy stačilo použiť základné znalosti (axiómy) a pravidlá, aby človek mohol vyplniť ďalšie číslo (odvodiť teorém). Ešte som sa nestretol so sudoku, kde by nefungovala čistá logika (čím nechcem povedať, že to občas nedá sakra zabrať) 
Jasné, že sa to dá riešiť backtrackom, ale je to de facto podvod
Určite je možný aj nasledujúci postup riešenia: náhodne vyplniť všetky políčka a potom overiť, či spĺňa pravidlá sudoku. Ale asi sa zhodneme, že okrem toho, že to nie je moc efektívne, tak to asi nie je to, o čom by riešenie sudoku malo byť
Sudoku, tak ako ho chápem ja, je o tom, že čisto na základe logiky (z už vyplnených čísel + pravidiel sudoku), si budujete a prehlbujete databázu znalosti o systéme (číslach, ktoré kde majú byť) a to tak dlho, kým nemáte všetko. Neviem to vyjadriť presnejšie, každopádne, žiadny backtrack netreba. Aj keď je jasné, že vo finálnych štádiách Vám to ten backtrack môže urýchliť, lebo namiesto premýšľania len tupo skúsite všetko vyplniť a ak to sedí, vyhrali ste, ak nie, tak správne je druhá možnosť. Ale ako hovorím, toto považujem za podvod. Alebo inak, nemá zmysel to riešiť týmto spôsobom, lebo backtrack Vám nič nedá, to je len tupé prechádzanie všetkých možností. To už rovno môžete to sudoku zadať počítaču. Tiež to bude subjektívne rýchlejšie a pohodlnejšie
Naopak, riešenie dedukciou trénujé úplne rovnaké schopnosti, aké sú potrebné napríklad v matematike pri dokazovaní teorémov. Sorry, že som sa trochu rozkecal 
Podľa mňa zadania sudoku sú robené tak, aby sa toto dalo. A moje stovky vyriešených sudoku mi to zatiaľ 100% potvrdili (nie je to dôkaz samozrejme
). V opačnom prípade sa tá úloha redukuje na prachsprostý backtrack, čo je úloha pre stroje a nie pre človeka...
Pletiete si dedukciu a indukciu. Odporúčam začať článkom na wikipédii
Pri dedukcii nejde o žiadne zvažovanie možností. Keď mám axióm A a pravidlo A -> B, tak viem odvodiť B. Takto môžem vybudovať inferenčne celú databázu znalostí o systéme (ak je konečný ako v prípade sudoku). Jasné, že pri konečnom systéme môžete použiť aj backtrack a na konci skúmať konzistenciu, alebo rôzne kombinácie oboch, ale o tom sudoku podľa mňa nie je.
Ok, skúsim. Ale IMHO musí to riešenie byť vždy dosiahnuteľné logickou úvahou (aspoň ak je skutočne jednoznačné). Dokázať toto tvrdenie ale asi nie je triviálne
Pozriem na wikipédiu, čo píše o sudoku 
Vcelku súhlasím.
Čo sa týka hranovej konzistencie, ja len tvrdím, že okrem elementárneho prípadu, kedy Vám zostane už len jedna možnosť, to nie je príliš užitočné. Aspoň mne to teda nikdy pri zložitejších sudoku nepomohlo. Môžete si na N miest napísať, že všade už sú len dve možnosti, ale čo z toho, keď Vám žiadna elementárna úprava už nič neeliminuje? Ja si skôr budujem iný znalostný systém, založený na tom, čo všetko už kde nemôže byť, napr., čo obsahuje daný stĺpec, alebo kde presne sa môže ešte vyskytovať množina čísel v danej bunke. Pomocou kombinácie týchto znalostí už som po dlhšej úvahe (a niekedy veľmi dlhej) obvykle schopný odvodiť ďalší fakt o systéme (nie nutne presnú pozíciu čísla, ale ďalšie obmedzenie na niektorý stĺpec, atď.). A s týmto systémom je mi úplne jedno, či mám niekde napísané, čo kde môže byť (teda, skôr by mi to tam prekážalo). Ale možno som len nepochopil, ako presne postupujete, to sa nedá vylúčiť 
To ani nie. Na niektoré tie fakty zabudnem, ale keďže sú znova odvoditeľné (vždy sa dajú úplne vybudovať z aktuálne vyplnených čísel) a raz sa mi to už podarilo, tak to zvládnem znova
Ale inak je pravda, že keď sa človek snaží niečo dlhšie odvodzovať, tak si to zapamätá. Tak si napríklad dodnes už roky pamätám dôkazy, ktoré som vymýšľal na skúške z analýzy (občas sme dostali dokázať niečo, čo sa tak úplne nebralo...) 
Aha, tak to ste popísali veľmi pekne. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak moje odvodenia sa de facto tiež týkajú len zvyšovania poznatkov o tom grafe. Čiže naše postupy sú asi ekvivalentné. Aspoň teda formálne. Zvláštne ale je, že to vyplňovanie možností (párkrát som to už skúsal) mi vôbec nepomáha dostať sa ďalej. Asi mám holt mozog stavaný iným spôsobom a lepšie než s 50 políčkami a každým s niekoľkými možnými číslami, sa mi pracuje s väčšími celkami typu stĺpec. Ale skúsim niekedy nabudúce použiť znova Vašu metódu, keďže som na ňu získal teraz trochu nový uhol pohľadu.
Um, tak ten balíček z debianu už 2 roky nemá upstream. Tak som stiahol orig source a nefungovalo. Tá tvoja option -c je až v debian patchi 
Jj, tomu by som veril. Sudoku je úloha ako stvorená pre nejaký automated proof system 
Tiskni
Sdílej: