Homebrew (Wikipedie), správce balíčků pro macOS a od verze 2.0.0 také pro Linux, byl vydán ve verzi 4.5.0. Na stránce Homebrew Formulae lze procházet seznamem balíčků. K dispozici jsou také různé statistiky.
Byl vydán Mozilla Firefox 138.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 138 je již k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Šestnáctý ročník ne-konference jOpenSpace se koná 3. – 5. října 2025 v Hotelu Antoň v Telči. Pro účast je potřeba vyplnit registrační formulář. Ne-konference neznamená, že se organizátorům nechce připravovat program, ale naopak dává prostor všem pozvaným, aby si program sami složili z toho nejzajímavějšího, čím se v poslední době zabývají nebo co je oslovilo. Obsah, který vytvářejí všichni účastníci, se skládá z desetiminutových
… více »Richard Stallman přednáší ve středu 7. května od 16:30 na Technické univerzitě v Liberci o vlivu technologií na svobodu. Přednáška je určená jak odborné tak laické veřejnosti.
Jean-Baptiste Mardelle se v příspěvku na blogu rozepsal o novinkám v nejnovější verzi 25.04.0 editoru videa Kdenlive (Wikipedie). Ke stažení také na Flathubu.
TmuxAI (GitHub) je AI asistent pro práci v terminálu. Vyžaduje účet na OpenRouter.
Byla vydána nová verze R14.1.4 desktopového prostředí Trinity Desktop Environment (TDE, fork KDE 3.5, Wikipedie). Přehled novinek i s náhledy v poznámkách k vydání. Podrobný přehled v Changelogu.
Bylo vydáno OpenBSD 7.7. Opět bez písničky.
V Tiraně proběhl letošní Linux App Summit (LAS) (Mastodon). Zatím nesestříhané videozáznamy přednášek jsou k dispozici na YouTube.
Broadcastovať live vysielanie je pomerne jednoduché. Horšie je to s on demand službami.
Ako beží midori na raspberry je možné vidieť napríklad na tomto videu.Takhle valý ty weby na mém celeru o 2.6Ghz (na kterém jsem mimo jiné třeba prošel Half-life, FarCry, menu ze Starcraftu běželo jako jazz). Ideální by pro něco takového byl Gnome-Shell, ale ten na dvoujádrovém AMD o 2Ghz a GeForce 8600 nejde ani tak jako zmiňované weby, takže tak… Jak jsem mohl provozovat web na 486 o 100Mhz a 56kbps modemu mi dodnes není jasné.
Jak jsem mohl provozovat web na 486 o 100Mhz a 56kbps modemu mi dodnes není jasné.Jo ještě dodám, že to mělo 32, později neuvěřitelných 64MB RAM.
Naboptnané weby sú kapitola sama o sebe Málokto v súčasnosti vie písať weby bez javascriptu (alebo aspoň bez js frameworkov). Však načo, useri kúpia nový hardvér
No tak s novou generáciou (nie star trek žiaľ) som pracoval. Tí fakt nevedia používať js bez frameworkov. No a potom sú tu takí ako ja, ktorí nevedia používať js ani s frameworkmi. Dnes som sa 4h hral s unobtrusive odosielaním formulára ... až som to vzdal lebo fakt neviem úspešné odosilanie formulára rozpoznať podľa http status kódu 302. Bonusom pri vývoji sú samí ukričaní pubertiaci, ktorí musia písať super tutoriály s množstvom bugov, neuniverzálnym kódom, neošetrenými špeciálnymi prípadmi ... Mám chuť z js, w3c a celého ekosystému okolo grcať
pekne, hodne pekne, co je to za panel typ, cena pripadne kde ho u nas koupit libi se mi dost, diky
Ja mám konkrétne A20-OLinuXino-MICRO-4GB za 65€, ale procesor a periférie sú identické s doskou spomínanou v článku za 33€. Samozrjeme ja mám 1GB RAM (za 33€ je len 512MB, ale rýchlosť je prakticky taká istá kým nezačne dochádzať RAM). Zakúpené to bolo myslím zo slovenského obchodu rlx (za rovnakú cenu ako uvádza výrobca). Ja som inak komerčný vývojár, takže nákup neriešim, mne to len príde poštou domov
O doskách olimex píšem pretože k nim mám prístup. Používame ich kvôli tomu, že bez dodatočného hardvéru je možné priamo pripojiť dotykový LCD (len zacvaknutím konektora). Nemajú najvyšší výkon ani najlepší pomer cena / výkon no napriek tomu už prekročili hranicu kedy by som to bol schopný akceptovať ako zariadenie na prácu.
Ak by som do toho už chcel vraziť cenu okolo 60€ a neštvala by ma výdrž na baterku tak by som skúsil asi Odroid U3.
Pretože display je vonku nepoužiteľný. Môžem dať na maximálne podsvietenie a výdrž baterky pôjde do prdele (nehovoriac o mizernej čitateľnosti). S malým LCD v okuliaroch nie je problém dosiahnuť vysokú svietivosť so stále zanedbateľnou spotrebou. A ruku na srdce aj keby som skresal výdrž na 12 hodín kúpim za ďalších 12€ baterku a mám späť 24h, dokúpim solárny panel, nabíjací obvod a môžem zostať preč koľko chcem.
Áno AFFS je lepší než štandardný a áno robil som s tým. Mal som notebook pekne položený v kartónovej krabici, jas na maximum, slnečné okuliare na očiach a videl som dokopy prd :D Pri tmavom texte na bielom pozadí je to akceptovateľné ale pozerá sa na to naprd, biely text na tmavom (terminál ...) nepoužiteľný. Ak vie LCD využiť ambientné svetlo (biele pozadie) uverím tomu, že sa to dá, ale s tmavým pozadím musí presvietiť slnko a to už sranda nie je. Ani najlepšie LED-ky od cree ktoré mám pri výkone 10W nedokážu plochu 14" monitora osvetliť dostatočne. Keď tak rozmýšľam namiesto 10W cree som mohol kúpiť pár týchto 100W LED.
Pokus napodobit google glass pravděpodobně skončí bolestí hlavy a překvapeným personálem na očním.
Hlava bolí aj z google glass. Nepríjemne hrejú, zvuk je prenášaný ehm hnusne, neznášal som to. Na druhej strane s dobrou optikou to nijak extrémne nemusí ovplyvňovať zrak. Momentálne mám monitor pred sebou vo vzdialenosti okolo 90cm, ak by mali optiku nastavenú na ekvivalent zhruba rovnakej vzdialenosti bolo by to fajn. Tak či tak mám každých 10 minút vynútenú prestávku aj kvôli tomu aby si oddýchol zrak, takže s nejakými takými okuliarmi stačí vypnúť na chvíľu LCD, vypnúť stmavovací LCD a môžem pekne na chvíľu preostriť na nekonečno (to by sa dalo napísať aj v bashi nech nežerem). Netuším však ako by sa dalo zvyknúť na to, že obraz vidím len na 1 oku ... možno by nebolo zlé mať rovnaké zariadenie na oboch.
Čo sa týka solárneho nabíjania nad krátkodobým znížením výkonu som premýšľal. Chvíľu by to mohli potiahnuť superkondenzátory, s dlhšími výpadkami samozrejme netuším čo by sa dalo robiť.
Pravdu povediac nemám li-po baterku a meranie toho čo mi tečie zo zdroja nepovažujem za práve presnú metódu. Ak by som sa mal riadiť výrobcom tak pri minimálnej záťaži je prúd 0.17A a max 0.25A pri batérii s 3.7V. Na najsilnejšiu batériu ktorú majú v shope (silnejšie sa dajú zohnať z číny ale ic pre napájanie už nie je schopné tieto silné baterky dobíjať vraj) to stále vychádza na 26h. V prepočte na waty je to teda 0.629 - 0.925W čo je až podozrivo nízke číslo.
OpenGL nie. OpenGL ES áno (je potrebné mať aplikácie ktoré podporujú OpenGL ES). Drivery sú binárne podobne ako na desktope. 2D akcelerácia v prípade grafiky Mali 400 funguje aj s open source drivermi takže okienka prekresľujú pekne rýchlo (na rozdiel od raspberry kde je to väčšinou sekaná).
Ďalej KMS nie, DRI áno, MESA áno, xv nie (akcelerácia videa cez vdpau, ale nie všetky formáty sú podporované, čo nie je podporované to prakticky neprehraje lebo CPU má v multimédiách oproti x86_64 mizerný výkon). Čo sa týka emulátoru plánujem nahrať na tom video aspoň emulátoru segy genesis ktorý som si dávnejšie forkol a dorobil k nemu Qt rozhranie.
No tie formáty ... dosť som sa zapotil kým sa mi vôbec podarilo s komerčným dekóderom prehrať h.264 (trebalo prekódovať cez ffmpeg s určitými parametrami inak to robilo hrozné artefakty). Open source na tom tiež nie sú ktovie ako. Najlepšie fungujú drivery z androidu ale išntalovať ten celý bordel okolo fakt nechcem.
Čo sa týka prehrávania ... môj core 2 duo má problém so 720p. Áno pred pár rokmi sa používali blbosti ako xvid ktoré žrali fakt málo. H.264 je omnoho omnoho omnoho žravejšie.
Inak hardvérový enkóder / dekóder cedar je fakt jednoduchý a ak by sa do toho pustil jeden človek sám za pár týždňov / mesiacov napíše open source driver ... lenže všetci sa zamerali na raspberry.
Ještě to SATA a ethernet je nativní nebo přes onboard USB převodníky?
SATA aj ethernet sú natívne (dole na fotkách zo spodu sa dá dobre pri ethernete prečítať logo realtek). SATA kontrolér je priamo SOC.
H.264 je omnoho omnoho omnoho žravejšie.Baseline profil, No deblockking, CAVLC (všechno to myslím zahrnuje preset fastdecode). Pak i na procesoru přehraješ téměř HD video.
Samozrejme, ale potom ten kompresný pomer nie je až tak dobrý. Na svojom notebooku stále aspoň 95% 720p prehrám bez sekania, ale sú také ktoré majú dosť šialenú záťaž.
Tak by to fungovalo keby sa niekomu chcelo dopísať driver Operačné kódy sú rozlúštené, blob sa dá ľahko owrapovať a zistiť čo vlastne posiela hardvéru a už len stačí správne servírovať dáta hardvéru. Žiaľ nemám čas to urobiť, takže je to v takom polorozbitom stave.
Ďalej KMS nie ...KMS tu nemá důvod, protože Xka jedou na stejném framebufferu jako konzola, tudíž se nemusí nic přepínat (ono by stejně nemělo moc smyls).
Reálne nie je tu skoro žiaden rozdiel, prepínanie funguje, ak nezapnem X tak je pekne konzola na framebufferi ,ktorý si zvolím, môžem ich mať viacej, môžem mať súčasne HDMI / LCD / VGA (alebo kompozitný výstup by sa mal dať zapnúť namiesto VGA, sú tam zdiaľané piny ale neskúšal som to).
KMS je snad o tom, že grafiku si zinicializuje a nastaví samotný kernel. To přece nemá nic spolešného s přepínáním X a konzole.Bez KMS mají na starosti nastavenení grafické karty dva rozdílné ovladače - DRI+XServer a spol. a ovladač konzole, který může být buď framebuffer, nebo konzola běžící v čistě textovém režimu. Pokud se přepíná z Xksek do konzole nebo naopak, je třeba spolupráce dvou ovladaču na přepnutí, což je složité a komplikované, musí se ukládat stav hardwaru a v minulkosti spolu některé kombinace dokonce ani nefungovaly. S KMS je pouze jeden jediný ovladač, který dělá jak ovladač framebufferu, tak DRI a část XServeru (mající na starosti věci nastavení graf. karty jako režim, rozlišení a pod.), tudíž se během přepínání pouze přenastaví parametry graf. karty a uloží/obnoví framebuffer (popř. se jen přenastaví počáteční adresa), většina zbytku se ukládat nemusí, protože uvladač sám ví, v jakém stavu hardware je. Jediná nevýhoda je to, že konzola musí být vždy framebufferová, ale to je problém jen u velkých rozlišení a hardwaru bez 2D akcelerace (pomalejší překreslování). U ne-PC hardwaru, jako třeba u ARM SoC, ve kterých neexistuje nic jako textové režimy a jediným ovladačem mluvící s 2D částí je ovladač framebuffer, postrádá KMS smysl, protože samotný ovladač framebufferu dělá všechno to, co by na PC dělal KMS.
Ešte aby som doplnil k framebufferu ... X-ka samozrejme idú cez framebuffer. V prípade raspberry sa používa zvyčajne pomerne pomalý fbdev (alebo rýchlejší rpifb), na mali je možné použiť fbturbo ktorý má spomínanú 2D akceleráciu. Inak sú to kalsické X-ka, aplikácie tam bežia normálne (vo videu som spustil napr. qtcreator).
na rozdiel od tých blikajúcich patlacích vecí pre deti.Chodím na gympl a tablet mi slouží skvěle - ráno se podívám na internet, co je za suplování, pak jdu do školy, v šatnách se podívám na widget na ploše, v jaké jsme učebně a za jak dlouho zvoní. Přijdu do učebny, otevřu aplikaci Lightpaper a v Markdownu si zapisuju zápis. Kliknu na share, zvolím Wordpress, odkliknu Publish a hned mám zápis hezky dostupnej i online ostatním. Zvoní na přestávku, opět se podívám na plochu, vidím učebnu, dojdu do ní.. Začíná další hodina, potřebujeme učebnice. Otevřu Adobe Reader, nalistuju v naskenované učebnici stránku.. Potřebujem prac. sešit - zas otevřu Reader, vyplním kolonky.. Má to spoustu výhod: 1. nemusím nosit kila učebnic na zádech, prostě si do školy vezmu svačinu, tablet a propisku a je to 2. nikdo neotravuje s tím, abych mu poslal zápis, protože jsou dostupný všem 3. sešity vypadají mnohem líp, než když bych to psal svým písmem a další. Pravda, pár vad na kráse tohohle řešení by se taky našlo:¨ 1. Android neumí korektně zařídit, aby měly všechny aplikace přístup k internetu přes proxy. Řeší se to aplikací ProxyDroid, ale ta mě při odpojení wifi (ve dvou učebnách, kde není dobrá síla signálu) od proxy odpojí, což je otrava. 2. občas to není naprosto plynulé, hlavně třeba když listuju v učebnicích posuvníkem, tak se nestíhají načítat. Někdy se trochu laguje i systém (mám China tablet (čímž nechci říct China = špatný - koupil jsem si totiž dost levnej tablet, takže logicky nepatří mezi nejvýkonnější)) Takže tak. Zdravím všechny, D.
Pravdu povediac nejak moc si to v škole neviem predstaviť (záleží samozrejme od odboru). U nás bolo tak 70% poznámok vzorce, 20% text a zvyšných 10% nejaký diagram. Poznámky som zvyčajne písal na notebooku s klávesnicou na ktorej sa dá skutočne rýchlo písať (rýchlejšie než je schopný prednášajúci hovoriť) v LaTeX-u (kvôli vzorcom), editor na polovici LCD, na druhej takmer live náhľad a na ďalšej ploche inkscape na občasné načarbanie nejakého eps (ale väčšinou stačilo aj dot). Inak zopár tabletov som vlastnil ... momentálne nejak nemám pre to využitie.
Toť dôvod prečo je to pre mňa nepoužiteľné. Všetky blogy píšem zo svojho pohľadu čo niekedy môže vyznieť, že nejakú technológiu neznášam alebo čo. Ja som jednoducho momentálne programátor a od prenosnej náhrady desktopu čakám ekosystém vhodný na vývoj (kompilátory, skriptovacie jazyky, webserver, databázové servery ...), šialenú výdrž na baterku (preto sa hlavne pohrávam s použitím okuliarov lebo v exteriéri je na podsvietenie bežného LCD potrebný príkon aspoň 20W čo ak mi celý počítač žerie menej než 1W je dosť naprd) a aby som aj niečo vonku dokázal vidieť. To že je pre mňa niečo použiteľné / nepoužiteľné netreba hneď generalizovať. Sám poznám ľudí ktorí používajú ako bežný domáci počítač raspberry, mne by ako programátorovi výkonovo nestačil. Ale taká A20 už celkom aj áno.
To som aj psíal PixelQi je ťažké zohnať a funguje dobre len v kombinácii biele pozadie čierny text. Opačne trpí rovnakými problémami ako bežný LCD - na odstazovú plochu nedopadá dostatočné množstvo svetla.
Tiskni
Sdílej: