Dotaz: Vývojové prostredie + NCURSES

[Robo]

Poradte nejake vyvojove prostredie C++, kde sa da pisat s kniznicou NCURSES. Robim s pokladnami, a chcem portovat na linux. Diky.

Odpovědi

[rastos]

Prečo by nešlo používať ncurses v ľubovoľnom vývojovom prostredí? Alebo máš na mysli vývojové prostredie používajúce ncurses pre svoj beh? Napr. xwpe; žiaľ jeho vývoj bol zastavený.

[Robo]

Takze si mam pod Gentoo hodit napr KDEVELOP. A bude to fachcat? Bude to poznat aj tie z funkcie z ncurses ATD?

[rastos]

Každé vývojové prostredie pre C/C++ funguje tak, že na súbory sa poštve kompilátor a po skompilovaní sa na objecty poštve linker. To platí pre VisualStudio rovnako ako pre KDevelop, alebo emacs, alebo xwpe, alebo Eclipse, alebo XY. Kompilátoru sa v prepínačoch dajú cesty ku hlavičkovým súborom (pre gcc je to prepínač -I) a linkeru sa dá cesta ku knižnici (pre ld je to -l). Kompilátoru aj linkeru tie voľby napovie prostredie. Preto sa v tom prostredí musí niekde nastaviť, kde tie ktoré hlavičkové súbory a knižnice sú. Ak si ja urobím vlastnú knižnicu, tak podľa teba musím informovať výrobcov IDE, aby doprogramovali pre moju knižnicu podporu? Mysli.

Jedným slovom odpoveď na Tvoju otazku je: áno.

[#Tom]

Ano, možné to je. Pokud by navíc přímo toto vývojové prostředí mělo být založeno na ncurses, tak se nabízí třeba Motor.

[ROBO]

Ano, uz sa mi to podarilo rozchodit pod KDEVELOP, vyerato jednoducho, as s tym skompilovanim HELLO WORLD. Ale este jedna otazka, budem robit s databazami, a ci sa da este nejako urobit lahko viewer napr z databaze MySQL. Diky vsetkym.

[©]

Hm, myslim, ze to asi chapu jinak nez ostatni, ale me Vas zapis evokuje, ze spise chcete prevadet nejaky pokladni program do NCurses pod *NIX, je to tak? Preju hodne stesti. A zvolil bych si na psani kodu asi editor Vim, popr. Emacs, jsou asi tak nejpouzivanejsi a daji se rozsirit o vsechno mozne. [noflame] (Vim ma zpocatku trosku "divne" ovladani - totiz dokonale ergonomicke - ale stejne je to asi nejlepsi editor na svete :) [/noflame]

[Robo]

Mate najaky lepsi napad ako NCURSES? Tak prosim poradte. Musi to byt program, ktory sa spusti hned po nabehnuti sietovych sluzieb. ziadne KDE, ziadne prepinanie terminalov ... Proste vsetko zablokovane, a na obrazovke len tento pokladnicny program. Doteraz sme to riesili pod DOS-om, nakolko ten nebezi v multitasku, a je pekne zablokovany, takze uzivatel nema pristup k datam na disku, nevie mazat subory atd.. Jedna sa o to, ze chcem pouzit softwarovy fiskalny modul, takze bude bezat pod lin. iba tento program + nejake daemony.

[©]

NCurses je by mohlo byt pro to TUI fajn...

[Bubak]

No, ncurses nebo jine knihovne pro praci s terminalem neuniknes.

Co se tyka programovaciho prostredi, uz dloouuho pouzivam RHIDE - jestli jsi delal s Borland Turbo C/C++, tak se neztratis.

Co se tyka knihoven, prave RHIDE je postaven na turbovision (a setedit), ale pripada mi, ze je celkem problem to zpacifikovat tak, aby to fungovalo.

Jestli nekecam, tak jeste jedna knihovna, ktera nejak obecne resila praci s terminalem byl slang, ale nijak jsem to nezkoumal, pan Google treba poradi. Ale knihovna curses je tak nejak uz dlouho standard (jasne, prozranej cervama, ale porad celkem jednoznacnej), takze bych se priklanel k ni...

Uz jsem dlouho nic pro terminal nepsal, ale kdybys potreboval nejak pichnout (o neco malicko vic, nez je v man ncurses a nasledujicich), napis mejla, muzu zkusit neco vyhrabat.

[Robo]

Nemusi to byt akurat NCURSES, staci nieco, na C++ , nejake obrazove funkcie (formulare, menu, viewer), a podpora Mysql. Len aby to nebolo kde, ani gnome, proste nieco podobne ako BorlandPascal7, len ab to bolo pod lin a C++

[miso]

Podla mna sa na to vyborne hodi TurboVision
http://freshmeat.net/projects/turbovisionforunix/
Sam som v tom robil, na databazu som si spravil vlastny objekt.
Je to portovane (ak je to ten spravny vyraz) z pascalu pod DOS-om

[Robo]

Sak to je stare ako republika, nieco novsie nie je?

[miso]

IMHO ncursesove pokladnicne systemy tiez nie su prave najnovsie ,
to co som robil funguje doteraz

[Josef Kufner]

Pajpy jsou stare 32 let a stále fungují. Kolo je ještě o něco starší a taky si nikdo moc nestěžuje, ale to už bylo překonáno -- viz vláček Maglev.