Nové verze webových prohlížečů Chrome a Firefox jsou vydávány každé 4 týdny. Aktuální verze Chrome je 145. Aktuální verze Firefoxu je 148. Od září přejde Chrome na dvoutýdenní cyklus vydávání. V kterém týdnu bude mít Chrome větší číslo verze než Firefox? 😀
Apple představil nové čipy M5 Pro a M5 Max, MacBook Pro s čipy M5 Pro a M5 Max, MacBook Air s čipem M5 a Studio Display a nový Studio Display XDR.
Bylo spuštěno hlasování o přednáškách a workshopech pro letošní Installfest, jenž proběhne o víkendu 28. a 29. března v Praze na Karlově náměstí 13.
Byla vydána (Mastodon, 𝕏) třetí RC verze GIMPu 3.2. Přehled novinek v oznámení o vydání. Podrobně v souboru NEWS na GitLabu.
Apple představil iPhone 17e a iPad Air s čipem M4.
Byla vydána verze 1.0 editoru kódů Gram. Jedná se o fork editoru Zed bez telemetrie a umělé inteligence.
Byla oznámena spolupráce GrapheneOS s Motorolou. Podrobnosti v tiskové zprávě. GrapheneOS (Wikpedie) je varianta Androidu zaměřující se na bezpečnost a soukromí.
Armbian, tj. linuxová distribuce založená na Debianu a Ubuntu optimalizovaná pro jednodeskové počítače na platformě ARM a RISC-V, ke stažení ale také pro Intel a AMD, byl vydán ve verzi 26.2.1. Přehled novinek v Changelogu.
Volí se dvě místa v Radě openSUSE. Seznamte se se čtyřmi kandidáty. Členové projektu openSUSE mohou hlasovat od 1. do 8. března. Výsledky budou oznámeny 9. března.
Společnost OpenAI uzavřela dohodu s americkým ministerstvem obrany o poskytování technologií umělé inteligence (AI) pro utajované sítě americké armády. Firma to oznámila několik hodin poté, co prezident Donald Trump nařídil vládě, aby přestala využívat služby společnosti Anthropic.
nekolik poznamek, resp. otazek.
Objevuji se zde posledni dobou prispevky ve slovenstine. A musim priznat, ze jsou velmi casto zajimave, tak jako tento.
Protoze se slovenstinou nemam skoro zadny kontakt, tak me pusobi cteni tech prispevku trochu obtize, musim se skutecne vedome koncentrovat, abych pochopil o co jde. Prekvapuje me, ze mladsi kolegove, kteri nezili v CSSR nemaji podobne problemy. Proto bych se rad zeptal autora, mohl by jste napsat zaznam v cestine?
Jinak k tematu. Dekuji, ze jste tema nadhodil, doufam, ze se dovime vice. Na zacatek, jake mate zkusenosti s pouzitim exp. systemu napr. v prumyslovych podnicich?
Čo sa týka tej češtiny, česky rozumiem veľmi dobre, ale netrúfam si česky písať, gramatika nepustí ;) A čo sa týka expertných systémov, som amatér a bol to kedysi môj koníček. Clips asi nebude najvhodnejší pre nasadenie v priemysle, je vhodný skôr na demonštráciu a pochopenie problému.
Expertni system je program, ktery se snazi simulovat chovani (presneji receno rozhodovani) experta (cloveka) v urcitem oboru.
Ja o k cemu by to bylo dobry..tak napriklad automatika ve fotoaparatu...to je klasicky priklad expertniho systemu.
Nektere expertni systemy si umi doplnovat bazi znalosti samoucenim (pomoci neuronove site nebo genetickych algoritmu), ale
to se jedna o opravdu slozite zalezitosti a priklad mne prave ted nenapada :) (Mozna snad rozpoznavani vzorku, OCR, atp)
V praxi sa to dá využiť v rôznych oblastiach pri rozhodovaní, kedy na základe množiny dát v systéme ti to ponúkne najoptymálnejšie riešenie. Príklad:
Vinohradník sa rozhoduje, ktorý vinič je najvhodnejší pre oblasť v ktorej sa nachádza vinohrad. Môže použiť štandardný prístup a sadiť to, čo sadia všetci ostatní, ale ak by mal prístup k údajom o zložení pôdy, priemerných ročných zrážkach, odrode viniča atď, systém mu z dostupných údajov odporučí najlepšiu možnú odrodu. Toto sa dá aplykovať na obchod, služby, bankový sektor atd.
Hm, CLIPS jsem si nedavno nainstaloval, kdyz jsem si instaloval CLISP (shoda okolnosti), a chtel jsem se na nej podivat. Takze, sice ho neznam, ale zase tak uchvatne mi to neprislo. Neumi to pracovat s neurcitosti (napr. bayesovske site). A kdyz jsem se podival na ty priklady, tak zadefinovat v tom nejaky problem tak, aby ho to samo vyresilo, vypadalo pomerne dost komplikovane. Ale rad bych se mylil. Uvital bych konkretnejsi informace, k cemu je to vlastne dobre.
CLIPS samotný s neurčitosťou pracovať nevie, na to bola vyvinutá verzia FuzzyClips, ktorá dokáže využívať jednoznačné aj fuzzy pravidlá.
Ja vim, o FuzzyCLIPS jsem slysel, ale neni free a navic ja nejsem prave priznivec fuzzy logiky, ale spis tech bayesovskych siti.
Fuzzy algoritmy sa ľahko navrhujú, dokážu pracovať s dosť veľkým rozptylom hodnôt, pravdou je, že môžu byť nepresnejšie. O Bayesovských sieťach som už čítal, bohužiaľ neprichádzam s nimi do styku, možno by bola zaujímavá ich implementácia do CLIPSu ale určite ich využíva niektorý iný expertný systém, bohužial mne CLIPS zatiaľ vyhovoval. Škoda toho FuzzyCLIPSu. Pre Windows bola k dispozícii free verzia, pre Linux len klasický CLIPS.
No vida. Dostal jsem se vcera a dnes k tomu, abych si precetl uvod do CLIPSu, a zmenil jsem na to nazor. Budu si s tim hrat, mam pro to par aplikaci (ktere si necham pro sebe :)). Take se krasne hodi, ze jsem o vanocich zacal cist Practical Common Lisp, ale nejak jsem zatim nenasel duvod Lisp pouzit (Python mi stale pripada praktictejsi), tak aspon CLIPS bude dobra prilezitost, jak s Lispem trochu vic szit (zejmena ten objektovy system mi pripada velmi podobny).
Ale ta pravdepodobnost mi tam bude asi chybet. No treba to pujde nejak obejit.
Tiskni
Sdílej: