Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
Revolut nabídne neomezený mobilní tarif za 12,50 eur (312 Kč). Aktuálně startuje ve Velké Británii a Německu.
Společnost Amazon miliardáře Jeffa Bezose vypustila na oběžnou dráhu první várku družic svého projektu Kuiper, který má z vesmíru poskytovat vysokorychlostní internetové připojení po celém světě a snažit se konkurovat nyní dominantnímu Starlinku nejbohatšího muže planety Elona Muska.
Poslední aktualizací začal model GPT-4o uživatelům příliš podlézat. OpenAI jej tak vrátila k předchozí verzi.
Google Chrome 136 byl prohlášen za stabilní. Nejnovější stabilní verze 136.0.7103.59 přináší řadu novinek z hlediska uživatelů i vývojářů. Podrobný přehled v poznámkách k vydání. Opraveno bylo 8 bezpečnostních chyb. Vylepšeny byly také nástroje pro vývojáře.
Homebrew (Wikipedie), správce balíčků pro macOS a od verze 2.0.0 také pro Linux, byl vydán ve verzi 4.5.0. Na stránce Homebrew Formulae lze procházet seznamem balíčků. K dispozici jsou také různé statistiky.
Byl vydán Mozilla Firefox 138.0. Přehled novinek v poznámkách k vydání a poznámkách k vydání pro vývojáře. Řešeny jsou rovněž bezpečnostní chyby. Nový Firefox 138 je již k dispozici také na Flathubu a Snapcraftu.
Šestnáctý ročník ne-konference jOpenSpace se koná 3. – 5. října 2025 v Hotelu Antoň v Telči. Pro účast je potřeba vyplnit registrační formulář. Ne-konference neznamená, že se organizátorům nechce připravovat program, ale naopak dává prostor všem pozvaným, aby si program sami složili z toho nejzajímavějšího, čím se v poslední době zabývají nebo co je oslovilo. Obsah, který vytvářejí všichni účastníci, se skládá z desetiminutových
… více »Ja tedy v zadnem pripade nechci omezovat svobodu slova.
Poslanec samozrejme v zasade vi, jak to chodi v hospode i kdyz malokdo ma dost sily mu neco takoveho rict do oci, kdyz opravdu do te hospody prijde.
Co chci rict je, ze nazor "hospodskeho povalece", ktery jen nadava na pomery, nema takovou vahu, jakou by mohl mit, kdyby byl prednesen slusnou formou. A ze proste je tezke s nekym zacit jednat, kdyz reknete linux a jemu se to spoji s urazkami ve foru. Kazda minuta ztracena vysvetlovanim: "vzdyt to znate, na inetu toho anonymne lidi nakecaj" je proste nenahraditelne ztracena, mohla byt venovana predneseni nejakeho argumentu, osvetleni neceho, my proste mame zoufale malo casu. Uz za tyden bude mozna po boji a mozna se budeme ptat, proc jsme nedosahli nadpolovicni vetsiny, budeme si rikat, mozna kdybysme jeste mohli rict tohle.....
Chtel jsem, aby se lidi trochu zamysleli, pokud se zamysli a reknou, no jo Ohnesorg je idiot, je furt v Bruselu a uz mu to vlezlo na mozek, tak at pisi to co psali doted. Ale mozna se nekdo najde, kdo rekne, aha, tenhle aspekt jsem si neuvodomil....
No tot vse, koncim, jsou dve v noci, za vecer jsem napsal textu ze by to vydalo na malou knihu.
No Dan to tady trochu přeučesal. 
V konferenci FFII to napsal srozumitelnějc [i pro hospodské opi(l)ce - včera jsem měl náročný pivní večer] a přitom slušně bez urážek. Pomluvy, i když za nimi stojí jen jedinci, odradí většinu lidí, které bychom si měli naklonit.
Svet open source funguje inak. Ide predsa o to, aby jednotlivci, malé teamy, malé firmy neboli postavené novou direktívou mimo zákon. A ako také by tiež mali vystupovať voči činitelom EÚ. Toto je ten priepastný rozdiel medzi svetom open source a inými oblasťami. A ten, kto sa vo svete Open Source nepohybuje, ten nemá poňatie ako tu veci fungujú. V tomto svete si ľudia pomáhajú. Často nezištne. Je to fascinujúci svet. Ak sa budeme snažiť vytvoriť nadnárodné organizácie, zastupujúce Open source, potlačíme značnú časť filozofie tohoto sveta. A bez nej sa staneme len jednou z mnohých lobistických skupín. A úspech týchto lobistických skupín závisí na ich finančnej sile. Tu veľkú šancu nemáme.
To s čím súhlasím, je, že všetcia, ktorí sa snažia predkladať argumenty euro-úradníkom, by mali zhruba hovoriť to isté. Na to je dobré, ak existujú organizácie ako FFII či SISp. Ktoré vedia urobiť právnu analýzu a formulovať pozmeňujúce návrhy. Ale stále je tu priestor pre jednotlivocov a malé skupiny na to, aby vysvetlovali, že SW patenty sú zlé, lebo ohrozujú malých tvorcov softwaru. Že ohrozujú prácu ľudí, ktorí neurobili nič zlé. Len jednoducho nemajú peniaze na to, aby si registrovali vlastné patenty a nemajú peniaze na to aby si overili, že neporušujú žiadny patent. Že ohrozujú projekty, ktoré sú inovatívne. Že patenty v tejto oblasti vlastne slúžia primárne na to, aby sa niekto nabalil, bez toho aby investoval niečo iné ako peniaze na patentové poplatky a právnikov - miesto toho aby investoval inteligenciu, vynaliezavosť, proste veci, ktoré majú za následok celkový pokrok. Patenty boli nástrojom pre ochranu tých, ktorí investovali do výskumu a vývoja ťažké peniaze. Ale pre výskum a vývoj v SW stačí myslieť. Nepotrebujete špeciálne nástroje, materiály a podobne. To je to čím sa SW líši od iných oblastí, kde patenty majú zmysel.
Ja chápem, že v boji o direktívu ide o politiku a v politike fungujú veci inak. Ale aj v politike majú svoje miesto malé organizácie, ktoré môžu poriadať petície, presviedčať a vysvetľovať. Mali by sme sa snažiť o formu referenda - demonštrovať hlas ľudu, ktorý má iné záujmy ako hlas zopár bohatých subjektov.
Tak funguje druhá strana. To softwarové giganty sa spájajú. Asociácie "zastupujúce" (vieme ako to je), autorov hudby a filmu sú organizácie presadzujúce nejaké skupinové záujmy.
A vezmi si to tak, že napriek tomu že proti sebe navzájom tvrdo (a občas nie práve čisto) bojujú, tak sú ochotný navzájom podporovať, keď to má chrániť ich zónu vlivu . Keď si zoberieš ľudí ako Torvalds, Stallman, či Raymond tak sa zhodnú na minime vecí, ale toto je jedna z nich. Jedná sa o čisto účelové spájanie, ktoré má zmysel. Keď budeš niekomu posielať tisícky mailov od neznámych, nikoho nezastupujúcich ľudí, ktorí používajú slová ako drvivá väčšina občanov EÚ je proti patentom, tak ako čakáš že zareaguje?
To s čím súhlasím, je, že všetcia, ktorí sa snažia predkladať argumenty euro-úradníkom, by mali zhruba hovoriť to isté. Na to je dobré, ak existujú organizácie ako FFII či SISp. Ktoré vedia urobiť právnu analýzu a formulovať pozmeňujúce návrhy. Ale stále je tu priestor pre jednotlivocov a malé skupiny na to, aby vysvetlovali, že SW patenty sú zlé, lebo ohrozujú malých tvorcov softwaru. Že ohrozujú prácu ľudí, ktorí neurobili nič zlé.
Lenže problém drvivej väčšiny tých malých skupín je, že oni majú len sprostredkované informácie. Čítal si napríklad ty príslušné direktívy, navrhované zmeny a pod. Ak áno, tak super, ale stále to bolo málo tých, čo sa snažia argumentovať. S ľuďmi sa dá diskutovať, ale musíš byť schopný odvracať argumenty súpera. Čo nemusí byť najľahšie a aj ti dokážem napísať argumenty, ktoré budú mať logiku a budú za sw patenty. Samozrejme, že pre ne zase existujú protiargumenty a tak ďalej...
Len jednoducho nemajú peniaze na to, aby si registrovali vlastné patenty a nemajú peniaze na to aby si overili, že neporušujú žiadny patent. Že ohrozujú projekty, ktoré sú inovatívne.Že patenty v tejto oblasti vlastne slúžia primárne na to, aby sa niekto nabalil, bez toho aby investoval niečo iné ako peniaze na patentové poplatky a právnikov - miesto toho aby investoval inteligenciu, vynaliezavosť, proste veci, ktoré majú za následok celkový pokrok. Patenty boli nástrojom pre ochranu tých, ktorí investovali do výskumu a vývoja ťažké peniaze. Ale pre výskum a vývoj v SW stačí myslieť. Nepotrebujete špeciálne nástroje, materiály a podobne. To je to čím sa SW líši od iných oblastí, kde patenty majú zmysel.
Samozrejme, že toto čo píšeš sa týka triviálnych patentov a la dvojklik, ale IT je z veľkej miery postavené aj na skutočných technológiach. Ak tam rátaš aj tieto veci, tak potom je dôležité si uvedomiť nasledujúce.
Pre výskum a vývoj v SW stačí myslieť, ale potrebuješ často potrebuješ špeciálne (nie-bežné) nástroje, kvantum literatúry, množstvo času a dosť peňazí na to, aby si prežil kým niečo vymyslíš. Skutočne si myslíš, že vymyslieť také SHA, spracovanie prirodzeného jazyka, alebo moderné triediace algoritmy sú záležitosťou na jedno poobedie? Áno, patenty slúžia k tomu aby prinášali peniaze a presne ako si písal aj k tomu, aby zaplatili ten výskum.
Na strane druhej je jasné, že malá firma bez výskumu musí byť už z princípu proti patentom ako takým. A malých firiem, ktoré robia výskum v IT je v ČR/SR asi toľko, že by si ich zrátal na prstoch. Ľudia si totiž stále neuvedomujú, že tých výsledných pár tisíc riadkov kódu nie je výskum, to je výsledok výskumu (ktorý samozrejme smie byť občas šokujúco jednoduchý)
Protiargumenty sú vítané :)Ja chápem, že v boji o direktívu ide o politiku a v politike fungujú veci inak. Ale aj v politike majú svoje miesto malé organizácie, ktoré môžu poriadať petície, presviedčať a vysvetľovať. Mali by sme sa snažiť o formu referenda - demonštrovať hlas ľudu, ktorý má iné záujmy ako hlas zopár bohatých subjektov.
V prípade, že by sa nebodaj skutočne konalo takéto referendum, tak koľko ľudí si myslíš, že by sa ho zúčastnilo? Maximálne jednotky percent, čo by šlo úplne krásne použiť na to, že to má vlastne len pár odporcov, ktorí sa sťažujú voči všetkému. Myslím, že z pohľadu vyhodených peňazí by to prekonalo všetky doterajšie rekordy.
30.6.2005 11:39
Luk | skóre: 47
| blog: Kacířské myšlenky
| Kutná Hora
30.6.2005 14:14
Luk | skóre: 47
| blog: Kacířské myšlenky
| Kutná Hora
), řadu věcí multiplatformně. Poslancům nenadávám, proti patentům jsem ovšem velmi ostře (přestože jinak zastávám názory, které se od "většinového proudu" na tomto serveru často dost liší).
30.6.2005 14:09
Luk | skóre: 47
| blog: Kacířské myšlenky
| Kutná Hora
Tiskni
Sdílej:
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz