Byla vydána verze 4.0.0 programovacího jazyka Ruby (Wikipedie). S Ruby Box a ZJIT. Ruby lze vyzkoušet na webové stránce TryRuby. U příležitosti 30. narozenin, první veřejná verze Ruby 0.95 byla oznámena 21. prosince 1995, proběhl redesign webových stránek.
Všem čtenářkám a čtenářům AbcLinuxu krásné Vánoce.
Byla vydána nová verze 7.0 linuxové distribuce Parrot OS (Wikipedie). S kódovým názvem Echo. Jedná se o linuxovou distribuci založenou na Debianu a zaměřenou na penetrační testování, digitální forenzní analýzu, reverzní inženýrství, hacking, anonymitu nebo kryptografii. Přehled novinek v příspěvku na blogu.
Vývojáři postmarketOS vydali verzi 25.12 tohoto před osmi lety představeného operačního systému pro chytré telefony vycházejícího z optimalizovaného a nakonfigurovaného Alpine Linuxu s vlastními balíčky. Přehled novinek v příspěvku na blogu. Na výběr jsou 4 uživatelská rozhraní: GNOME Shell on Mobile, KDE Plasma Mobile, Phosh a Sxmo.
Byla vydána nová verze 0.41.0 multimediálního přehrávače mpv (Wikipedie) vycházejícího z přehrávačů MPlayer a mplayer2. Přehled novinek, změn a oprav na GitHubu. Požadován je FFmpeg 6.1 nebo novější a také libplacebo 6.338.2 nebo novější.
Byla vydána nová verze 5.5 (novinky) skriptovacího jazyka Lua (Wikipedie). Po pěti a půl letech od vydání verze 5.4.
Byla vydána nová verze 5.4.0 programu na úpravu digitálních fotografií darktable (Wikipedie). Z novinek lze vypíchnout vylepšenou podporu Waylandu. Nejnovější darktable by měl na Waylandu fungovat stejně dobře jako na X11.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.3 s kódovým jménem Zena. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze, že nástroj Systémová hlášení (System Reports) získal mnoho nových funkcí a byl přejmenován na Informace o systému (System Information). Linux Mint 22.3 bude podporován do roku 2029.
GNU Project Debugger aneb GDB byl vydán ve verzi 17.1. Podrobný přehled novinek v souboru NEWS.
Josef Průša oznámil zveřejnění kompletních CAD souborů rámů tiskáren Prusa CORE One a CORE One L. Nejsou vydány pod obecnou veřejnou licenci GNU ani Creative Commons ale pod novou licencí OCL neboli Open Community License. Ta nepovoluje prodávat kompletní tiskárny či remixy založené na těchto zdrojích.
mcumask 261; mkdir adresarumask 171; touch souborSpravne to uplne neni.
Zaprve to neni reseni pres MC, ale primo reseni pomoci zakladnich unixovych prikazu (umask) v shellu. Podle me je to zadani ukolu zvlastni, nevim o moznosti, jak tohle udelat primo v MC, ale mozna to jde, tim jsem se nikdy nezabyval (MC pouzivam jen nekdy pro kopirovani).
Kazdopadne pro prava souboru 606 (rw- --- rw-) se muze pouzit umask 060 (kdyz se vypocita 666 AND NOT(060), tak vznikne 606, cili to co je zapotrebi). Tebou uvadena umask 171 ma pro soubory uplne stejny vysledek, ale neni to na prvni pohled viditelne (666 AND NOT(171) = 606, cili taky OK).
Kdyz se ponecha umask 060, tak pri vytvoreni adresare vzniknou prava 717 (rwx --x rwx).
Tvoje umask 261 pro adresare vytvari r-x --x rw-, presne jak pises.
Otazka je ted tedy, jak sloucit masku tak, aby nove soubory mely prava rw- --- rw- a adresare r-x --x rw-. Presne takto totiz chapu zadani ukolu. Moje odpoved je, ze to nejde, to by se muselo zmenit sito 666 pro soubory a 777 pro adresare, coz je ale defaultne nastaveno. Pokud ukol presne zadani vysledku nema, tak staci jednoduse pouzit treba umask 171 a nove soubory budou mit jina prava nez nove adresare.
Snad jsem to nekde nezblbnul, tyhle vypocty zrovna v oblibe nemam :)
import os
os.system("echo Hello World")
mkdir -p a/b/c
mkdir acd amkdir bcd bmkdir c... nejsem žádný linuxový odborník ...
# man man ! umask 261 && mkdir testa voila, zrazu mas vytvoreny adresar test s tvojou umaskou cez citanie manualovych stranok .. tvoj pripad je ten isty ..
(nemám rád přepínače)tak na toto si zvykaj :) .. a to v kazdom OS, nie len UX, UX-like.. a to ze si commandu nezadal prepinac vobec neznamena, ze jasne vies, co robi ..
Tiskni
Sdílej: