Intel vydal 34 upozornění na bezpečnostní chyby ve svých produktech. Současně vydal verzi 20250812 mikrokódů pro své procesory řešící 6 bezpečnostních chyb.
Byla vydána nová verze 1.25 programovacího jazyka Go (Wikipedie). Přehled novinek v poznámkách k vydání.
Byla vydána beta verze Linux Mintu 22.2 s kódovým jménem Zara. Podrobnosti v přehledu novinek a poznámkách k vydání. Vypíchnout lze novou XApp aplikaci Fingwit pro autentizaci pomocí otisků prstů nebo vlastní fork knihovny libAdwaita s názvem libAdapta podporující grafická témata. Linux Mint 22.2 bude podporován do roku 2029.
Provozovatel internetové encyklopedie Wikipedie prohrál v Británii soudní spor týkající se některých částí nového zákona o on-line bezpečnosti. Soud ale varoval britského regulátora Ofcom i odpovědné ministerstvo před zaváděním přílišných omezení. Legislativa zpřísňuje požadavky na on-line platformy, ale zároveň čelí kritice za možné omezování svobody slova. Společnost Wikimedia Foundation, která je zodpovědná za fungování
… více »Byla vydána verze 2.0.0 nástroje pro synchronizaci dat mezi vícero počítači bez centrálního serveru Syncthing (Wikipedie). Přehled novinek na GitHubu.
Americký prezident Donald Trump se v pondělí osobně setkal s generálním ředitelem firmy na výrobu čipů Intel Lip-Bu Tanem. Šéfa podniku označil za úspěšného, informují agentury. Ještě před týdnem ho přitom ostře kritizoval a požadoval jeho okamžitý odchod. Akcie Intelu v reakci na schůzku po oficiálním uzavření trhu zpevnily asi o tři procenta.
Byl vydán Debian GNU/Hurd 2025. Jedná se o port Debianu s jádrem Hurd místo obvyklého Linuxu.
V sobotu 9. srpna uplynulo přesně 20 let od oznámení projektu openSUSE na konferenci LinuxWorld v San Franciscu. Pokuď máte archivní nebo nějakým způsobem zajímavé fotky s openSUSE, můžete se o ně s námi podělit.
Byl vydán Debian 13 s kódovým názvem Trixie. Přehled novinek v poznámkách k vydání.
WLED je open-source firmware pro ESP8266/ESP32, který umožňuje Wi-Fi ovládání adresovatelných LED pásků se stovkami efektů, synchronizací, audioreaktivním módem a Home-Assistant integrací. Je založen na Arduino frameworku.
Odkazy
Táto "nová" technológia pochádzajúca z dielne google má webmastrom umožniť priamy prístup k hardwaru počítača. V tomto blogu nechcem rozoberať podrobnosti o tejto technológii (vlastne ani ich moc nepoznám, anglicky viem veľmi slabo). Namiesto toho napíšem svoj názor a rád by som sa dozvedel aký názor na to majú ostaní čitatelia.
Web je tu s nami už nejaký ten rok a za čas svojej existencie prešiel relatívne veľkými zmenami. Pôvodne bol web zameraný na poskytovanie informácii. Podľa tohto zamerania vznikol jazyk HTML. Postupne sa naň (aj zásluhou istej nemenovanej firmy s fakt podareným prehliadačom) nabaľovalo stále viac balastu. Medzi informácie sa vkladali formátovacie značky (napr. font), tabuľky boli používané ako dizajnový prvok a pod.
Po tomto temnom období webu prišla revolúcia menom CSS. Oddelenie obsahu od reprezentácie sa ukázal byť správnym krokom. Nie je to síce skutočný sémantický web, ale zdá sa to byť lepšie ako predchádzajúce riešenia.
Web ale nie je (žiaľ) len informačné médium. Preto vzniki ďalšie technológie ako ajax, flash, silverlight ... niektoré sú riešené ako natívny plugin, iné majú priamu podporu v browseroch. Webové aplikácie sa snažia stále podobať desktopovým aplikáciám. U desktopových aplikácii je dôležitý slušný výkon a to je to prečo vzniklo niečo ako Native Client.
Nechcem vyzerať paranoidne ale pri tom, čo dokážu už súčasné browsery si nechem predstaviť čo budú vedieť s možnosťou vykonávať natívny kód. Principiálne považujem za nezmysel používať webové aplikácie namiesto desktopových. Skôr by som sa pri vývoji webu zameral na sémantickosť, univerzálnosť (nech to bez problémov beží v textových browseroch, grafických browseroch, mobilných browseroch ...). U bežných desktopových aplikácii by som sa zase zameral na možnosť synchronizácie so serverom tak aby bola zbytočnosť používať napríklad webovú RSS čitačku len preto, lebo človek používa deenn niekoľko počítačov.
Tiskni
Sdílej:
(navic me desne rozciluje, ze tomu rikaj NaCl)Proc ne? Kdyz uz to mame Kysliky, proc by tu nemohla byt chlorid sodny (=kuchynska sul)
No uz vidim ten x86 kod interpretovany pres javascript, jak saha na ctecku karet na pc
To jenom ukazuje, ze "naprosta multiplatformnost" je stejna chimera jako "naprosta bezpecnost". Abyste ji totiz dosahli, musite chranit vsechno, ale abyste ji porusili, staci porusit jenom jednu malou soucast. Je to zkratka velmi nestabilni stav.
Kdyby to byl (jakoze neni) interpretovany x86 kod (a navic jeste Javascriptem, muhehe), mas predstavu, jak rychle by to asi bezelo? A možnost napsat si web v assembleru bych nedaval mezi vyhody ale mezi nocni mury :).
hahaha to mě fakt pobavilo. "Nevím o tom nic, neumím anglicky ..." ale "Názor na to mám. "