Štítky:
Film,
historie,
jozef,
kamera,
Marketa,
podpora,
pomoc,
stud,
zahraničí,
zamyšlení,
život
Obchod na korze
2.11.2013 11:25
| Přečteno: 1931×
| Zadané jméno kategorie je neplatné!
| poslední úprava: 3.11.2013 08:58
Včera zhodou okolností konečne syn, ktorý ešte nedávno nechcel ani počuť o nejakej československej kinematografii, spomenul, že by chcel vidieť Obchod na korze a oni ho vzápätí v RTVS dávali!
Tak vznikol tento nápad, napísať niečo o tom filme sem, kde nedávno pebehla jedna výmena názorov, týkajúca sa historickej viny a zodpovednosti. Dnes tá najmladšia generácia s oklieštenou časovou dotáciou vyučovania dejepisu o dejinách, aj tých celkom nedávnych, toho veľa netuší, málo (ak vôbec) číta a pokiaľ ide o filmy a umenie vôbec, vkus má (de)reformovaný komerčnými médiami a masovou kultúrou. Málo z týchto mladých (možno s výnimkou výnimočných z niektorých elitných škôl) niekedy počulo, čo to bola akási „Nová vlna“ v dejinách čsl. kinematografie - my sme mali to šťastie, že sme vyrastali v 2. pol. 60. rokov, keď sme v miestnom „Pionierskom dome“ o 14.00 každú sobotu mohli vidieť snáď úplne všetko, čo ju tvorilo.(A neprístupné Lásky jednej plavovlásky tiež, ak sa uvádzačka v miestnom kine tvárila, že vyzeráme na 18.)
Dvojica Ján Kadár a Elmar Klos, zaraďovaná tiež k čsl. Novej vlne, v rokoch 1952 až 1969 nakrútila spolu osem filmov. Okrem najslávnejšieho Obchodu na korze Smrt si říká Engelchen (1963) z obdobia II. svetovej vojny a SNP, podľa rovnomenného románu Ladislava Mňačku (kde hlavnú ženskú postavu stvárnila pozoruhodná Eva Poláková). Sčasti autobiografická Mňačkova postava partizána Pavla si retrospektívne premieta kľúčové okamihy, ktoré vyvrcholili tragédiou horskej obce Ploština, vypálenej za pomoc partizánom. Rovnomenný televízny film Smrť sa volá Engelchen (1960) nakrútil aj slovenský režisér Balaďa (výborná kamera Šajmovič, v hlavnej ženskej role Květa Fialová). Aj tieto filmy, pre ktoré je charakteristická dôsledná prepracovanosť charakterov postáv, patria do československej Novej vlny.
(Podobne veľký film, hoci bez Oscarov, s totožnou tematikou, ktorý sa oplatí vidieť, je Námestie sv. Alžbety, nakrútený podľa románu Rudolfa Jašíka, kde hlavnú rolu židovského dievčaťa Evy hrá mladá Emília Vášaryová. Má inú poetiku, ale je ňou práve pozoruhodný.)
Obchod na korze je podrobnou psychologickou štúdiou ľudských pováh na pozadí chorej doby a tragických udalostí, ktoré nemilosrdne odhaľujú malosť, obmedzenosť a slabosť človeka. Je nadčasovým tragikomickým obrazom ľudskej morálnej biedy, ktorá nakoniec musí nevyhnutne vyústiť do tragického konca. Lavírovanie medzi dobrom a zlom, láskou k blížnemu a judášskym grošom, ako sa napokon presvedčí miestny chudobný prostý človiečik, stolár Tóno Brtko, nie je možné. V rozhodujúcom okamihu, pod tlakom okolia, živočíšneho strachu o existenciu, lákavej hmlistej vidiny zdanlivo výhodného riešenia nevedome podpíše zmluvu s diablom.
Dej sa odohráva za klérofašistického Slovenského štátu v nemenovanom východoslovenskom mestečku. Filmovalo sa v máji – auguste 1964 v Sabinove na východnom Slovensku. V tom čase Sabinov vyzeral presne tak, ako mnohé iné typické slovenské mestečká v 40. rokoch. Námestie s kostolom, ulica na korze, kde väčšina obchodov patrí Židom. Mnohí slovenskí Židia pochádzali z Haliče, a tak nielen atmosféra malého slovenského provinčného mestečka, ale i poľsko – východoslovenská reč pani Lautmanovej (poľská herečka Ida Kamińska) premiešaná s jidiš pôsobí veľmi autenticky.
Film bol nakrútený podľa rovnomennej predlohy, novely židovského spisovateľa Ladislava Grossmana, narodeného v roku 1921 v Humennom, syna židovského remeselníka a malého obchodníka s remeňmi. Študoval na gymnáziu v Michalovciach, kde už nestihol do vydania Židovského kódexu odmaturovať. Za SŠ pracoval ako robotník v humenskej tehelni, pre útek z vojenskej pracovnej služby bol deportovaný do pracovného tábora v Banskej Bystrici, kde ho zastihlo povstanie. Skoro celá jeho rodina, rodičia aj väčšina súrodencov, zahynula roku 1944 počas SNP po nemeckom bombardovaní v Ružomberku. Aj Grossmanova žena Edita Friedmannová – Grossmanová bola Humenčanka – spolu s ostatnými židovskými dievčatami sa 25. marca 1942 ocitla v prvom transporte z Popradu do Osvienčimu...
Hlavná postava filmu, majstrovsky stvárnená Jozefom Krónerom, malý miestny človiečik, ožobráčený počas krízy ako väčšina jemu podobných chudobných ľudí, vyčíta švagrovi, ktorý robí kariéru v Hlinkovej garde (František Zvarík), že sa ho nezastal a nepomohol mu, keď prichádzal aj o to málo, čo mal. Uprostred bujarého rodinného posedenia, otupený ešte i alkoholom, pod nátlakom svojej obmedzenej, chamtivej ženy ľahkovážne prijme neočakávanú kompenzáciu za svoje stratené živobytie - arizačný dekrét na židovský obchod s galantériou. Netuší, že „podnik“ starej nahluchlej Židovky Rozálie Lautmanovej je v skutočnosti dávno stratový a starej panej pomáha prežiť len podpora miestnej židovskej náboženskej obce a dlhoročná pomoc „bieleho žida“ Kuchára. Ten na pani Rozáliu dohliada nielen preto, že bol priateľom a spolubojovníkom jej manžela, na ktorého to slovo padlo v zákopoch I. svetovej vojny, ale i preto, že ako jeden z mála rozoznáva, čo väčšina brtkovcov rozoznať nedokáže: tak vtedy, ako v hociktorom inom čase, v minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
Tóno Brtko, ktorého nedoslýchavá pani Lautmanová premenuje trefne na „Krtka,“ sa ocitne medzi dvoma mlynskými kameňmi: na jednej strane chce mať pokoj od svojej po židovských pokladoch ukrytých pod dlážkou túžiacej ženy a švagra, ktorý vidí v arizácii židovských majetkov jedinečnú a neopakovateľnú príležitosť, ako sa zabezpečiť do budúcnosti - na druhej sa mu kdesi v kútiku jeho naivnej kresťanskej duše nesmelo ozýva i svedomie, podnecované „bielym židom“ Kuchárom. Ten ho presvedčí, aby pani Lautmanovú zbytočne neznepokojoval a ponechal ju v domnení, že jej do obchodu prišiel len dobrovoľne vypomôcť.
A Tóno, nerozumejúc sa ani najmenej do obchodovania, pomáha ako vie: opravuje pani Rozálii starý nábytok v jej byte, a popritom sa v jej izolovanom svete, nenakazenom rastúcim vonkajším zlom, začína cítiť lepšie ako „tam vonku.“ Uprostred tej bláznivej trmy – vrmy okolo drevenej pyramídy na námestí so slovenským dvojkrížom, tróniacim pyšne na jej vrchole, ktorú počas celého deja filmu stavajú na námestí za sklom Lautmanovej výkladu, nájde práve u tejto starostlivej, dobrosrdečnej a láskyplnej starenky oázu pokoja a teplo domova, symbolizované jej výbornou polievkou s domácimi „ľečkami.“ Hrá podľa Kuchárovej rady úlohu arizátora pred potenciálnymi udavačmi - židovského majetku chtivými obyvateľmi mestečka, bezohľadne karieristickým švagrom, svojou uhovorenou hlúpou ženou (vynikajúca prešovská herečka Hana Slivková), ktorá si vo svojej nekonečnej tuposti vôbec nie je schopná uvedomiť obludnosť a neznesiteľnosť situácie, do ktorej svojho muža ženie. Preto ju aj v jednej z posledných emocionálne vypätých scén Tóno hlava – nehlava zmláti. Keď sa mu opitému po obdržaní arizačného dekrétu sníval sen o bielom motýľovi, to ona si naverímboha brala do úst „lásku k blížnemu“, vysvetľujúc mu ňou zmysel jeho sna. Ona mu, skrotená a pokorená po výprasku (azda typické pre poddanskú povahu slovenského (s)prostého ľudu), za to ešte i ruku pobozká.
Symbol bieleho motýľa – zástavy sa Tónovi pripomenie v závere deja, keď sa nezadržateľne schyľuje k vyvrcholeniu tragédie. Pani Rozália, ponechaná v milosrdnom sebaklame, si po celý čas ani nevšimne, že sa niečo deje - až keď známych Židov sústreďujú pred odtransportovaním do zberného tábora na námestí za sklom jej bezpečného sveta a „Krtko“ sa od strachu spije do nemoty, začne tušiť, že niečo nie je v poriadku.
