Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
Blog je o tom ako z linux boxu spravit fibre channel SAN target
dva servery
oba servery su osadene 2x ISP2432-based 4Gfc qlogic kartami. Pre spravne nakonfigurovanie G6 ako fc_targetu je potrebne prepnut karty z initiator modu do host/target modu
[root@localhost ~]# cat /etc/modprobe.d/qla2xxx.conf
options qla2xxx qlini_mode="disabled"
[root@localhost ~]#
a nasledne bud reloadnut modul, alebo ak je vola persistentna tak dracut -f a reboot. V druhom kole naintalujeme balik targetcli priamo z default repositories. targetcli je mgmt tool, nad lio subsystemom umoznujuci spravovat fcoe iscsi fc a co ja viem este ake luny/targety. Kontrola pred samotnym nastavenim je, qlogic-ky v target mode, + dolezita vec tcm_qla2xxx modul (target fabric module) musi byt enabled v kerneli alebo modul.
[root@localhost ~]# grep -i qla2 /boot/config-`uname -r`
CONFIG_TCM_QLA2XXX=m
[root@localhost ~]# cat /sys/module/qla2xxx/parameters/qlini_mode
disabled
V tomto bode mozme spusit targetcli a nakonfigurovat si LUN, ktory neskor vyexportujeme
o- / ..................................................................... [...] o- backstores .......................................................... [...] | o- fileio ............................................... [0 Storage Object] | o- block ............................................... [0 Storage Object] | o- pscsi ................................................ [0 Storage Object] | o- ramdisk.............................................. [0 Storage Object] | o- user ............................................... [0 Storage Object] o- iscsi .......................................................... [0 Target] o- loopback ....................................................... [0 Target] o- qla2xxx ........................................................ [0 Target]
Takto vyzera cisty nenakonfigurovany vypis (zoznam prikazov "help") pomocou "ls". V tejto stromovej strukture sa pohybujeme rovnako ako v shelli teda napr "cd /backstores/" , "cd .." a podobne
cely postup vytvorenie a vyexportovania lunu je nasledovny (v nasom pripade ramdisk), spustime teda targetcli a ideme
/> cd /backstores/ramdisk
/backstores/ramdisk> create test 10G
Created ramdisk test with size 10G.
/backstores/ramdisk> cd /qla2xxx/
cd /qla2xxx
/qla2xxx> info
Fabric module name: qla2xxx
ConfigFS path: /sys/kernel/config/target/qla2xxx
Allowed WWN types: naa
Allowed WWNs list: naa.2100001b32155a38, naa.2100001b321ef7ad
Fabric module features: acls
Corresponding kernel module: tcm_qla2xxx
/qla2xxx> create naa.2100001b32155a38
Created target naa.2100001b32155a38.
/qla2xxx>
/qla2xxx> cd naa.2100001b32155a38/luns
/qla2xxx/naa....32155a38/luns> create /backstores/ramdisk/test
Created LUN 0.
/qla2xxx/naa....32155a38/luns> cd ../acls
/qla2xxx/naa....32155a38/acls> create 200000e08b865e9f
Created Node ACL for naa.200000e08b865e9f
Created mapped LUN 0.
/qla2xxx/naa....32155a38/acls>
najprv som teda vytvoril ramdisk backstore s nazvom test velkosti 10Gb, potom v adresari qla2xxx prikazom info zistil wwnka kariet a pokracoval vytvorenim targetu, dalej v adresari luns vytvoril z backstoru "test" LUN0 a ten v adresari acl vyexportoval na wwnko 200000e08b865e9f (co je wwnko hbacky v G8micke). po vytvoreni vsetkeho strom vyzera takto
/qla2xxx/naa....32155a38/acls> cd /
/> ls
o- / ......................................................................................................................... [...]
o- backstores .............................................................................................................. [...]
| o- block .................................................................................................. [Storage Objects: 0]
| o- fileio ................................................................................................. [Storage Objects: 0]
| o- pscsi .................................................................................................. [Storage Objects: 0]
| o- ramdisk ................................................................................................ [Storage Objects: 1]
| | o- test ................................................................................................ [(10.0GiB) activated]
| o- user ................................................................................................... [Storage Objects: 0]
o- iscsi ............................................................................................................ [Targets: 0]
o- loopback ......................................................................................................... [Targets: 0]
o- qla2xxx .......................................................................................................... [Targets: 1]
| o- naa.2100001b32155a38 ............................................................................................. [gen-acls]
| o- acls ............................................................................................................ [ACLs: 1]
| | o- naa.200000e08b865e9f ................................................................................... [Mapped LUNs: 1]
| | o- mapped_lun0 .................................................................................. [lun0 ramdisk/test (rw)]
| o- luns ............................................................................................................ [LUNs: 1]
| o- lun0 ..................................................................................................... [ramdisk/test]
o- vhost ............................................................................................................ [Targets: 0]
/>
..Po nakonfigurovani na esx-e a natiahnuti tohto 10G lunu do virtualky ako raw mapped device som testol speed..ta dosahovala cca 400Mb/s sekvencneho zapisu pri jednej ceste a cca 770Mb/s pri dvoch round-robin cestach..teda plne v limitoch 4gfc protokolu.
D.
P.S.: kedze ja pisat neviem tak sry za formu..
Tiskni
Sdílej:
jj 400Mb/s ..vsak 4G fibre
co sa tyka vypadkov, zalezi od robusnosti riesenia....od aplikacie samotnej ktora by hypoteticky uzivala taky LUN, cez nizsie vrstvy (fs, lvm...), cez redundanciu konektivity az po redundanciu (replikaciu) samotneho storidzu....
Cize v najhorsom pripade (raw lun, jedna cesta, nereplikovany storidz) je SPOF cokolvek.
Opacny pripad je replikacia storidzu, multipathing, a lokalne cachovanie dat + app cluster, kde SPOF neexistuje (resp nemal by)
D.
jj 400Mb/s ..vsak 4G fibre
Takže ne 400 Mb/s ale 400 MB/s. Ono 400 Mb/s by bylo zatraceně málo (a FC by na to byl zbytečný přepych).
jj blby som...
d.
to zalezi, kdybys treba chtel nizkolatencne kopirovat diskety(a FC by na to byl zbytečný přepych).