Byl vydán Nextcloud Hub 8. Představení novinek tohoto open source cloudového řešení také na YouTube. Vypíchnout lze Nextcloud AI Assistant 2.0.
Vyšlo Pharo 12.0, programovací jazyk a vývojové prostředí s řadou pokročilých vlastností. Krom tradiční nadílky oprav přináší nový systém správy ladících bodů, nový způsob definice tříd, prostor pro objekty, které nemusí procházet GC a mnoho dalšího.
Microsoft zveřejnil na GitHubu zdrojové kódy MS-DOSu 4.0 pod licencí MIT. Ve stejném repozitáři se nacházejí i před lety zveřejněné zdrojové k kódy MS-DOSu 1.25 a 2.0.
Canonical vydal (email, blog, YouTube) Ubuntu 24.04 LTS Noble Numbat. Přehled novinek v poznámkách k vydání a také příspěvcích na blogu: novinky v desktopu a novinky v bezpečnosti. Vydány byly také oficiální deriváty Edubuntu, Kubuntu, Lubuntu, Ubuntu Budgie, Ubuntu Cinnamon, Ubuntu Kylin, Ubuntu MATE, Ubuntu Studio, Ubuntu Unity a Xubuntu. Jedná se o 10. LTS verzi.
Na YouTube je k dispozici videozáznam z včerejšího Czech Open Source Policy Forum 2024.
Fossil (Wikipedie) byl vydán ve verzi 2.24. Jedná se o distribuovaný systém správy verzí propojený se správou chyb, wiki stránek a blogů s integrovaným webovým rozhraním. Vše běží z jednoho jediného spustitelného souboru a uloženo je v SQLite databázi.
Byla vydána nová stabilní verze 6.7 webového prohlížeče Vivaldi (Wikipedie). Postavena je na Chromiu 124. Přehled novinek i s náhledy v příspěvku na blogu. Vypíchnout lze Spořič paměti (Memory Saver) automaticky hibernující karty, které nebyly nějakou dobu používány nebo vylepšené Odběry (Feed Reader).
OpenJS Foundation, oficiální projekt konsorcia Linux Foundation, oznámila vydání verze 22 otevřeného multiplatformního prostředí pro vývoj a běh síťových aplikací napsaných v JavaScriptu Node.js (Wikipedie). V říjnu se verze 22 stane novou aktivní LTS verzí. Podpora je plánována do dubna 2027.
Byla vydána verze 8.2 open source virtualizační platformy Proxmox VE (Proxmox Virtual Environment, Wikipedie) založené na Debianu. Přehled novinek v poznámkách k vydání a v informačním videu. Zdůrazněn je průvodce migrací hostů z VMware ESXi do Proxmoxu.
R (Wikipedie), programovací jazyk a prostředí určené pro statistickou analýzu dat a jejich grafické zobrazení, bylo vydáno ve verzi 4.4.0. Její kódové jméno je Puppy Cup.
Odkazy
V dnešnom blogu sa prenesieme do čias nedávno minulých, kedy si výrobcovia hardvéru dovolili aj niečo viacej než kopírovať jednu značku s nahryznutým jablkom v logu. Predstavíme si niekoľko dnes už muzeálnych prenosných PDA / prenosných počítačov.
Operačný systém Palm OS je v mnohých ohľadoch iný než súčasné operačné systémy. Asi najväčším rozdielom oproti bežným operačným systémom je prakticky nulová podpora perzistentného ukladacieho priestoru.
Všetky pužívateľské dáta a aplikácie sú uložené len v operačnej pamäti (RAM). Tá je napájaná väčšinou klasickými tužkovými baterkami (AAA). V prípade výmeny batérií sú kondenzátory schopné udržať RAM v chode približne 1 minútu. Po minúte dôjde k definitívnej strate dát.
Tento „problém“ vďaka tomu, že všetky dáta boli zálohované zvyčajne v počítači nie je až tak kritický ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Všetky aplikácie sú fullscreenové, nie je možné používať multitasking ako na bežných stolných počítačoch.
Zariadení s Palm OS sa na trhu objavilo veľké množstvo. Jednou z firiem, ktorá vyrábala takéto PDA je Handspring. Firmu založili autori PDA Palm Pilot. Firma Handspring bola založená v roku 1998, jej životnosť bola pomerne krátka (do roku 2003 kedy ju prebrala opäť firma Palm, Inc.).
Zo všetkých zariadení, ktoré táto firma vyrábala by som spomenul hlavne Handspring Visor Deluxe. Ak už kvôli ničomu inému tak v danej dobe bol priehľadný case niečim novým a inovatívnym ;)
Z vnútorností tu nájdeme ROM o štandardnej veľkosti 2MB (v nej je uložený PalmOS), neuveriteľných 8MB RAM (áno, to je tá pamäť, do ktorej sa ukladali aplikácie aj dáta a zároveň bola používana ako operačná pamäť, predchádzajúce zariadenia si mimochodom vystačili s 2MB). Ako procesor sa používal 16MHz 68EZ328 Motorola Dragonball (inštrukčná sada ako Motorola 68000). Pri napájaní 2 alkalickými AAA článkami bola výdrž pri bežnom používaní okolo 6 týždňov čo nie je vôbec zlé ak si uvedomíme, že po celý čas musí byť napájaná aj RAM.
Čitateľnosť displeja v teréne bola samozrejme ako to už bývalo u monochromatických LCD veľmi dobrá (samozrejme má to na míle ďaleko od produktových fotografií). Reálne zariadenie sa dá napr. vidieť na tomto videu.
Zariadenia s PalmOS samozrejme vyrábala aj samotná firma Palm. Pozrieme sa konkrétne na (podľa mňa) šeredne vyzerajúci Palm VX. Ten bol oproti predchádzajúcemu kúsku vybavený procesorom taktovaným na 20MHz čo sa trochu nepríjemne prejavilo na spotrebe (max 10 dní na 1 nabitie, napájanie li-ion batériou). Čo sa dalo s takým strojom pretaktovaným na 50MHz môžte vidieť v nasledujúcom videu (keďže je tam trochu blbý náhľad tak prezradím, že je to emulátor gameboya) ;)
Existovali samozrejme aj ďalší výrobcovia s viac či menej šerednými prístrojmi ako napr. toto:
Okrem samotných zariadení bolo dostupné pomerne veľké množstvo rôzneho dodatočného hardvéru ako napr. takáto skladacia klávesnica (konkrétne ide o produkt z roku asi 2010, je to nejaké novinka či čo, ale nechcel som dávať fotku originálnej klávesnice) kvôli autorským právam. V každom prípade výrobca tejto skladacej klávesnice totálne vybrakoval klávesnicu z roku 2001 a ešte ju považuje za novinku ;)
No nič, dosť bolo hrania sa, aj napriek pohodlnej klávesnici je takéto zariadenie pre linuxového administrátora v teréne prakticky nepoužiteľné.
Na trhu existovala celá škála malých prenosných počítačov s integrovanou klávesnicou. Väčšina z nich disponovala čiernobielým, v teréne dobre čitateľným LCD. Klávesnice dosahovali takmer bežných veľkostí a na rozdidel od dnešných gumených klávesníc boli celkom pohodlné.
Začnem zariadením, ktoré som nikdy naživo nevidel. Svojou softvérovou výbavou a výdržou na baterky (4xAA) 3-12h sa radí skôr k notebookom. Ako mikroprocesor má osadený 80C88. Operačným systémom je MS-DOS 3.3 / MS-DOS 5.0. Nebyť fakt mizernej konektivity mohlo to byť v teréne celkom zaujímavé zariadenie. Zopár fotografií a približná cena sa dá nájsť na oldcomputers.net.
Toto zariadenie je typickou ukážkou toho ako sa má správe vyrábať klávesnica pre mobilné zariadenia. Okrem klávesnice a krásneho LCD so zeleným EL podsvietením (ktoré inak spôsobovalo trochu horšiu čitateľnosť vonku) malo samozrejme aj zvyšné zbytočnosti ako procesor a tak. No vlastne oni to až také zbytočnosti nie sú ale ... tá klávesnica.
No nič, dosť bolo slintania, vo vnútri nájdeme 32 bitový ARM710 s frekvenciou 36MHz. RAM dosahovala kapacitu do 16MB, celé to bežalo na 2xAA 10-20h. Operačný systém je EPOC (predchodca symbianu). Prekresľovanie LCD bolo príšerne pomalé, ale na druhej strane kým rovnaké aplikácie spustím na modernom telefóne tu sa stihne LCD prekresliť aj 3x ;)
Dostupné boli aj šialenosti ako CAD s podporou autocad formátu.
Jeho nástupcom bol psion revo, v ktorom mimochodom EL podsvietenie chýbalo (ešte, že ho nevymenili za ten modrý humus, ktorý sa v tej dobe začal rozmáhať). Na tomto zariadení sa dá spustiť napr. Revol linux.
Pomerne dobre si s linuxom rozumeli aj zariadenia od HP. Opäť ide o zariadenia s pomerne dobrou klávesnicou (i keď tu záleží na konkrétnom modeli). Kvôli farebnému LCD sú na môj vkus moc málo retro nie až tak dobre použiteľné v teréne.
Mobilné telefóny kombinované s PDA sa vyrábali v rôznych šialených mechanických vyhotoveniach. Z všetkých spomeniem napr. Ericsson R380.
Veľmi inteligentne je vyriešená vyklápatelná klávesnica, ktorá nemá elektronický prenos tlačidiel. Pri stlačení sa tlak prenáša na dotykový LCD a ten zaznamenáva stláčanie kláves ako dotyky.
