V dokumentově orientované databázi MongoDB byla nalezena a v upstreamu již opravena kritická bezpečností chyba CVE-2025-14847 aneb MongoBleed.
Při úklidu na Utažské univerzitě se ve skladovacích prostorách náhodou podařilo nalézt magnetickou pásku s kopií Unixu V4. Páska byla zaslána do počítačového muzea, kde se z pásky úspěšně podařilo extrahovat data a Unix spustit. Je to patrně jediný známý dochovaný exemplář tohoto 52 let starého Unixu, prvního vůbec programovaného v jazyce C.
FFmpeg nechal kvůli porušení autorských práv odstranit z GitHubu jeden z repozitářů patřících čínské technologické firmě Rockchip. Důvodem bylo porušení LGPL ze strany Rockchipu. Rockchip byl FFmpegem na porušování LGPL upozorněn již téměř před dvěma roky.
K dispozici je nový CLI nástroj witr sloužící k analýze běžících procesů. Název je zkratkou slov why-is-this-running, 'proč tohle běží'. Klade si za cíl v 'jediném, lidsky čitelném, výstupu vysvětlit odkud daný spuštěný proces pochází, jak byl spuštěn a jaký řetězec systémů je zodpovědný za to, že tento proces právě teď běží'. Witr je napsán v jazyce Go.
Yazi je správce souborů běžící v terminálu. Napsán je v programovacím jazyce Rust. Podporuje asynchronní I/O operace. Vydán byl v nové verzi 25.12.29. Instalovat jej lze také ze Snapcraftu.
Od soboty do úterý probíhá v Hamburku konference 39C3 (Chaos Communication Congress) věnovaná také počítačové bezpečnosti nebo hardwaru. Program (jiná verze) slibuje řadu zajímavých přednášek. Streamy a záznamy budou k dispozici na media.ccc.de.
Byl představen nový Xserver Phoenix, kompletně od nuly vyvíjený v programovacím jazyce Zig. Projekt Phoenix si klade za cíl být moderní alternativou k X.Org serveru.
XLibre Xserver byl 21. prosince vydán ve verzi 25.1.0, 'winter solstice release'. Od založení tohoto forku X.Org serveru se jedná o vůbec první novou minor verzi (inkrementovalo se to druhé číslo v číselném kódu verze).
Wayback byl vydán ve verzi 0.3. Wayback je "tak akorát Waylandu, aby fungoval Xwayland". Jedná se o kompatibilní vrstvu umožňující běh plnohodnotných X11 desktopových prostředí s využitím komponent z Waylandu. Cílem je nakonec nahradit klasický server X.Org, a tím snížit zátěž údržby aplikací X11.
Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Rychlost bohužel dost závisí na konkrétním sudoku, od sekund do několika minut :-/
root = [] root[:] = root, root
a == b místo a is b vede k zacyklení a chybě.
Už nevím, který film to byl, ani o čem byl, ale tohle praktikoval jeden vyhozený železničář.Knoflíkáři
He? To jak to sudoku riešite? Nikdy som nepotreboval vypĺňať možnosti. Vždy stačilo použiť základné znalosti (axiómy) a pravidlá, aby človek mohol vyplniť ďalšie číslo (odvodiť teorém). Ešte som sa nestretol so sudoku, kde by nefungovala čistá logika (čím nechcem povedať, že to občas nedá sakra zabrať) 
Jasné, že sa to dá riešiť backtrackom, ale je to de facto podvod
Určite je možný aj nasledujúci postup riešenia: náhodne vyplniť všetky políčka a potom overiť, či spĺňa pravidlá sudoku. Ale asi sa zhodneme, že okrem toho, že to nie je moc efektívne, tak to asi nie je to, o čom by riešenie sudoku malo byť
Sudoku, tak ako ho chápem ja, je o tom, že čisto na základe logiky (z už vyplnených čísel + pravidiel sudoku), si budujete a prehlbujete databázu znalosti o systéme (číslach, ktoré kde majú byť) a to tak dlho, kým nemáte všetko. Neviem to vyjadriť presnejšie, každopádne, žiadny backtrack netreba. Aj keď je jasné, že vo finálnych štádiách Vám to ten backtrack môže urýchliť, lebo namiesto premýšľania len tupo skúsite všetko vyplniť a ak to sedí, vyhrali ste, ak nie, tak správne je druhá možnosť. Ale ako hovorím, toto považujem za podvod. Alebo inak, nemá zmysel to riešiť týmto spôsobom, lebo backtrack Vám nič nedá, to je len tupé prechádzanie všetkých možností. To už rovno môžete to sudoku zadať počítaču. Tiež to bude subjektívne rýchlejšie a pohodlnejšie
Naopak, riešenie dedukciou trénujé úplne rovnaké schopnosti, aké sú potrebné napríklad v matematike pri dokazovaní teorémov. Sorry, že som sa trochu rozkecal 
Podľa mňa zadania sudoku sú robené tak, aby sa toto dalo. A moje stovky vyriešených sudoku mi to zatiaľ 100% potvrdili (nie je to dôkaz samozrejme
). V opačnom prípade sa tá úloha redukuje na prachsprostý backtrack, čo je úloha pre stroje a nie pre človeka...
