Byla vydána (𝕏) zářijová aktualizace aneb nová verze 1.105 editoru zdrojových kódů Visual Studio Code (Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy a videi v poznámkách k vydání. Ve verzi 1.105 vyjde také VSCodium, tj. komunitní sestavení Visual Studia Code bez telemetrie a licenčních podmínek Microsoftu.
Ve Firefoxu bude lepší správa profilů (oddělené nastavení domovské stránky, nastavení lišt, instalace rozšíření, uložení hesla, přidání záložky atd.). Nový grafický správce profilů bude postupně zaváděn od 14.října.
Canonical vydal (email) Ubuntu 25.10 Questing Quokka. Přehled novinek v poznámkách k vydání. Jedná se o průběžné vydání s podporou 9 měsíců, tj. do července 2026.
ClamAV (Wikipedie), tj. multiplatformní antivirový engine s otevřeným zdrojovým kódem pro detekci trojských koní, virů, malwaru a dalších škodlivých hrozeb, byl vydán ve verzi 1.5.0.
Byla vydána nová verze 1.12.0 dynamického programovacího jazyka Julia (Wikipedie) určeného zejména pro vědecké výpočty. Přehled novinek v příspěvku na blogu a v poznámkách k vydání. Aktualizována byla také dokumentace.
V Redisu byla nalezena a v upstreamu již opravena kritická zranitelnost CVE-2025-49844 s CVSS 10.0 (RCE, vzdálené spouštění kódu).
Ministr a vicepremiér pro digitalizaci Marian Jurečka dnes oznámil, že přijme rezignaci ředitele Digitální a informační agentury Martina Mesršmída, a to k 23. říjnu 2025. Mesršmíd nabídl svou funkci během minulého víkendu, kdy se DIA potýkala s problémy eDokladů, které některým občanům znepříjemnily využití možnosti prokázat se digitální občankou u volebních komisí při volbách do Poslanecké sněmovny.
Společnost Meta představila OpenZL. Jedná se o open source framework pro kompresi dat s ohledem na jejich formát. Zdrojové kódy jsou k dispozici na GitHubu.
Google postupně zpřístupňuje českým uživatelům Režim AI (AI Mode), tj. nový režim vyhledávání založený na umělé inteligenci. Režim AI nabízí pokročilé uvažování, multimodalitu a možnost prozkoumat jakékoliv téma do hloubky pomocí dodatečných dotazů a užitečných odkazů na weby.
Programovací jazyk Python byl vydán v nové major verzi 3.14.0. Podrobný přehled novinek v aktualizované dokumentaci.
Dnešná doba je rozporuplná. Na jednej strane ľudia majú také možnosti a platí to aj vo svére IT a aj Linuxu na druhej strane sa tu prejavuje snaha o kontrolu a vali sa nam tu totalny mainstream.
Aby som nechodil okolo horucej kaše tak myslím tu práve svet Windows, veľké sladké lepidlo vo forme prichadzajúcej omaľovanky Windows 10, ktorú podľa jeho vyrobcu sa bude ponúkať ako upgrade zadarmo pre majiteľov predošlých 7 a vyšie a ešte tu prišľa do toho správa že na Raspberry Pi čo je asi nie prvá ale na druhú stranu, doska ktorá priniesla pojem ARM pre širšiu verejnosť, mimo aj mobilov, to že tento lákavý systém bude zadara aj pre túto platformu. Nie je to zlé ale dosť to podľa mňa pokryvý celý tento segment keďže namiesto Rpi povedzme takýto potencionálny zaujemca dá prednosť Rpi namiesto napr. Banana Pi, ktoré je v mnohom lepšie, už aj prvá verzia nie to PRo, či Quad ktore síce neohúry cenou a beži na ňom beta verzia pripravovaného NetBSD 7. Ďalšou vecou je napr to že Rpi 2.
Nedá sa vytknúť že Raspberry je fajny kúsok hw čo do užitkovej hodnoty ak sa zoberie fakt, že za tú cenu sa dajú spraviť zaujimavé zapojenia len mi je ľúto tých ľudí čo si Rpi kúpili pre multimedialne schopnosti a potom boli sklamany, možno spominané Banana Pi kebyže bolo viac propagované by im viac pomohlo, samozrejme s toho vyplívajú aj iné problemy, ktoré dnes už neplatia, že na to Banana Pi aj koli mensej podpore je tazsie rozbehat akceleraciu grafiky. To isté platí aj o olinuxine o ktorom som sám uvažoval a ktoré u mna padlo koli menej podporovaným systémom, a nutnostou trochu viac znalosti.
čo dodať? mal som Raspbery B s 256MB bolo to prvé okukanie sa s toutu vecičkou preto som spočiatku bol nadšený ale pochopil som že 256MB je málo potom prišlo B+ s 512MB povedal som si fajn.. to už bolo ok ale ako predošle Raspberry trpelo mnoho neduhmy ako že sa mi nevyplo sa me od seba, absencia tlačítka na zapnutie a práve toto inšie dosky majú !!! Napr. už mnou spomínané Banana Pi. Nejde mi ani o to že Banana Pi, ktoré som si zakúpil neskôr bolo o dosť výkonejšie a malo aj sata port ale hlavne o maličké drobnosti ktoré dosť zavážia, na druhú stranu aj Raspberry sa vyvíja uz B+ mala microsd kartu čo je lepšie pri vyberaní karty, a pod ale niektoré veci mi tam chybali. Ani Banana nie je bez drobnosti ktore omrzia napr. tuším nema konektor na pripojenie lion baterie čo napr olinuxina majú.
Takže teraz sa chystám kúpiť Banana Pro keďže to ma microsd namiesto velkej SD karty a ma wifinu a tiež ako predošle Banana ma aj tlačitko zapnuť a klasické GPIO porty, allwinner procesor. T oje rozdiel od ODROIDU ktory napr nema allwinery a od olinuxina zase ze ma klasicke GPIO porty a nie nejake prtave ako ma olinuxino mini v tej cene.
Ak tiež chcete vybrat ARM dosku pre svoj projekt pripadne hoc len pokusy, či bavenie odporúčam premyslieť si to a všímať si detaily.
Tiskni
Sdílej:
Podpora 4K videa? VFPv4? Viacej lepšie konfigurovateľných GPIO? Natívny ethernet? Natívne sata? Natívna podpora nabíjania / správy LiPo? Menšie zahrievanie?
armhf
, zatímco RPi potřebuje buď speciální verzi armhf
přeloženou pro ARMv6, nebo armel
. Na druhou stranu, u věcí s minimem výpočtu je to jedno a mimo toho, plná podpora (tj. platforma sunxi
) stále není součástí mainline jader.
Aký je rozdiel medzi 32 a 64bit vo výkone? U ARM to nejako nesledujem ale x86_64 beží rýchlejšie v 32bit (x32) vďaka lepšiemu využitiu cache. Ako je to u ARM?
Mno to je podľa výkonu nič moc. Aj moje 32-bitové dvojjadro má zhruba rovnaký výkon. Do 4GB sa mi zdá, že je to akurát dobré na plytvanie RAM a zahlcovanie cache (mno ok, môžem mapovať väčšie súbory).