Daváj het, 140 067-0

30.6.2007 22:50 | Přečteno: 1567× | Zivot | poslední úprava: 1.7.2007 08:19

Hanbím sa. Už niekoľko týždňov som si nič nezapísal do blogu, aj keď si takmer každý deň pri zaujímavej myšlienke poviem:"Toto spomeniem v mojom blogu." Ale už sa lepším. A aspoň vyskúšam, ako dobre svieti moja USB lampa, ktorú som ešte poriadne ani nestihol využiť.

Začnem trošku vláčikovsky. Ako som už nedávno spomenul, odkedy chodím vlakom do práce, stal sa zo mňa priateľ železníc a vecí s tým súvisiacich. Moje nadšenie pre tento spôsob dopravy sa však ešte viac zväčšil po piatkovej ceste z práce domov. Som zvyknutý, že pri mojom každodennom dochádzaní vkladám moje "pohodlie" do rúk, resp. kolies strojov typu 163 (Peršing) a vagónov Bdt, zriedkakedy aj pomaly historických Bh. Tento piatok som došiel na stanicu akurát v okamihu vchádzania môjho vlaku do stanice. Sprvoti ma prekvapilo, že stojí na inej koľaji ako zvyčajne, no po sekunde pozorovania som zistil, že to nie je jediná čudná vec na dnešnom vlaku.

V jeho čele totiž stála žilinská Bobina 140 067-0. Mašinky tohto radu sú už technicky aj morálne zastaralé, táto konkrétna bola dodaná a pravdepodobne aj daná do prevádzky v roku 1957, preto sa z nich zachovalo už len niekoľko kusov, ktoré sú nasadzované do prevádzky len sporadicky s ohľadom na ich vek a prípadné poruchy počas jazdy. Rýchlo som teda nastúpil do prvého vagóna, aj keď vlak stojí v stanici ešte ďalších 10 minút, pretože púšťa pred seba jeden rýchlik (v stanici Vydrník potom púšťa ešte jeden). Usalašil som sa hneď sa "oddielom pre vlakovú čatu", otvoril okno a kochal som sa zbežným pohľadom na tento skvost vtedajšej doby v ošumelom vyblednutom laku. Pritom mi v hlave prebehla spomienka na nedávnu akciu Prebúdzanie Katky, kde som ju zazrel odstavenú opodiaľ celého diania, čo ma veľmi zarmútilo, pretože som si myslel, že ju tam uvidím namiesto niektorého z vozňov rady 811, 812 a 813 (dokonca v hnusnom blonski nátere), čo sú v podstate len variácie na 810, resp. prípojný vozeň 011. Dúfam, že organizátori ju budúci rok zaradia do hlavného programu. Tieto lokomotívy vykonali na našich tratiach veľa dobrej práce a vo svojom dôchodkovom veku by sa mohli z času na čas dočkať aspoň nejakej pozornosti.

Zazrel som, že vlaková cesta je postavená a netrpezlivo očakával hvizd výpravcu. Zrazu to prišlo. Výpravca mohutným hvizdom pripomenul cestujúcim, že majestátna mašinka o chvíľu odíde a citlivejšie ucho mohlo začuť cvakanie kontroléra pri prepínaní jazdných stupňov. Už na prvý pocit bola táto jazda iná. Okrem spomenutého cvakania namiesto bzučania tyristorov, ktoré dopĺňajú kolorit osobnej vlakovej dopravy na tejto trati sa rozbiehala oveľa pomalšie (peršing je peršing... ), sem-tam so sebou trošku trhla, ale aj tak bola celá cesta veľmi pohodlná a ja som aspoň raz mohol zaspomínať a priblížiť si dobu, keď som bol príliš malý na to, aby som sa započúval do cvakania kontroléra, pretože moje znalosti z oblasti železníc boli obmedzené na "Aha, tu je lakaňa. A tu je bobina. Aha, dvojča ťahá naklaďačik vlačik." Nakoniec som pri vystupovaní hodil dlhý pohľad na staručkú päťdesiatničku, čo si všimol aj rušňovodič a milo sa na mňa usmial. Videl, že viem, o akú mašinku sa jedná. Škoda, že sa do týchto strojov neinvestuje toľko, ako do ostatných. Tých pár kusov by sa mohlo zachovať aspoň pre historické jazdy. Z tohto konca prevádzky a lá Sergej ma chytá tak trochu smútok. Dúfam, že sa raz ocitnem v jej kabíne aspoň na spomínanom Prebúdzaní Katky.

Pri železniciach ešte ostanem, ale už len krátko. Na trati Vydrník - Spišská Nová Ves prebieha v týchto dňoch výluka jednej koľaje z dôvodu jej rekonštrukcie. Nadchlo ma to, ako keď sa dieťa môže pozerať na žeriav na stavbe, pretože som mohol pozorovať rôzne traťové stroje pri recyklácii koľajového zvršku, trhaní starých koľají, pokládky nových a pod. Čo ma ale dosť zarazilo je fakt, že tých ľudí je tam akosi veľa. Jedno poobedie som asi hodinu sledoval počínanie si celej "partie" pri trhaní koľají a usúdil som, že rovnakú prácu by spoľahlivo mohli vykonať aj 40% pracovníkov. Polopatisticky povedané, väčšina ľudí sa opierala o lopatu, PKP, koľajnice, kolegu, čo sa opieral o lopatu a pod. A že prečo na Slovensku trvá všetko tak dlho. Moje skúsenosti z pozorovania týchto ľudí som však na druhý deň preniesol na pozorovanie stavbárov pri stavbe diaľnice, nakoľko to mám po ceste do práce. Tam som sa však stretol s rovnakým výsledkom. Možno je môj názor dosť jednoduchý, ale prečo takýto ľudia "pracujú" za niekedy nie malé peniaze? Nehovoriac o tom, že často tieto peniaze pochádzajú od daňových poplatníkov. Ok, nechcem rozprúdiť politickú diskusiu, poďme radšej na kultúru.

Jedna časť názvu dnešného zápisu je teda ozrejmená, čo je teda toto Daváj het? Ide o jeden z trackov nového albumu slovenskej skupiny Puding Pani Elvisovej. Hneď po tom, čo som v mojom obľubenom rádiu počul rozhovor s členmi tejto formácie, začal som hľadať, kde by som si mohol kúpiť ich nový album Play/Pause/Eject. Nakoniec som si ho stiahol z Internetu, ale aby som nebol zlý k tejto kapele, hneď ako mi dôjde výplata, pôjdem do obchodu kúpiť originálny album. Ak by som ho mal hodnotiť, tak poviem, že je viac ako dobrý. Každý track by mohol figurovať ako samotný singel. Okrem aktuálneho singlu Retrostylin, ktorý figuruje v rotáciách slovenských rádií sa na albume nachádza ďalších 9 skladieb, ktoré zapadajú do štýlu tejto kapely. Celkovo je to zmes akejsi elektroniky a štýlu, ktorý sami členovia označili ako mohérpop, avšak nie je to naškodu, priam naopak. Jedna z piesní, konktérne Davaj het má veľký potenciál stať sa mojou osobnou skladbou na toto leto. Veď viete, na začiatku leta počujete niečo nové a celé leto vám to hraje v ušiach až kým nepríde jeseň a melódia nebude riadne obohratá a morálne ošúchaná. Jediný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo po ostatné roky moje letné skladby určovalo rádio (spomeniem len Dragostea din Tei alebo World Hold On), túto som si vybral podvedome sám a teda môj mozog nie je odkázaný na vkus nejakého nechutného rumunského hudobného dramaturga rádia, ktoré mi hovorí, aby som ich počúval, lebo oni nič nehovoria. Ale späť k albumu. Z desiatich skladieb sa mi niektoré páčia viac, iné zase menej a takto potom vyzerá aj môj konkrétny výber, ktorý odporúčam si aspoň útržkovito vypočuť. Sú to tracky 3 - govorit mockba, 5 - davaj het, 6 - ludsky faktor, 8 - eastie boyz a 10 - make up. Nie že by boli ostatné zlé, ale tieto mi akosi viac režú a počúvam ich radšej. Kvalitu tohto albumu vyzdvihuje aj fakt, že sa v mojom prípade nedostavil efekt tzv. trojdňového čuda a aj po týždni sa mi nezunoval.

A keď sme už pri tej kultúre, dajme si aj nejaký film, no nie? Prvým menovaným bude Náuka o snoch, ktorý som videl minulý týždeň v piatok. Je to môj prvý film z filmového klubu, z ktorého som bol celkom milo prekvapený a aj rozčarovaný. Príbeh tu rozoberať nebudem, podstata filmu tkvie v snoch hlavnej postavy, ktoré sa prelínajú so skutočnosťou, čo tvorí aj hlavnú zápletku a príčinu všetkých konfliktov. Celá myšlienka je spracovaná veľmi dobre, v prvých minútach filmu divák ešte rozozná, čo je sen a čo skutočnosť, no neskôr stráca prehľad, no nepôsobí to zmätene (napr. telefonát Stephana so Stephanie predtým, ako zaspí). Mojej priateľke sa film páčil natoľko, že si začala vyhľadávať na youtube videá s hercom Gael Garcia Bernalom a už sťahujem aj Amores Perros, kde hral taktiež.
Dnes sme boli na Šarlotinu pavučinku. Priznám sa, o tejto rozprávke som už niečo počul, ale stále mi chýbala jej podstata. Až dodnes. Aj keď vekový priemer obecenstva sa pohyboval v intervale, keď som ešte bezstarostne cupital s veľkou školskou taškou na chrbte myslím si, že z tohto filmu si veľa odnesie aj dospelejší, ba dokonca aj dospelý divák. Zvieratká boli krásne spracované/animované, trochu to však zaváňalo aj takou dokonalosťou, lebo som ešte nikdy nevidel také čisté kravy, koňa a ovce. Najviac som sa však stotožnil s krysou, aj keď sme mali spoločnú asi len chuť do jedla. Bohužiaľ, vyzerá to , že na dlhší čas do kina nezavítame, nakoľko nás program nezaujal. DVDčka to však istia, takže pokiaľ mám notebook, nie je to žiaden problém. Kniha je však niekedy lepšia. O tom však asi až nabudúce ...

Toľko teda na dnes, ak sa všetko podarí, zajtra si dám doporiadku ďalšie myšlienky a pustím do sveta ďalší blogpost. Sľubujem, že vlaky už nespomeniem Dobrú noc.

       

Komentáře

[thingie]

Já teda nevím, ale mi přijde cvakání zcela běžné Odporovou regulaci co krásně cvaká má stále ještě většina lokomotiv. Jenže ty bydlíš špatně, kdybys bydlel pod střídavou trakcí, viděl bys to jinak :-P

[backslash]

Bývam v činžiaku asi 300 metrov od trate Mne príde bežné bežné bzučanie tyristorov na peršingoch alebo hučanie dvojičiek ťahajúcich ťažké nákladné vlaky (dobre sa pri tom zaspáva). V tom hukote sa cvakanie stráca. Ako je to na striedavej trakcii? Pravdepodobne tam cvakajú pneumatické kontroléry laminátiek, že?

[thingie]

Nemáme tu (celkem pochopitelně) žádné peršingy, esa se řadí v podstatě jenom na vlaky kde jich je opravdu třeba (takových je ale většina, tak jich je stejně furt málo) a v podstatě jiné tak nové a vícesystémové věci nemáme. Na tratích jako 190, 250 a 225 se dá rozumně jezdit i bez nich, takže běžné řazení takových věcí jako rychlíky Plzeň - Budějovice [- Brno] a podobných je 242 a kupa béček. Na nákladech řady 230/240, někdy ve dvojicích. Ty teda občas i na osobních vlacích (na trati 225). V okolí Brna se vedou osobáky typu 242 + čtyři nebo pět Bdmtee. Čiliže cvakání si člověk užije dost.

[thingie]

Ono teda ale většinou to stejně u všech jiných příležitostí než rozjezd přebije samotný hluk vlaku a hlavně řev větrání

[Anonym]

A což takhle bzučení Peršingů? http://www.youtube.com/watch?v=k6lgwNQdkgA

[thingie]

No my těmhle věcem neříkáme peršingy ale esa, teda aspoň já. Peršingy by měly být 16[23].

[Anonym]

Nj, už jsem pídil po tom, jak to vlastně je, ale zdroje (nejen internetové) se rozchází. Někde se uvádí to, co říkáš, jiný zdroje zase říkají, že ten název Peršing platí pro všechny [123]6[23], protože mají rychlý starty a krátký dolety Sám jsem byl jako cestující svědkem toho, jak máša 363 ostře vyjela ze stanice a po cca 500 metrech bídně zdechla

[backslash]

Super video, ďakujem veľmi pekne... Dostal som chuť na MSTS, len škoda, že jedno CD ostalo v práci

[JZD]

V čem provozuješ MSTS, okna, wine, cedega?

[backslash]

Legálne okná na notebooku + legálny MSTS ;) Len mi treba trochu viac pamäte, lebo na domácom počítači so 768 MB to ide plynulejšie (Duron 600MHz) ako na notebooku. Skúšal som to rozchodiť aj pod Wine, ale neuspel som