C-Pen

23. 1. 2003 | Peter Luciak | Hardware | 7180×

Šikovný scanner do vrecka

Čo je to?

Keď som sa prvýkrát dopočul o vecičke menom C-Pen, pomyslel som si, že to je teda dobrá blbosť. Keď som prvýkrát počul otca ako o tom básni, že to hneď musí mať a aké to je len potrebné, pomyslel som si, že to sú len peniaze vyhodené von oknom. Teraz som si nie taký istý.

Čo to ten C-Pen vlastne je, pýtate sa? Má to rozmery značne nabobtnalého pera, v ktorom je zabudovaný scanner s OCR, infraport, display a tri tlačítka. Na zrejmú otázku „A čo sa s tým dá robiť?“ je pochopiteľne veľa odpovedí, ale správne sú dve: skenovať (tlačený) text a písať písmenká. Takže executive summary doterajšieho diania znie: C-Pen je vreckový scanner na text.

Práca s C-Penom

Ako sa s tým zázrakom teda pracuje? Po vložení batérií vnútri ožijú trpaslíci, ktorí majú na starosti celé ovládanie. Ovládajú sa v podstate len jedným otočným tlačítkom, ktoré sa dá aj stlačiť. Samozrejme, pri otáčaní funguje ako šípka a pri stláčaní ako Enter. Ďalšie tlačítko zapína skenovanie textu a funkcia toho tretieho mi zatiaľ uniká, ale určite na niečo je.

Po zapnutí stroja sa zjaví menu, kde sa vyberajú rôzne funkcie, z ktorých najdôležitejšia sú takzvané Poznámky. Po kliknutí sa konečne môžeme pustiť do skenovania. To je najdôležitejšou a zároveň jednou z dvoch naozaj podstatných funkcií (tou druhou je prenos textu do počítača).

Skenovanie textu

Samotné skenovanie je dosť jednoduché, netreba ani vedieť čítať, ale zato treba prísť na najlepší spôsob ovládania C-Penu. Pre začatie skenovania stlačíme tlačidlo a prejdeme C-Penom po riadku, ako keby sme ho chceli zvýrazniť. Trpaslíci vnútri rýchlo obkreslia písmenko a naládujú ho na displej (necenzurovanú verziu tohto procesu vysielame 29.2.). Pracujú dosť rýchlo, takže riadok stačí prejsť rýchlosťou ako keby sme ho išli zvýrazniť. Problém je skôr v drobnom oneskorení medzi stlačením tlačidla a kým scanner zareaguje (trpaslíci si musia asi hrknúť pred robotou). Pravda, toto oneskorenie je asi sekunda, ale chvíľu mi trvalo, než som si na to zvykol. C-Pen sa celkom dobre vyrovná aj s nerovným prechodom po riadku, takže pri roztrasenom kopírovaní nič nestratíte, v prípade že ruka zabieha už tak do sínusoidy, pár písmenok vypadne, ale stále je to OK.

Kvalita skenovania, resp. OCR je obdivuhodná. Aj pri rýchlom prechode perom po riadkoch je text skoro stopercentný. Problém nastáva jedine keď pero nedolieha na papier, vtedy vypadávajú celé slová. Iritujúce to je najmä pri hrubých knihách s malými vnútornými okrajmi, ktoré sa nedajú narovnať, takže treba dávať pozor aby sa celá plocha dotýkala papiera. Naopak, pri rozumne hrubých knihách s krátkymi riadkami a veľkými okrajmi (napr. defaultný výstup z LaTeXu) to ide jedna radosť. Pri dodržaní dvoch zásad (dotyk s papierom a sekundička medzi stlačením tlačidla a prefrčaním cez riadok) je správnosť nebezpečne blízko 100%. Občasný problém sa predsa pritrafí, napr. v niektorých knihách nesprávne rozpoznal čiarku ako lomítko, ale celkovo je OCR na úžasnej úrovni.

Prenos dát

Po skenovaní súbor uložíme a prenesieme buď cez IR port, alebo cez sérový kábel. Keďže IR port nemám, skúšal som len prenos cez kábel a aj to pod Windows, tak sa len zmienim, že to funguje. Bodaj by nie. Dobrá správa je, že IR prenos funguje aj pod Linuxom (zrejme aj kábel, ale ešte som sa v tejto oblasti o nič nepokúšal). Záujemcom odporúčam článok na LinuxPlanet.com, kde je to slušne popísané. V skratke by som to povedal asi takto:

1. Uistime sa, že máme (funkčný) IR port a že je správne skonfigurovaný v BIOSe.
2. Ak máme Debian, stačí:

   $ apt-get install irda-common irda-tools openobex-apps

   (Na prenos sa používa Object Exchange protocol - OBEX, ktorý sa používa aj pri mobiloch, PDA, apod.)
3. Pre RPM-based distrubúcie existuje OpenOBEX rpmko, alebo priamo zdrojáky
4. Ideme na vec:

   $ modprobe irda; modprobe irtty

5. Predpokladajme, že na ttyS2 nič nie je:

   $ irattach /dev/ttyS2 -s 1

6. Zistime, či sme sa spoznali

   $ irdadump

7. Ak všetko išlo hladko a máme nainštalovaný OpenOBEX, tak by malo stačiť

   $ irxfer

   ktorý vyhodí xterm a očakáva súbor z C-Penu

Tento postup som viac-menej preložil z článku na LinuxPlanet a pridal vlastné múdrosti, takže keď vám kvôli tomu vybuchne auto, spomeňte si, že všetko je bez záruky. Ale to ste predsa vedeli.

Ďaľšie vymoženosti

C-Pen má aj ďalšie zaujímavé funkcie, ktoré ale spomeniem len v skratke. Tak v prvom rade sa pomocou neho dajú písať písmenká podobne ako perom (podľa mňa zbytočnosť, keď potrebujem niečo napísať tak ozajstným perom, alebo rovno do počítača). Lákavá je možnosť priameho prekladu textu do viacerých jazykov, bohužiaľ som pero neprinútil k prekladu viac ako jedného slova naraz, čím je táto funkcia až na výnimky zbytočná. Addressbook a kalendár dnes zvláda pomaly aj chladnička, tak prečo ho nepridať aj do C-Penu? Samozrejme, keď človeku odišiel disk na počítači, vybila sa baterka na notebooku, mobile a PDA a papierový kalendár dávno zahodil, tak je vďačný aj za toto.

Ešte pred koncom čosi o technických parametroch - tie nie sú nezaujímavé: 75 MHz StrongARM procesor, 8MB RAM (z toho je 3.5 MB pre nascannovaný text, čo je asi 1400 strán), 7 riadkový LCD. Som zvedavý, koho ako prvého napadne tam portovať NetBSD.

Záver

Celkovo by som C-Pen zhodnotil takto: z technického hľadiska 9, ak nie 10/10. Oveľa dôležitejšie je podľa mňa ale hľadisko používateľské. Nie je zrovna lacný, preto si treba rozmyslieť, či stojí za to. C-Pen sa totiž hodí len na občasné prekopírovanie niekoľko riadkov textu, napr. abstrakt vedeckého článku. Masové kopírovanie textov je pochopiteľne možné, ale s železnou trpezlivosťou a najmä oceľovou rukou. Jeho použitie by som najlepšie vystihol ako elektronická zvýrazňovačka - prekopírovať len pár podstatných riadkov textu a tie si rovno prehodiť do notebooku/PDA, ktoré v tejto kombinácii jednak získajú ďaľší význam a podstatne zvýšia váš 'geek status' (no, aspoň niečo, keď nemám notebook ani PDA).

Odkazy a zdroje

C-Pen HomePage
Benlo - spoločnosť vyvíjajúca SW pre C-Pen, vcelku zaujímavé. Napríklad 'Pocket Guide to World History', alebo 'J Notes', ktorý údajne rozpoznáva aj rukou písané písmo.

       

Komentáře

[Jiří Svoboda]

Sorry, ze rejpu, ale mel bych dve poznamky k tomu IrDA.

Bod "5. Predpokladajme, že na ttyS2 nič nie je:" vyzniva, jako by si autor myslel, ze pomoci 'irattach' pripoji IrDA hardware na nejaky volny seriovy port. Ale je to presne naopak. IrDA hardware, fyzicky pripojene k tomu konkretnimu seriovemu portu, se pomoci 'irattach' pripoji k IrDA subsystemu kernelu.

A druha vec. Zjistovat pritomnost IrDA zarizeni pomoci 'irdadump' sice jde, ale je to ponekud kanon na vrabce. Standardne se staci podivat na 'cat /proc/net/irda/discovery'...

[pet]

Jen mi v clanku chybela informace o tom, lze-li uspesne OCRkovat i cesky/slovensky text a na to navazujici problemy typu 8859-2/1250 atd...

[Peter Luciak]

Uff, samozrejme, ze na nieco som musel zabudnut ;) OCRkovat cs-text pochopitelne IDE. Da sa aj text vo vselijakych inych jazykoch (finstina a pod.). Mam silne podozrenie, ze vysledny fajl bude v CP-1250, ale to nie je az taky problem (pre "recode" samozrejme...)_

[Pavol Dovicovic]

Mne sa aj tak najviac pacia ti trpaslici ... Ktovie, ako ich tam natlacili a ci sa daju updatovat ... :))