Czkawka a Krokiet, grafické aplikace pro hledání duplicitních a zbytečných souborů, byly vydány ve verzi 11.0. Podrobný přehled novinek v příspěvku na Medium. Od verze 7.0 je vedle frontendu Czkawka postaveného nad frameworkem GTK 4 vyvíjen nový frontend Krokiet postavený nad frameworkem Slint. Frontend Czkawka je už pouze v udržovacím módu. Novinky jsou implementovány ve frontendu Krokiet.
Jiří Eischmann na svém blogu publikoval článek Úvod do MeshCore: "Doteď mě radioamatérské vysílání úplně míjelo. Když jsem se ale dozvěděl, že existují komunity, které svépomocí budují bezdrátové sítě, které jsou nezávislé na Internetu a do značné míry taky elektrické síti a přes které můžete komunikovat s lidmi i na druhé straně republiky, zaujalo mě to. Když o tom přede mnou pořád básnili kolegové v práci, rozhodl jsem se, že to zkusím taky.
… více »Byla vydána verze 0.5.20 open source správce počítačových her na Linuxu Lutris (Wikipedie). Přehled novinek v oznámení na GitHubu. Instalovat lze také z Flathubu.
Peter Steinberger, autor open source AI asistenta OpenClaw, nastupuje do OpenAI. OpenClaw bude převeden pod nadaci a zůstane otevřený a nezávislý.
Společnost Backblaze zveřejnila statistiky spolehlivosti pevných disků používaných ve svých datových centrech za rok 2025. Ke konci roku 2025 vlastnila 349 462 pevných disků. Průměrná AFR (Annualized Failure Rate), tj. pravděpodobnost, že disk během roku selže, byla 1,36 %. V roce 2024 to bylo 1,57 %. V roce 2023 to bylo 1,70 %. V roce 2022 to bylo 1,37 %.
Nástroj sql-tap je proxy mezi aplikací a databází, které zachytává všechny SQL dotazy a zobrazuje je v terminálovém rozhraní. Zde lze téměř v reálném čase zkoumat dotazy, sledovat transakce a spouštět SQL příkaz EXPLAIN. Podporované databázové systémy jsou pouze PostgreSQL a MySQL. Zdrojový kód je dostupný na GitHubu, pod licencí MIT.
Byla vydána nová verze 9.2 textového editoru Vim (Vi IMproved). Přináší vylepšené doplňování, podporu schránky ve Waylandu, podporu XDG Base Directory (konfigurace v $HOME/.config/vim), vylepšené Vim9 skriptování nebo lepší zvýrazňování změn. Vim zůstává charityware. Nadále vybízí k podpoře dětí v Ugandě. Z důvodu úmrtí autora Vimu Brama Moolenaara a ukončení činnosti jím založené charitativní organizace ICCF Holland projekt Vim navázal spolupráci s charitativní organizaci Kuwasha.
Byl představen editor MonoSketch, webová aplikace pro tvorbu diagramů, technických nákresů, flowchartů a různých dalších vizualizací, to vše jenom z ASCII znaků. Všechny operace běží pouze v prohlížeči uživatele a neprobíhá tedy žádné nahrávání dat na server. Zdrojový kód aplikace (drtivá většina Kotlin, žádné C#) je dostupný na GitHubu pod licencí Apache 2.0.
Byla vydána nová verze 3.7.0 multiplatformního svobodného frameworku pro zpracování obrazu G'MIC (GREYC's Magic for Image Computing, Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy nových filtrů na PIXLS.US.
Všem na AbcLinuxu vše nejlepší k Valentýnu aneb Dni lásky ke svobodnému softwaru (I love Free Software Day, Mastodon, 𝕏).
Po dlhej, dlhej dobe vás vítam pri definitívne poslednej časti malého OpenOffice.org tutoriálu. Po asi 2 mesiacov sme sa konečne dostali do finále, v ktorom by ste už mali byť schopný ako tak základne používať OpenOffice.org a jeho súčasti a mať už nazbierané aj určité vedomosti. Tak ako som vám slúbil, si v tejto poslednej časti popíšeme niektoré posledné, aj keď už nie tak moc podstatné, ale určite zaujimavé veci.