Brtko v neriešiteľnej siuácii, sledujúc dianie na námestí, podľahne panike a zmietaný protichodnými šialenými nápadmi nakoniec „ukryje“ pani Rozáliu násilím do komory, pričom jej nechtiac spôsobí smrteľný úraz. Zoči – voči rozuzleniu rieši napokon svoj vnútorný konflikt jediným spôsobom, ktorým divák môže dosiahnuť katarziu: zbavuje sa spoluviny na ťažkom hriechu voči ľudskosti tak, že nasleduje pani Lautmanovú do snového sveta večného mieru a čistej lásky, v ktorom na korze vyhráva orchester ako na hasičskom bále.
Tento filmový príbeh je mnohovrstvový a dalo by sa o ňom napísať ešte veľa. Každá postava, každá epizóda, sekvencia, záber, replika má v ňom hlboký význam. Výnimočné herectvo všetkých zúčastnených, z ktorých niektorí sa objavujú naozaj len na chvíľku (Elena Pappová-Zvaríková v role Brtkovej sestry a manželky bonvivánskeho švagra – gardistu) umožnilo vytvoriť presvedčivo živú, realistickú typológiu nielen vtedajšej spoločnosti. Jednu z vedľajších postáv, miestneho holiča Katza, si zahral nezabudnuteľný Martin Gregor, ktorý na vlastnej koži zažil ako mladá hviezda SND perzekúciu kvôli židovskému pôvodu a s ktorým sa vtedy bratislavské publikum na jeho poslednom vystúpení lúčilo neutíchajúcim standing ovation...Skvelý Adam Matejka (pochádzajúci tiež z garnitúry slovenských ochotníckych hercov, podobne ako Jozef Króner) v úlohe mestského sluhu, ktorému vedeckotechnický pokrok v podobe amplióna miestneho rozhlasu, novodobej hlásnej trúby štátnej propagandy, kradne živobytie, stvárnil svoju epizódnu tragikomickú postavičku s veľkým a čistým srdcom s takou presvedčivosťou, že sa jej môžeme takmer dotknúť.
Súčasní herci s akademickým vzdelaním sa k tomuto majstrovstvu veľkej hereckej generácie z doby Obchodu na korze ani len nepribližujú. Nehovoriac o umeleckej hodnote a humanistickom posolstve väčšiny toho, v čom účinkujú...
*Filmy Novej vlny:
: Slnko v sieti (Štefan Uher, 1962), Konkurs (Miloš Forman, 1963), Křik (Jaromil Jireš, 1963), Postava k podpírání (Jan Schmidt, Pavel Juráček, 1963), Každý den odvahu (Evald Schorm, 1964), Démanty noci (Jan Němec, 1964), Intimní osvětlení (Ivan Passer, 1965), Ať žije republika (Karel Kachyňa, 1965), Obchod na korze (Ján Kadár, Elmar Klos, 1965), Romance pro křídlovku (Otakar Vávra, 1966), Sedmikrásky (Věra Chytilová, 1966), Ostře sledované vlaky (Jiří Menzel, 1966) Kristove roky (Juraj Jakubisko, 1967), Stud (Ladislav Helge, 1967), Svatba jako řemen (Jiří Krejčík, 1967), Drak sa vracia (Eduard Grečner, 1967), Marketa Lazarová (František Vláčil, 1967), Spřízněni volbou (Karel Vachek, 1968), Spalovač mrtvol (Juraj Herz, 1968), Zabitá neděle (Drahomíra Vihanová, 1969), Pasťák (Hynek Bočan, 1969/1990), Případ pro začínajícího kata (Pavel Juráček, 1969), 322 (Dušan Hanák, 1969), Slávnosť v botanickej záhrade (Elo Havetta, 1969), Všichni dobří rodáci (Vojtěch Jasný, 1968).
Obchod na korze
http://youtu.be/iyKXEdnN8b4
href="http://en.wikipedia.org/wiki/Gloomy_Sunday">http://en.wikipedia.org/wiki/Gloomy_Sunday
Tiskni
Sdílej:
Komentáře
Vložit další komentář
2.11.2013 13:29
Michal Kubeček | skóre: 72
| Luštěnice
Re: Obchod na korze
2.11.2013 23:57
ovoce
Re: Obchod na korze
3.11.2013 22:25
gtz | skóre: 27
| blog:
gtz
| Brno
Re: Obchod na korze
4.11.2013 22:33
ja, patentovy zakon:)
Re: Obchod na korze
Založit nové vlákno •
Nahoru