Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za duben (YouTube).
Provozovatel čínské sociální sítě TikTok dostal v Evropské unii pokutu 530 milionů eur (13,2 miliardy Kč) za nedostatky při ochraně osobních údajů. Ve svém oznámení to dnes uvedla irská Komise pro ochranu údajů (DPC), která jedná jménem EU. Zároveň TikToku nařídila, že pokud správu dat neuvede do šesti měsíců do souladu s požadavky, musí přestat posílat data o unijních uživatelích do Číny. TikTok uvedl, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost JetBrains uvolnila Mellum, tj. svůj velký jazykový model (LLM) pro vývojáře, jako open source. Mellum podporuje programovací jazyky Java, Kotlin, Python, Go, PHP, C, C++, C#, JavaScript, TypeScript, CSS, HTML, Rust a Ruby.
Vývojáři Kali Linuxu upozorňují na nový klíč pro podepisování balíčků. K původnímu klíči ztratili přístup.
V březnu loňského roku přestal být Redis svobodný. Společnost Redis Labs jej přelicencovala z licence BSD na nesvobodné licence Redis Source Available License (RSALv2) a Server Side Public License (SSPLv1). Hned o pár dní později vznikly svobodné forky Redisu s názvy Valkey a Redict. Dnes bylo oznámeno, že Redis je opět svobodný. S nejnovější verzí 8 je k dispozici také pod licencí AGPLv3.
Oficiální ceny Raspberry Pi Compute Modulů 4 klesly o 5 dolarů (4 GB varianty), respektive o 10 dolarů (8 GB varianty).
Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
Revolut nabídne neomezený mobilní tarif za 12,50 eur (312 Kč). Aktuálně startuje ve Velké Británii a Německu.
Odkazy
Pred pár dňami mi do schránky vhodili novú ARM dosku s dvojjadrovým procesorom Allwinner A20. Rôznych pokusov o použitie raspberry ako náhradu klasického počítača som už videl viacej, ale všetko bolo príšerne príšerne pomalé. Od A20 som nič viac nečakal, o to viac ma táto skôr low end hračka prekvapila. Nakoniec by som rád našiel komponenty na ultraprenosný počítač určený na prácu v teréne s extrémnou výdržou na baterku.
Keď už som si neodpustil kydanie na raspberry v perexe prečo v tom nepokračovať vo zvyšku blogu . Ľudí ktorí kupujú raspberry väčšinou zaujíma cena. V podstate allwinner (v prevedení olimexu, existujú samozrejme aj iní výrobcovia ale ja používam olimex kvôli bezproblémovému pripojeniu lacných dotykových LCD) nevychádza až tak draho:
Rozdiel medzi jedným jadrom a 2 jadrami je teda len 3€. Momentálne mám trochu drahšiu dosku než tieto, olinuxino A10 sa u mňa doma ohrialo len deň než som ho poslal späť. Nie, že by bolo zlé, ale mali sme problém s umiestnením montážnych otvorov.
Ako beží midori na raspberry je možné vidieť napríklad na tomto videu. To je dôvod prečo som si ARM ako desktop nevedel vôbec predstaviť.
Keď už mi tá A20 prišla domov potreboval som odskúšať či hardvér funguje. Ako systém som použil oficiálny image od výrobcu (nie je ktovie ako optimalizovaný, komunita takmer žiadna ...) no a výsledok je takýto (trochu som bol ožratý, tesne pred tým som grcal, takže tie malé čudlíky moc netriafam):
Reálne je to asi 4x pomalšie než moje low end core 2 duo (1.5GHz). Lenže ako webdeveloper potrebujem aby mi na pracovnom stroji bežal python / django (asi 15MB RAM), aby sa to reloadovalo do 5s (na notebooku to mám za 0.3s, na ARM okolo 1s-2s) a textový editor (používam VIM, takže zase žiadne hrozné systémové nároky). Podčiarknuté a sčítané ak by som sa naštval dokážem takouto hračkou nahradiť 95% práce na mojom noteboku (ktorý používam skôr ako desktop).
Na trhu samozrejme existujú aj šialené hračky ako rk3188 za $12 (4 jadrá schopné bežať na frekvencii skoro 2GHz), alebo low end Allwinner A33 za $4 (4 jadrá, 1GHz).
<nudne_babske_kecy>
Tento odstavec je totálne nudný a kľudne ho môžte preskočiť, nesúvisí nijako so zvyškom len vysvetľuje prečo by som niečo také mohol chcieť.
Na tomto portáli som mal veľmi dlhú dobu ako avatara chameleóna (moja foto, chovali sme ho na internáte). Na slovenských portáloch mám už pár rokov ako avatara líšku (teraz už aj tu). Nie je to síce moje najobľúbenejšie zviera ... ale mám rád zvieratá, ktoré väčšinou ľudia moc neobľubujú. Ako sa k nim správajú slovenskí poľovníci tu nebudem (aspoň v tomto technicky zameranom blogu) riešiť.
Keď k nám na záhradu začala chodiť jedna líštička (chutili jej paradajky, foto) tak ma napadlo zmeniť si avatar aj tu. Nesnažil som sa ju nikdy prilákať (lebo by to bolo pre ňu nebezpečné) ani odplašiť (zase by si mohla asociovať, že ľudia sú neškodní). Okrem toho ako suseda mám poľovníka, takže aj keby som sa dokázal dostať na dotyk nebolo by to rozumné.
V pondelok som si na túto tému pozrel film Léto s liškou (mal som to v pláne už dlho) no a hneď potom som išiel vonku a našiel som líšku zabitú pri ceste. Okrem toho mi ešte v pondelok zmizol kocúr a pár dní sa neukázal. Aspoň to, že mi prišla nová hračka mi trochu zmiernilo zlú náladu. (offtopic: kocúr sa nakoniec našiel, doma ho zavreli bývalí majitelia, inak sa nikdy na viac než 24h nezatúlal).
Premýšľal som teda nad možnosťou skúsiť wildlife fotografiu z blízka a tak aby som žiadne zviera neohrozil. Chcelo by to čakať veľmi veľmi dlho niekde mimo civilizácie. Keďže musím z niečoho žiť potrebujem aj niekedy pracovať, takže prečo nepracovať počas čakania?
</nudne_babske_kecy>
A20 údajne s lacnou baterkou (1400mAh) a pripojeným SATA diskom dokáže vydržať 5h. Osobne by som ako baterku použil radšej dvojicu týchto 6600mAh. Namiesto SATA sa dá prežiť aj s NAND (samozrejme žiadne filmy, len pracovné veci).
Asi za najväčší problém dnešných notebookov / tabletov / kadečoho iného považujem mizerné displaye nepoužiteľné v teréne. K pixel qi sa nedá tak ľahko dostať, ale za celkom dobrú alternatívu považujem display umiestnený v okuliaroch. Nie že by som mal google glass rád (dole moja foto s google glass na gebuli, myslím, že v tej dobe to boli ešte len druhé prepašované okuliare na slovensku). Myšlienaka mať LCD z bočnej strany okuliarov a opticky prenášať obraz cez polopriehľadné zrkadlo je jednoducho geniálna. Žiaľ neviem nájsť žiadne video okuliare s podobnou konštukciou (o ten zvyšok z google glass ako mizerné rozlíšenie, prehrievanie, zbytočná baterka nestojím). Konštrukciu by som vylepšil len o väčšiu plochu displaya, umiestnenie v strede zorného poľa a ideálne by podľa mňa bolo keby bol za polopriehľadným zrkadlom ďalší plynulo stmievateľný LCD s možnosťou stlmiť ambientné svetlo.
Ako rozlíšenie by som naradšej mal aspoň 1280x1024 (za FullHD nehryziem), pripojenie cez buď VGA, LVDS (tam by bol asi problém s dĺžkou kábla a počtom pinov), alebo HDMI (pravdu povediac HDMI moc nemusím, zariadenie na dekódovanie väčšinou žerie pomerne dosť).
Nájsť v dnešnej dobe malú skladnú tichú klávesnicu / GSM modul nie je ťažké. Osobne by som najradšej použil klávesnicu s integrovaným trackpointom, ale nenašiel som nič, čo by vyzeralo fakt použiteľne.
Celkom zaujímavou alternatívou ku klávesnici by boli cyberpunkové rukavice, pomocou ktorých sa dá písať. Nie som si však istý ako by sa na nich stláčali klávesove skratky
Ak má kalkulačna neklame s malou baterkou za 12€ by som mal byť schopný napájať prenosný pracovný počítač (okrem zobrazovadla a internetu) 24h. Výkonovo by to nebola žiadna pecka, ale umožňovalo by to pracovať kedykoľvek, kdekoľvek absolútne bez hraníc na rozdiel od tých blikajúcich patlacích vecí pre deti.
Tiskni
Sdílej:
Broadcastovať live vysielanie je pomerne jednoduché. Horšie je to s on demand službami.
Ako beží midori na raspberry je možné vidieť napríklad na tomto videu.Takhle valý ty weby na mém celeru o 2.6Ghz (na kterém jsem mimo jiné třeba prošel Half-life, FarCry, menu ze Starcraftu běželo jako jazz). Ideální by pro něco takového byl Gnome-Shell, ale ten na dvoujádrovém AMD o 2Ghz a GeForce 8600 nejde ani tak jako zmiňované weby, takže tak… Jak jsem mohl provozovat web na 486 o 100Mhz a 56kbps modemu mi dodnes není jasné.
Jak jsem mohl provozovat web na 486 o 100Mhz a 56kbps modemu mi dodnes není jasné.Jo ještě dodám, že to mělo 32, později neuvěřitelných 64MB RAM.
Naboptnané weby sú kapitola sama o sebe Málokto v súčasnosti vie písať weby bez javascriptu (alebo aspoň bez js frameworkov). Však načo, useri kúpia nový hardvér
No tak s novou generáciou (nie star trek žiaľ) som pracoval. Tí fakt nevedia používať js bez frameworkov. No a potom sú tu takí ako ja, ktorí nevedia používať js ani s frameworkmi. Dnes som sa 4h hral s unobtrusive odosielaním formulára ... až som to vzdal lebo fakt neviem úspešné odosilanie formulára rozpoznať podľa http status kódu 302. Bonusom pri vývoji sú samí ukričaní pubertiaci, ktorí musia písať super tutoriály s množstvom bugov, neuniverzálnym kódom, neošetrenými špeciálnymi prípadmi ... Mám chuť z js, w3c a celého ekosystému okolo grcať
pekne, hodne pekne, co je to za panel typ, cena pripadne kde ho u nas koupit libi se mi dost, diky
Ja mám konkrétne A20-OLinuXino-MICRO-4GB za 65€, ale procesor a periférie sú identické s doskou spomínanou v článku za 33€. Samozrjeme ja mám 1GB RAM (za 33€ je len 512MB, ale rýchlosť je prakticky taká istá kým nezačne dochádzať RAM). Zakúpené to bolo myslím zo slovenského obchodu rlx (za rovnakú cenu ako uvádza výrobca). Ja som inak komerčný vývojár, takže nákup neriešim, mne to len príde poštou domov
O doskách olimex píšem pretože k nim mám prístup. Používame ich kvôli tomu, že bez dodatočného hardvéru je možné priamo pripojiť dotykový LCD (len zacvaknutím konektora). Nemajú najvyšší výkon ani najlepší pomer cena / výkon no napriek tomu už prekročili hranicu kedy by som to bol schopný akceptovať ako zariadenie na prácu.
Ak by som do toho už chcel vraziť cenu okolo 60€ a neštvala by ma výdrž na baterku tak by som skúsil asi Odroid U3.
Pretože display je vonku nepoužiteľný. Môžem dať na maximálne podsvietenie a výdrž baterky pôjde do prdele (nehovoriac o mizernej čitateľnosti). S malým LCD v okuliaroch nie je problém dosiahnuť vysokú svietivosť so stále zanedbateľnou spotrebou. A ruku na srdce aj keby som skresal výdrž na 12 hodín kúpim za ďalších 12€ baterku a mám späť 24h, dokúpim solárny panel, nabíjací obvod a môžem zostať preč koľko chcem.
Áno AFFS je lepší než štandardný a áno robil som s tým. Mal som notebook pekne položený v kartónovej krabici, jas na maximum, slnečné okuliare na očiach a videl som dokopy prd :D Pri tmavom texte na bielom pozadí je to akceptovateľné ale pozerá sa na to naprd, biely text na tmavom (terminál ...) nepoužiteľný. Ak vie LCD využiť ambientné svetlo (biele pozadie) uverím tomu, že sa to dá, ale s tmavým pozadím musí presvietiť slnko a to už sranda nie je. Ani najlepšie LED-ky od cree ktoré mám pri výkone 10W nedokážu plochu 14" monitora osvetliť dostatočne. Keď tak rozmýšľam namiesto 10W cree som mohol kúpiť pár týchto 100W LED.
Pokus napodobit google glass pravděpodobně skončí bolestí hlavy a překvapeným personálem na očním.
Hlava bolí aj z google glass. Nepríjemne hrejú, zvuk je prenášaný ehm hnusne, neznášal som to. Na druhej strane s dobrou optikou to nijak extrémne nemusí ovplyvňovať zrak. Momentálne mám monitor pred sebou vo vzdialenosti okolo 90cm, ak by mali optiku nastavenú na ekvivalent zhruba rovnakej vzdialenosti bolo by to fajn. Tak či tak mám každých 10 minút vynútenú prestávku aj kvôli tomu aby si oddýchol zrak, takže s nejakými takými okuliarmi stačí vypnúť na chvíľu LCD, vypnúť stmavovací LCD a môžem pekne na chvíľu preostriť na nekonečno (to by sa dalo napísať aj v bashi nech nežerem). Netuším však ako by sa dalo zvyknúť na to, že obraz vidím len na 1 oku ... možno by nebolo zlé mať rovnaké zariadenie na oboch.
Čo sa týka solárneho nabíjania nad krátkodobým znížením výkonu som premýšľal. Chvíľu by to mohli potiahnuť superkondenzátory, s dlhšími výpadkami samozrejme netuším čo by sa dalo robiť.
Pravdu povediac nemám li-po baterku a meranie toho čo mi tečie zo zdroja nepovažujem za práve presnú metódu. Ak by som sa mal riadiť výrobcom tak pri minimálnej záťaži je prúd 0.17A a max 0.25A pri batérii s 3.7V. Na najsilnejšiu batériu ktorú majú v shope (silnejšie sa dajú zohnať z číny ale ic pre napájanie už nie je schopné tieto silné baterky dobíjať vraj) to stále vychádza na 26h. V prepočte na waty je to teda 0.629 - 0.925W čo je až podozrivo nízke číslo.
OpenGL nie. OpenGL ES áno (je potrebné mať aplikácie ktoré podporujú OpenGL ES). Drivery sú binárne podobne ako na desktope. 2D akcelerácia v prípade grafiky Mali 400 funguje aj s open source drivermi takže okienka prekresľujú pekne rýchlo (na rozdiel od raspberry kde je to väčšinou sekaná).
Ďalej KMS nie, DRI áno, MESA áno, xv nie (akcelerácia videa cez vdpau, ale nie všetky formáty sú podporované, čo nie je podporované to prakticky neprehraje lebo CPU má v multimédiách oproti x86_64 mizerný výkon). Čo sa týka emulátoru plánujem nahrať na tom video aspoň emulátoru segy genesis ktorý som si dávnejšie forkol a dorobil k nemu Qt rozhranie.
No tie formáty ... dosť som sa zapotil kým sa mi vôbec podarilo s komerčným dekóderom prehrať h.264 (trebalo prekódovať cez ffmpeg s určitými parametrami inak to robilo hrozné artefakty). Open source na tom tiež nie sú ktovie ako. Najlepšie fungujú drivery z androidu ale išntalovať ten celý bordel okolo fakt nechcem.
Čo sa týka prehrávania ... môj core 2 duo má problém so 720p. Áno pred pár rokmi sa používali blbosti ako xvid ktoré žrali fakt málo. H.264 je omnoho omnoho omnoho žravejšie.
Inak hardvérový enkóder / dekóder cedar je fakt jednoduchý a ak by sa do toho pustil jeden človek sám za pár týždňov / mesiacov napíše open source driver ... lenže všetci sa zamerali na raspberry.
Ještě to SATA a ethernet je nativní nebo přes onboard USB převodníky?
SATA aj ethernet sú natívne (dole na fotkách zo spodu sa dá dobre pri ethernete prečítať logo realtek). SATA kontrolér je priamo SOC.
H.264 je omnoho omnoho omnoho žravejšie.Baseline profil, No deblockking, CAVLC (všechno to myslím zahrnuje preset fastdecode). Pak i na procesoru přehraješ téměř HD video.
Samozrejme, ale potom ten kompresný pomer nie je až tak dobrý. Na svojom notebooku stále aspoň 95% 720p prehrám bez sekania, ale sú také ktoré majú dosť šialenú záťaž.
Tak by to fungovalo keby sa niekomu chcelo dopísať driver Operačné kódy sú rozlúštené, blob sa dá ľahko owrapovať a zistiť čo vlastne posiela hardvéru a už len stačí správne servírovať dáta hardvéru. Žiaľ nemám čas to urobiť, takže je to v takom polorozbitom stave.
Ďalej KMS nie ...KMS tu nemá důvod, protože Xka jedou na stejném framebufferu jako konzola, tudíž se nemusí nic přepínat (ono by stejně nemělo moc smyls).
Reálne nie je tu skoro žiaden rozdiel, prepínanie funguje, ak nezapnem X tak je pekne konzola na framebufferi ,ktorý si zvolím, môžem ich mať viacej, môžem mať súčasne HDMI / LCD / VGA (alebo kompozitný výstup by sa mal dať zapnúť namiesto VGA, sú tam zdiaľané piny ale neskúšal som to).
KMS je snad o tom, že grafiku si zinicializuje a nastaví samotný kernel. To přece nemá nic spolešného s přepínáním X a konzole.Bez KMS mají na starosti nastavenení grafické karty dva rozdílné ovladače - DRI+XServer a spol. a ovladač konzole, který může být buď framebuffer, nebo konzola běžící v čistě textovém režimu. Pokud se přepíná z Xksek do konzole nebo naopak, je třeba spolupráce dvou ovladaču na přepnutí, což je složité a komplikované, musí se ukládat stav hardwaru a v minulkosti spolu některé kombinace dokonce ani nefungovaly. S KMS je pouze jeden jediný ovladač, který dělá jak ovladač framebufferu, tak DRI a část XServeru (mající na starosti věci nastavení graf. karty jako režim, rozlišení a pod.), tudíž se během přepínání pouze přenastaví parametry graf. karty a uloží/obnoví framebuffer (popř. se jen přenastaví počáteční adresa), většina zbytku se ukládat nemusí, protože uvladač sám ví, v jakém stavu hardware je. Jediná nevýhoda je to, že konzola musí být vždy framebufferová, ale to je problém jen u velkých rozlišení a hardwaru bez 2D akcelerace (pomalejší překreslování). U ne-PC hardwaru, jako třeba u ARM SoC, ve kterých neexistuje nic jako textové režimy a jediným ovladačem mluvící s 2D částí je ovladač framebuffer, postrádá KMS smysl, protože samotný ovladač framebufferu dělá všechno to, co by na PC dělal KMS.
Ešte aby som doplnil k framebufferu ... X-ka samozrejme idú cez framebuffer. V prípade raspberry sa používa zvyčajne pomerne pomalý fbdev (alebo rýchlejší rpifb), na mali je možné použiť fbturbo ktorý má spomínanú 2D akceleráciu. Inak sú to kalsické X-ka, aplikácie tam bežia normálne (vo videu som spustil napr. qtcreator).
na rozdiel od tých blikajúcich patlacích vecí pre deti.Chodím na gympl a tablet mi slouží skvěle - ráno se podívám na internet, co je za suplování, pak jdu do školy, v šatnách se podívám na widget na ploše, v jaké jsme učebně a za jak dlouho zvoní. Přijdu do učebny, otevřu aplikaci Lightpaper a v Markdownu si zapisuju zápis. Kliknu na share, zvolím Wordpress, odkliknu Publish a hned mám zápis hezky dostupnej i online ostatním. Zvoní na přestávku, opět se podívám na plochu, vidím učebnu, dojdu do ní.. Začíná další hodina, potřebujeme učebnice. Otevřu Adobe Reader, nalistuju v naskenované učebnici stránku.. Potřebujem prac. sešit - zas otevřu Reader, vyplním kolonky.. Má to spoustu výhod: 1. nemusím nosit kila učebnic na zádech, prostě si do školy vezmu svačinu, tablet a propisku a je to 2. nikdo neotravuje s tím, abych mu poslal zápis, protože jsou dostupný všem 3. sešity vypadají mnohem líp, než když bych to psal svým písmem a další. Pravda, pár vad na kráse tohohle řešení by se taky našlo:¨ 1. Android neumí korektně zařídit, aby měly všechny aplikace přístup k internetu přes proxy. Řeší se to aplikací ProxyDroid, ale ta mě při odpojení wifi (ve dvou učebnách, kde není dobrá síla signálu) od proxy odpojí, což je otrava. 2. občas to není naprosto plynulé, hlavně třeba když listuju v učebnicích posuvníkem, tak se nestíhají načítat. Někdy se trochu laguje i systém (mám China tablet (čímž nechci říct China = špatný - koupil jsem si totiž dost levnej tablet, takže logicky nepatří mezi nejvýkonnější)) Takže tak. Zdravím všechny, D.
Pravdu povediac nejak moc si to v škole neviem predstaviť (záleží samozrejme od odboru). U nás bolo tak 70% poznámok vzorce, 20% text a zvyšných 10% nejaký diagram. Poznámky som zvyčajne písal na notebooku s klávesnicou na ktorej sa dá skutočne rýchlo písať (rýchlejšie než je schopný prednášajúci hovoriť) v LaTeX-u (kvôli vzorcom), editor na polovici LCD, na druhej takmer live náhľad a na ďalšej ploche inkscape na občasné načarbanie nejakého eps (ale väčšinou stačilo aj dot). Inak zopár tabletov som vlastnil ... momentálne nejak nemám pre to využitie.
Toť dôvod prečo je to pre mňa nepoužiteľné. Všetky blogy píšem zo svojho pohľadu čo niekedy môže vyznieť, že nejakú technológiu neznášam alebo čo. Ja som jednoducho momentálne programátor a od prenosnej náhrady desktopu čakám ekosystém vhodný na vývoj (kompilátory, skriptovacie jazyky, webserver, databázové servery ...), šialenú výdrž na baterku (preto sa hlavne pohrávam s použitím okuliarov lebo v exteriéri je na podsvietenie bežného LCD potrebný príkon aspoň 20W čo ak mi celý počítač žerie menej než 1W je dosť naprd) a aby som aj niečo vonku dokázal vidieť. To že je pre mňa niečo použiteľné / nepoužiteľné netreba hneď generalizovať. Sám poznám ľudí ktorí používajú ako bežný domáci počítač raspberry, mne by ako programátorovi výkonovo nestačil. Ale taká A20 už celkom aj áno.
To som aj psíal PixelQi je ťažké zohnať a funguje dobre len v kombinácii biele pozadie čierny text. Opačne trpí rovnakými problémami ako bežný LCD - na odstazovú plochu nedopadá dostatočné množstvo svetla.