Spomienky na Toulouse

28.1.2007 16:36 | Přečteno: 842× | poslední úprava: 9.3.2014 13:08

Uvedene sa odohralo pocas mojej ostatnej sluzobnej cesty do metropoly juzneho Francuzka.

Veta na uvod: Pozor na syry.

Kamarat ma poprosil, aby som mu z Francuzka priniesol isty chutny druh syra, ktory uz som mu parkrat predtym z Toulouse priniesol. Sam o sebe nepatri do kategorie problematickych syrov, standardne nevydava vyraznu aromu. Situacia sa meni, pokial sa rozhodnete, ze ho kupite mierne v predstihu (rovno radsej dva kusky), pricom na hotelovej izbe nemate chladnicku a neda sa umiestnit ani von za okno. Vdaka mojej nadche som si v podstate nic zvlastne neuvedomoval, az na to, ze ku koncu tyzdna sa mi stavalo, ze po navrate z kupelne som nasiel televizor prepnuty na relacie o spracovani mlieka, alebo aspon nejaku reklamu na Camembert.

V den navratu som si ich zabalil spolu s ostatnymi vecami do batohu a vydal sa do prace. Cestou som sa obcas pozastavil, preco je vsade vo vzduchu taky zvlastny odor. Nuz, ked sa na to spatne pozeram, dochadzam k zaveru, ze vzrusenie z cestovania muselo Janette a Luicovi (mam sklony davat mena kazdej forme zivota) vybudit k velkej aktivite a chuti do zivota. Skumali svet okolo seba a davali do toho celu svoju podstatu. Mne to vsak stale nedochadzalo a somral som si nieco o lenivych francuzkych smetiaroch.

Prava zabava nastala, ked som svoj batoh umiestnil ku svojmu kolegovi do open space office area. Aby ste mali predstavu, neslo o vyrazny, lokalizovatelny, lahko a jednoznacne identifikovatelny zapach. Slo o neurcitu, podprahovo-nepolapitelnu substanciu, nieco ako ked mate otravne zvedaveho kolegu, pri ktorom mate cely cas pocit, ze vam pozera cez rameno, ale vzdy ked sa obzriete, vyzera ze sa od svojho stola neotocil uz cele starocia. Uroven nikdy neprekrocila urcitu hranicu, rovnako distribucia bola pekne rovnomerna po celej oblasti. Neviem aky bol polcas rozpadu a podobne, ale vyslednymi casticami boli zrejme tie "pachyony", o ktorych sa vo fyzikalnych kruhoch teraz tolko pise.
Takze nikto nezacal patrat, o co vlastne ide, aby nahodou nevyzeral ako pachovy paranoik. Mne to potom doslo uz relativne skoro a az ked som po case spomenul, ze je to zvlastne, ze im nevadi ten zapach. Zjavne im na jednej strane odlahlo, na strane druhej sa zdvihla vlna odporu a ja som bol prinuteny presunut svoj batoh do serverovne. Kvalita vzduchu sa zlepsila, zacali sa sice objavovat vypadky siete, tie vsak boli vsetci pri neexistencii tretej alternativy ochotni tolerovat. Len pre predstavu, serverovna ma prietok tak 10 metrov kubickych za minutu a ked som si batoh odtial bral, namiesana zmes opat zodpovedala onej zahadnej konstante.

Koniec je skor smutny, na druhej strane otvoreny. Nemal som odvahu vziat Janette a Luica do lietadla, pozerat sa ospravedlnujuco na 100 pasazierov pocas dvoch 1.5 hodinovych letov by mohlo byt predsalen trochu vycerpavajuce. Viem, ze batoh by bol v batozinovom priestore, no napriek tomu... Oznam na letisku vravi jasne: "no nuclear, chemical or biological weapons on board".
Kedze som vsak zo svojej podstaty optimista, verim ze o Janette a Louicovi este budeme pocut.

       

Anketa

Komentáře

[kanada]

njn, no time Toulouse

[Billy The Pilgrim]

Sladka Francie.... Vzpominky vzdycky potesi. S trochou stesti mozna neco taky casem sepisu. Zrovna jsem kousek od Parize a na liny francouzsky metare (a nejenom je) nadavam skoro porad ;o)

[jozka]

No, syru vezu skoro vzdycky z jizni Francie moc, nektere druhy jsou opravdu zajimave (jedna pyrenejska specialita je v podstate krasne uzraly romadur, jenom jako bochnicek o velikosti housky), ale nikdy jsem to nenechal dojit tak daleko, ze by syry zacaly vytvaret vlastni kulturu. Vzdycky byly sezrany driv, nez se dostaly k pestnimu klinu