Dosť častou otázkou čitateľov tohto seriálu bola aj otázka ako na hromadnú korešpondenciu. Väčšina sekretárok (čuduj sa svetu) túto zložitejšiu funkciu často využíva. Pri prechode z MS Office na OpenOffice.org je toto podstatná vec.
Každá hromadná korešpondencia musí čerpať z nejakej databáze. V naších podmienkach sme teraz na rýchlo schopný spraviť primitívnu databázu cez súčasť CALC. Naťukajte do nej niekoľko položiek a pred tým si ale jednotlivé stĺpce nejako "múdro" pomenujte. Tak ako je to v tejto ukážke.

Po napísaní súbor uložte a pomenujte ho tak, aby sme ho neskôr nemali problém nájisť. CALC môžte zatvoriť a otvorte editor WRITER. Kliknutím na Hlavné menú -> Tools (Nástroje) -> Data Sources -> (Zdroj dat) sa nám otvorí okno, kde klikneme
na tlačítko "New Data Sources" (Nový zdroj dat). Po potvrdení sa nám otvorí nová sekciam, kde si do políčok pomenujeme naš zdroj, určíme typ databázy (v našom prípade Spreadsheet) a do posledného políčka nalistujeme náš uložený CALC súbor.

Po zadaní príslušných údajov potvrdíme našu voľbu tlačítkom OK. Napíšeme si príslušný dopis, ktorý bude poslaný všetkým. Tam, kde bude treba, aby bola vložená automatická adresa, použijeme voľbu Hlavné menú -> Insert (Vložiť) -> Fields (Polia) -> Other (Iné). Otvorí sa dokument s ďalšími záložkami a mi klikneme na tú úplne poslednú s názvom Databáza. V nej klikneme na typ databázy "Mail merge fields" a v bočnom okienku môžme vidieť našu pomenovanú databázu. Keď klikneme na znamienko "+", ktoré ju vlastne rozbaluje, rozbalí sa nám zoznam tabuliek a polí (názvov stĺpcov v CALCu). Vkladaním jednotlivých polí docielime, že pri výstupe na tlačiareň budú miesto polí dosadené jednotlivé údaje z databázy. Ešte upozorňujem, že tieto údaje sa ukážu až na finálnom dokumente WRITER. Najlpešie je dať dokument vytlačiť do PDF formátu (nie export do PDF), tak aby sme si mohli ešte dané veci skontrolovať. Pred tlačením sa nás program ešte spýta, kde a aký chceme mať výstup, poprípade si môžme detailnejšie vybrať zo zoznamu tlačených údajov.

Databáz, z ktorých sa budú čítať dáta, je samozrejme viac, medzi tie najpoužívanejšie patrí napriklad aj MySQL, ODBC a množstvo ďalších. Pri splnení určitých podmienok môže byť použitý aj čistý TXT súbor.
Mimo iného sa dvaja čitatelia tohto serialu zaujimali, prečo má dokument s rovnakým textom pod WORDOM (MS Office) viac kB, ako dokument z WRITERu (OO). Užívatelia sa boja, že im OpenOffice.org niektoré pasáže z dokumentu asi vynecháva - čo samozrejme nie je pravda.
Všetky súčasti OpenOffice.org dokumentu sa ukladajú do špeciálneho XML formátu. Tento, kto sa zaujíma o WEB design, určite vie, že je to dosť známa záležitosť - obdoba HTML dokumentu. XML však umožnuje väčšiu kompaktibilitu medzi programami. Okrem samotného textu je uložená aj informácia o formátovaní, ktorá má tiež len málo kB. Všetky tieto súbory sú nakoniec zabalené do jedného súboru (sxw, sxc, swi, alebo sxd) a to komprimačnou metódou zip. A práve toto vysvetluje prečo má výsledný dokument OO oveľa menšiu kapacitu, než dokumenty z MS Officu.
Dosť frekventovanou otázkou naších čitateľov bolo, ako by bolo možné nainštalovať do OO ďalšie slovníky na kontrolu pravopisu.
Najprv potrebujete slovníky pre jazyky, ktoré budete chcieť používať.
Niektoré ďalšie slovníky nájdete na
tejto adrese. Stiahnuté súbory rozbalte do adresára adresár_OpenOffice.org/share/dict/oooPotom v menu Nástroje -> Voľby -> Jazykové nástroje -> Pomôcky pre písanie kliknite
na tlačítko Upraviť v časti Dostupné jazykové moduly. V novom okne uvidíte rozbalovací zoznam jazykov. Vyberte teda požadovaný jazyk a zaškrtnite slovníky, ktoré chcete používat.
Dosť veľkým orieškom pre naších čitateľov bola aj možnosť automatického stránkovania dokumentu.
V prvom rade treba do dokumentu vložiť hlavičku, alebo pätu
(header, alebo footer). Tým sme si vlastne povedali, kde chceme
čísla stránok mať. Potom kurzor dostaneme tam, kde budeme chcieť,
aby sa nám ukazovali čísla stránok. Voľbou Vložiť -> Polia -> Čísla stránok,
sa nám do dokumentu vloží pole, ktoré ma samozrejme na každej stránke
iné číslo (podľa čísla stránok). Tým je celé kúzlo úspešne ukončené.
Napisali ste dokument a výsledok boli nečitateľné písmenka?
Tento problem nastáva/nastával v EN OO 1.1 Beta verzii. Neviem nakoľko je už opravený, ale každopadne problem vyriešite dvoma spôsobmi. 1. Ak chcete aj naďalej používať funkciu Export PDF, musíte si do OO naimportovať nové TTF fonty. Tie keď použijete, je export konečne korektný. 2. možnosťou je použiť voľbu tlačiť do PDF súboru, cez menu "Tlačiť". Ak si všimnete, tak aj fonty, ktoré vám miesto dĺžna ukazuju napríklad otazník, sa ale aj napriek tejto vade vytlačia dobre. Dobre sa nám teda vytlačia aj do PDF súboru.
Mnohý čitatelia tohto seriálu si myslia, že neexistuje žiadná literatúra, ktorá by sa problematike OpenOffice.org venovala hlbšie. Môžem vyvrátiť aj túto mienku. Osobne som síce moc nepátral, takže uvedených knih môže byť omnoho viac, ale ja osobne som natrafil na užívatelskú príručku OpenOffice.org od vydavateľstva CPRESS, v ktorej môžte okrem uvedeného nájisť aj CDčko s verziou (českou) 1.0.1. Cena je v súčastnosti 200 Kč a 300 Sk.

Kniha sa zameriava na rýchle zoznámenie užívateľa s týmto balíkom a niektoré špeciálne funkcie popisuje miestami aj detailnejšie, než je v tomto seriáli. Kto sa plánuje s týmto programom ďalej hrať, vrelo mu ju odporúčam. Kniha má cca 170 strán.
OpenOffice.org, aj keď nie je ešte 100% dokonalý, je určite zaujimavý projekt. Pokiaľ patríte medzi pasívných užívateľov podobných programov, určite vám ho doporučujem. Pre nasadenie do kancelárie, sa mi zdá ešte predsa len trošku priskoro, ale všetko nejak začínalo. Tento seriál bol zameraný hlavne na začínajúcu časť používateľov, ktorým sa moc do experimentovania nechcelo, a počas nášho seriálu aspoň kade tade čo vyskúšali. O niekoľko mesiacov až rokov určite príde nejaký ďalší autor, ktorý popíše všetky tie vymoženosti balíka, ktoré som ja už buď vedome, alebo nevedome preskočil. Osobne sa musím priznať, že som uz z daného popisovania unavený a tým, že som ukončil tento seriál, končím aj s odpovedaním na maily, takže ma prosím nebombardujte. Vďaka.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
Diskuse byla administrátory uzamčena