Konkurenčná Nokia na svojom Nokia communicatore nešetrila ako Ericsson a osadila ju hneď 2 LCD. To z nej však urobilo tak trochu tehlu, síce s integrovanou klávesnicou a z počiatku s x86 procesorom (intel, neskôr AMD 486), ale aj tak by som ju radšej použil na rozbitie výkladu
V súčasnosti máme k dispozícii procesory s efektivitou o akej sa nám ani nesnívalo. Máme k dispozícii baterky s pomerne vysokou kapacitou, farebné LCD s dobrou čitateľnosťou na priamom slnečnom svetle a nízkou spotrebou.
Toľko k tomu čo máme technologicky k dispozícii. Samozrejme výrobcovia z toho niečo poskladajú (stačí sa pozrieť čo je dostupné na trhu), na to sa napatlá nejaká HTML5 appka a máme dokonalé zariadenie. Alebo? :D
Tiskni Sdílej:
Ak už kvôli ničomu inému tak v danej dobe bol priehľadný case niečim novým a inovatívnym ;)
To byla tehdy móda. V roce 1998 se objevil i průhledný iMac G3. Mám tu také jednu průhlednou ZIP mechaniku – byl jsem se podívat na rok výroby a je to ročník 2000.
Jo a za tenhle zápisek ti vůbec neděkuji – teď zase budu sjíždět eBay a koukat, jakou legendární elektroniku bych mohl zachránit
BTW: Apple jen zrecykloval módu z 80. let – viz třeba Vintage 1980's Clear Acrylic Telephone Lonestar.
Netuším, proč se nic jako Pixel Qi nechytilo mimo průmysl
A práve o to ide. Výrobcovia radšej urobia nablískanú blbosť ktorá dobre vyzerá na fotkách a v predajni a realna použiteľnosť je ... Pixel Qi ako väčšina displayov fungujcúcich aj bez podsvietenia vyzerá s podsvietením trochu horšie ako napr. kvalitné IPS panely. Parametre ako pozorovacie uhly, svietivosť, kontrast klasické LCD neporazia, okrem toho sú pomerne drahé takže BFU si to nekúpi (pretože papierovo to vyzerá horšie).
Dobre čitateľné LCD sú aj medzi low cost napr. spomínaný OLPC (ten má úctyhodných 200 dpi) a spotrebu 0.1W bez podsvietenia. Napchať tak podobný LCD (s trochu osekanou výškou), klasickú klávesnicu (na ktorej sa dá písať všetkými desiatimi, nízky zdvih, reagujúce pri malom tlaku s jasnou odozvou), ARM SoC taktovaný na 100MHz, 64-128MB RAM, NAND flash, šialene osekaný systém so základnými funkciami (ssh klient, mail klient (mutt?), w3m / netsurf) a slušnou baterkou tak po nich len hodím svoje peniaze a som vysmiatý. Mimochodom trochu výpočtov ... ARM pri takejto frekvencii aj s RAM má spotrebu hlboko pod 1W, spolu s LCD by sa to dalo dokopať k spotrebe okolo 0.5W mimo sleep režimu. Nejako ma netrápi hrúbka zariadenia, takže kľudne by sa tam mohla dať 10Wh baterka (2800mAh pri 3.7V) a máme tu výdrž 20h na nabitie.
Čo sa týka externých klávesníc ... ak sedím niekd vonku na skale nechcel by som riešiť nejaká skladacie zariadenia. Jednoducho taká integrovaná klávesnica typu otvorím zariadenie a rovno sa pripájam na SSH by mi vyhovovala omnoho viacej.
Diky za fajn zapisek.
Tyto zarizeni umeli uzasne veci a umeli je s minimalnim HW a perfektne. Nyni v matlafonu mam vykon nekterych starsich ntb a nefunguje to tak dobre
Mel jsem Palm IIIxe, Tungsten T, T3 a pak LifeDrive s CF spolu s tatou, ktery hp pouzival denne do minuleho mesice. Kdy mu odesel telefon a poridil matlafon. Vydrz s CF byla neskutecnych 4-6 tydnu denniho pouzivani jako PIM
Visora mám stále někde v krabici. (kdyby byl zájem-nabídněte cenu, je to varianta ICE)
Stál mě tenkrát polovičku výplaty (přes 4kKč) a GSM modul jsem si půjčoval z vitríny na prodejně.
Palmům jsem byl s odbočkama věrný až do Trea 680...
adb backup
.
Jak to zprasí výrobci je jiná věc.
Docela rád bych viděl projekt, který by dal dokupy aplikace pro PIM po vzoru Palmu. Věřím tomu, že vnitřnosti Androidu to umožňují a jsou vcelku dobré. Pak už by to stačilo nahodit na Cyanogenu bez Google aplikací a máme celkem pěkný systém.