Pletiete si dedukciu a indukciu. Odporúčam začať článkom na wikipédii
Pri dedukcii nejde o žiadne zvažovanie možností. Keď mám axióm A a pravidlo A -> B, tak viem odvodiť B. Takto môžem vybudovať inferenčne celú databázu znalostí o systéme (ak je konečný ako v prípade sudoku). Jasné, že pri konečnom systéme môžete použiť aj backtrack a na konci skúmať konzistenciu, alebo rôzne kombinácie oboch, ale o tom sudoku podľa mňa nie je.
Ok, skúsim. Ale IMHO musí to riešenie byť vždy dosiahnuteľné logickou úvahou (aspoň ak je skutočne jednoznačné). Dokázať toto tvrdenie ale asi nie je triviálne
Pozriem na wikipédiu, čo píše o sudoku 
Vcelku súhlasím.
Čo sa týka hranovej konzistencie, ja len tvrdím, že okrem elementárneho prípadu, kedy Vám zostane už len jedna možnosť, to nie je príliš užitočné. Aspoň mne to teda nikdy pri zložitejších sudoku nepomohlo. Môžete si na N miest napísať, že všade už sú len dve možnosti, ale čo z toho, keď Vám žiadna elementárna úprava už nič neeliminuje? Ja si skôr budujem iný znalostný systém, založený na tom, čo všetko už kde nemôže byť, napr., čo obsahuje daný stĺpec, alebo kde presne sa môže ešte vyskytovať množina čísel v danej bunke. Pomocou kombinácie týchto znalostí už som po dlhšej úvahe (a niekedy veľmi dlhej) obvykle schopný odvodiť ďalší fakt o systéme (nie nutne presnú pozíciu čísla, ale ďalšie obmedzenie na niektorý stĺpec, atď.). A s týmto systémom je mi úplne jedno, či mám niekde napísané, čo kde môže byť (teda, skôr by mi to tam prekážalo). Ale možno som len nepochopil, ako presne postupujete, to sa nedá vylúčiť 
To ani nie. Na niektoré tie fakty zabudnem, ale keďže sú znova odvoditeľné (vždy sa dajú úplne vybudovať z aktuálne vyplnených čísel) a raz sa mi to už podarilo, tak to zvládnem znova
Ale inak je pravda, že keď sa človek snaží niečo dlhšie odvodzovať, tak si to zapamätá. Tak si napríklad dodnes už roky pamätám dôkazy, ktoré som vymýšľal na skúške z analýzy (občas sme dostali dokázať niečo, čo sa tak úplne nebralo...) 
Aha, tak to ste popísali veľmi pekne. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak moje odvodenia sa de facto tiež týkajú len zvyšovania poznatkov o tom grafe. Čiže naše postupy sú asi ekvivalentné. Aspoň teda formálne. Zvláštne ale je, že to vyplňovanie možností (párkrát som to už skúsal) mi vôbec nepomáha dostať sa ďalej. Asi mám holt mozog stavaný iným spôsobom a lepšie než s 50 políčkami a každým s niekoľkými možnými číslami, sa mi pracuje s väčšími celkami typu stĺpec. Ale skúsim niekedy nabudúce použiť znova Vašu metódu, keďže som na ňu získal teraz trochu nový uhol pohľadu.
Um, tak ten balíček z debianu už 2 roky nemá upstream. Tak som stiahol orig source a nefungovalo. Tá tvoja option -c je až v debian patchi 
Jj, tomu by som veril. Sudoku je úloha ako stvorená pre nejaký automated proof system 
Tiskni
Sdílej: