Během tradiční ceremonie k oslavě Dne vzniku samostatného československého státu (28. října) byl vyznamenán medailí Za zásluhy (o stát v oblasti hospodářské) vývojář 3D tiskáren Josef Průša. Letos byly uděleny pouze dvě medaile Za zásluhy o stát v oblasti hospodářské, druhou dostal informatik a manažer Ondřej Felix, který se zabývá digitalizací státní správy.
Tor Browser, tj. fork webového prohlížeče Mozilla Firefox s integrovaným klientem sítě Tor přednastavený tak, aby přes tuto síť bezpečně komunikoval, byl vydán ve verzi 15.0. Postaven je na Firefoxu ESR 140.
Bylo oznámeno (cs) vydání Fedora Linuxu 43. Ve finální verzi vychází šest oficiálních edic: Fedora Workstation a Fedora KDE Plasma Desktop pro desktopové, Fedora Server pro serverové, Fedora IoT pro internet věcí, Fedora Cloud pro cloudové nasazení a Fedora CoreOS pro ty, kteří preferují neměnné systémy. Vedle nich jsou k dispozici také další atomické desktopy, spiny a laby. Podrobný přehled novinek v samostatných článcích na stránkách Fedora Magazinu: Fedora Workstation, Fedora KDE Plasma Desktop, Fedora Silverblue a Fedora Atomic Desktops.
Elon Musk oznámil (𝕏) spuštění internetové encyklopedie Grokipedia (Wikipedia). Zatím ve verzi 0.1. Verze 1.0 prý bude 10x lepší, ale i ve verzi 0.1 je podle Elona Muska již lepší než Wikipedia.
PSF (Python Software Foundation) po mnoha měsících práce získala grant ve výši 1,5 milionu dolarů od americké vládní NSF (National Science Foundation) v rámci programu "Bezpečnost, ochrana a soukromí open source ekosystémů" na zvýšení bezpečnosti Pythonu a PyPI. PSF ale nesouhlasí s předloženou podmínkou grantu, že během trvání finanční podpory nebude žádným způsobem podporovat diverzitu, rovnost a inkluzi (DEI). PSF má diverzitu přímo ve svém poslání (Mission) a proto grant odmítla.
Balík nástrojů Rust Coreutils / uutils coreutils, tj. nástrojů z GNU Coreutils napsaných v programovacím jazyce Rust, byl vydán ve verzi 0.3.0. Z 634 testů kompatibility Rust Coreutils s GNU Coreutils bylo úspěšných 532, tj. 83,91 %. V Ubuntu 25.10 se již používá Rust Coreutils místo GNU Coreutils, což může přinášet problémy, viz například nefunkční automatická aktualizace.
Od 3. listopadu 2025 budou muset nová rozšíření Firefoxu specifikovat, zda shromažďují nebo sdílejí osobní údaje. Po všech rozšířeních to bude vyžadováno někdy v první polovině roku 2026. Tyto informace se zobrazí uživateli, když začne instalovat rozšíření, spolu s veškerými oprávněními, která rozšíření požaduje.
Jste nuceni pracovat s Linuxem? Chybí vám pohodlí, které vám poskytoval Microsoft, když vás špehoval a sledoval všechno, co děláte? Nebojte se. Recall for Linux vám vrátí všechny skvělé funkce Windows Recall, které vám chyběly.
Společnost Fre(i)e Software oznámila, že má budget na práci na Debianu pro tablety s cílem jeho vyžívání pro vzdělávací účely. Jako uživatelské prostředí bude použito Lomiri.
Proběhla hackerská soutěž Pwn2Own Ireland 2025. Celkově bylo vyplaceno 1 024 750 dolarů za 73 unikátních zranitelností nultého dne (0-day). Vítězný Summoning Team si odnesl 187 500 dolarů. Shrnutí po jednotlivých dnech na blogu Zero Day Initiative (1. den, 2. den a 3. den) a na YouTube.
Prv než spustíme samotnú kompiláciu, musíme povedať, čo bude v jadre a čo nie.
Táto informácie je uložená v súbore /usr/src/linux/.config. Tento
súbor buď musíme vytvoriť, alebo upraviť už existujúci. Ak potrebujete len mierne
upraviť vlastnosti jadra z distribúcie, skúste zistiť, či distributér tento súbor
niekde neponúka. Ak ste na zdrojový kód jadra aplikovali patch na vyššiu verziu,
môžete spustiť príkaz (predpokladám, že sa nachádzate v adresári /usr/src/linux):
# make oldconfig
|
Tento príkaz zistí, aké nastavenia pribudli v novšej verzii a opýta sa vás len na tieto nastavenia. Ostatné zostanú nezmenené.
Ak potrebujeme urobiť kompletnú konfiguráciu alebo meniť pôvodné nastavenia, máme na výber niekoľkoých možností v závislosti od toho, aké prostredie máme k dispozíci:
# make config
make[1]: `scripts/fixdep' is up to date.
scripts/kconfig/conf arch/i386/Kconfig
#
# using defaults found in .config
#
*
* Linux Kernel Configuration
*
*
* Code maturity level options
*
Prompt for development and/or incomplete
code/drivers (EXPERIMENTAL) [Y/n/?]
Select only drivers expected to compile
cleanly (CLEAN_COMPILE) [Y/n/?]
...
|
Tento spôsob patrí medzi historické. Stačí nám ľubovoľný textový terminál. Konfigurácia spočíva v tom, že dostávate rad otázok. Za každou otázkou sú v hranatých zátvorkách uvedené možnosti:
Voľba, ktorá bola nastavená v pôvodnom .config je uvedena veľkým písmenom a bude tiež použitá, keď otázku jednoducho odklepnete klávesou Enter.
# make menuconfig
|
Tento spôsob môžeme použiť, ak má náš systém nainštalovanú knižnicu ncurses. Tak ako v predchádzajúcom prípade môžete zvoliť medzi Y/n/m/?
# make xconfig
|
Pri jadrách 2.2 a 2.4 budete potrebovať mať nainštalovaný jazyk Tcl/Tk:
Pri jadrách 2.6 budete potrebovať knižnicu Qt:
# make gconfig
|
Dostupné len pri jadrách 2.6:
V prípade, že máte nainštalované prostredie KDE, môžete použiť Control Center:
KDE vo verzii 3.2.2 vie konfigurovať len jadrá do verzie 2.4, ale dá sa predpokladať, že podpora pre 2.6 čoskoro pribudne.
Nech už zvolíte ľubovoľný spôsob, je isté, že nato, abyste správne nastavili konfiguráciu budúceho jadra, je vhodné mať dosť rozsiahle znalosti ako o hardwéri, ktorý máte v počítači, tak aj o rôznych subsystémoch. V tom, či zvládnete tento krok spočíva 99 % úspechu. Ak ho nezvládnete, môžete skončiť s jadrom, ktoré nenabootuje alebo nebude podporovať hardware, ktorý máte, alebo nebude efektívne využívať možnosti tohoto hardwaru. Pri niektorých voľbách je tiež vhodné zvážiť, na aký účel budete potom celý systém používať.
Ako som už spomínal, pri niektorých nastaveniach v konfigurácii možno zvoliť kompilovanie vo forme modulov. To znamená, že príslušná funkcionalita nebude začlenená do výsledného súboru jadra, ale do iného súboru. Meno tohoto súboru sa zvyčajne (no nie vždy) možno dočítať v nápovede pre danú voľbu alebo v dokumentácii.
Rozhodnutie či kompilovať ako modul, či nie, je na vás. Treba ale pamätať na to, že niektoré distribúcie a niektoré podsystémy očakávajú niektoré ovládače vo forme modulov. Priveľa niektoré, takže konkrétne: je zvykom, že ovládače pre sieťové karty sa kompilujú ako moduly, pretože to uľahčuje konfigurovanie systému pre použitie viacerých sieťových kariet kariet naraz. Tiež to uľahčuje odovzdávanie parametrov do ovládača, akými môže byť IRQ, či DMA. Distribúcie ponúkajú štartovacie skripty, ktoré sa pokúšajú nahrať postupne všetky moduly až kým nenájdu ten správny pre vašu sieťovú kartu. Podobne napríklad podsystém pre podporu zvuku - ALSA - očakáva ovládače pre zvukovú kartu vo forme modulov.
Zodpovednosť za automatické nahrávanie modulov môžete prenechať podsystému
jadra nazvanému KMOD - Automatic kernel module loading. Tento podsytém
dokáže automaticky nahrať príslušný modul v čase, keď je podtrebný - napríklad
ovládač pre súborový systém FAT sa nahrá v čase, keď sa vykoná
mount na takýto súborový systém.
Po nakonfigurovaní nám ostáva len spustiť samotné kompilovanie.
Nástroje potrebné na skompilovanie sú popísané v súbore
/usr/src/linux/Documentation/Changes spolu so spôsobom,
ako zistiť verziu nástrojov, ktoré máte nainštalované:
o Gnu C 2.95.3 # gcc --version o Gnu make 3.79.1 # make --version o binutils 2.12 # ld -v o module-init-tools 0.9.10 # depmod -V ... |
a tiež informáciu, kde získať aktuálne verzie týchto nástrojov:
o <ftp://ftp.gnu.org/gnu/gcc/>
|
Ak na vašom systéme potrebné nástroje nemáte, môže to byť kvôli tomu, že len nie sú súčasťou typickej inštalácie vašej distribúcie - takže sa najprv pozrite, či sa nedajú doinštalovať.
Ak váš systém má potrebné nástroje, môžeme sa pustiť do kompilácie. Opať je rozdiel medzi verziami 2.6 a nižšími. Ak máte konfiguráciu urobenú správne a chcete skompilované jadro hneď aj nainštalovať, môžete to urobiť takto:
# make dep clean bzlilo modules modules_install
|
# make bzlilo modules_install
|
To, čo nasleduje za príkazom make, je takzvaný cieľ. Existuje mnoho cieľov, ktoré možete použiť. Tu je ich stručný popis:
depclean/usr/src/linux.
Táto voľba je nutná pri jadrách do verzie 2.4. bzImage/usr/src/linux/arch/i386/boot (za predpokladu, že kompilujete na IBM kompatibilnom PC-čku). Pri tomto cieli sa nekompilujú moduly.modulesmodules_install/lib/modules/{verzia jadra/bzliloTo isté ako bzImage ale výsledné jadro je automaticky
nainštalované pomocou lilo. Predpokladom je, že lilo je správne nainštalované a očakáva súbor s jadrom na tom istom mieste, ako ho špecifikuje súbor /usr/src/linux/Makefile na riadku
export INSTALL_PATH=/boot
|
Inými slovami, ak lilo očakáva súbor vmlinuz inde ako v /boot, musíte tento riadok upraviť.
mrproperclean, ale zmazaný bude aj súbor .config.Documentation.
V tomto adresári nájdete súbory popisujúce všeobecné princípy fungovania
jadra, spôsoby konfigurovania rôznych ovládačov, ale aj informácie o tom,
ako začať, ak chcete pridávať do jadra vlastnú funkcionalitu. Do verzie
2.4 sa tu nachádzal aj súbor Configure.help obsahujúci
popis jednotlivých volieb zobrazovaný pri konfigurovaní jadra. V jadre 2.6
bol obsah tohoto súboru porozdeľovaný do súborov Kconfig
v adresároch obsahujúcich kód zodpovedajúcich ovládačov.uname -r
# uname -r
|
rdev:
# rdev /boot/vmlinuz
|
V prípade, že informácia v jadre nezodpovedá tomu, kde v skutočnosti máte hlavný súborový systém, jadro pri štarte systému spravidla havaruje s hláškou podobnou tejto:
Kernel panic: VFS: Unable to mount root fs on XX:YY
|
Kde čísla XX a YY označujú minor a major číslo zariadenia, na ktorom jadro očakáva hlavný súborový systém.
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
rdev na konci clanku, neni to ekvivalentem k parametru root=... ?
Netreba sa hanbit a ked je na pocitaci Windows, tiez sa tam da kadeco zistit o typoch zvukovych/grafickych/sietovych kariet atd atd.
petr@petrs:~$ cat /etc/lilo.conf # Start LILO global section boot = /dev/hdi #compact # faster, but won't work on all systems. delay = 50 # End LILO global section # Linux bootable partition config begins # image = /boot/vmlinuz root = /dev/hdi3 label = 2.6.7-rc1 append = "video=aty128fb:1024x768-24@75" read-only # image = /boot/vmlinuz-2.6.6-rc1 root = /dev/hdi3 label = 2.6.6-rc1 append = "video=aty128fb:1024x768-24@75" read-only read-only for checking # other = /dev/hdk2 image=/mnt2/boot/vmlinuz-2.4.21-9.EL label=linux-rhel initrd=/mnt2/boot/initrd-2.4.21-9.EL.img read-only append="hdb=ide-scsi root=LABEL=/" # Linux bootable partition config ends #DOS bootable partition config begins other = /dev/hdi1 label = win table = /dev/hdi # DOS bootable partition config ends other = /dev/hdk1 label = win_server table = /dev/hdkPetr
Když jsem začínal byl to poku omyl u toho co jsem zcela neznal.
Osobně jsem se to naučil tak že při nastavování v menuconfig postupuji
od shora dolů a pravidelně si ukládám *.config od např.
pokus01.config až pokusXX.config . Dříve vícekrát, nyní tak 5-6x.
Po kompilaci si spustím nové jádro a vypíšu kde to začalo haprovat,
nechám si naběhnout funkční jádro skočím do menuconfig, natáhnu
si uložené jadro pokusXX.config ,(samozřejmě to které si myslím že
je ještě bezproblémové) a upravím volby které mne zlobí.
A k tomu hardware, proč bych např. na serveru měl mít zapnutou
zvukovku, ISDN modem nebo PCMCIA kartu když tam nic takového nemám.
Po druhe: jadro 2.6 okrem inych vylepseni preslo reviziou make-systemu a malo by lepsie fungovat prebuildovanie len zmenenej/pridanej casti jadra. Treba si uvedomit, ze mnozstvo nastaveni je velke a spravne zachytit vsetky zavislosti nemusi byt jednoduche. Takze ak sa ponahlate, skuste vynechat 'clean' a asi to zafunguje.
Napr. /usr/src/linux-2.4.24/Documentation/modules.txt - riadok 27.
Ale je zbytocne sa o tom hadat. Clanok bol mysleny ako startovaci bod pre zaciatocnikov a tym 'clean' neuskodi. Stavali sa chyby, ze nejake zavislosti neboli spravne zachytene makefile-och a bez 'clean' sa neprekompilovali veci, ktore sa mali. Ak si verite a viete identifikovat/vyriesit tento problem ak nastane, tak kludne clean vynechajte.
Autor jasne pise, ze dochazi k smazani souboru .config. To si budete vzdy zadavat vsechny sve volby pro kompilaci jadra znova ? I kdyz chcete pridat jen jednu volbu ? Maly priklad. Na svem starsim PC jsem zkompiloval jadro, ale jelikoz ma starsi BIOS, powerdown neprobehl nikdy spravne. V jadre je volba, ktera pamatuje i na tyto starsi BIOSy a umoznuje vypnuti PC volbou Vypnout... Prekompiloval jsem jadro, ale zapomel na tuto jedinou volbu. Pokud bych znovu pouzil vami doporuceneho propera, tak budu cele jadro konfigurovat znovu. Pokud ne, dodatecne odpovim pouze na tuto jednu otazku a prekompiluji znova. Jeste, ze jsem ve svych "kompilacnich" zacatcich bral rady jinde nez od vas.... ;-\ Usetrilo mi to cas.
A jinak díky těm zálohám si mohu nakompilovat jádro na několik variant
aniž bych začínal od začátku. To snad pochopí každý.
Ale ano je tam fukce "mrproper", tak ji klidně použijte. Je to váš čas, počítač
a i nervy.
Nechme je zit v blazene nevedomosti, oni treba dorostou...
cd /usr/src/linux make O=/home/uzivatel/... menuconfig make O=/home/uzivatel/... bzImage modules su make O=/home/uzivatel/... modules_install installVyhoda je ze kompilovat muze normalni uzivatel a pritom zdrojaky jsou v /usr/src/linux.
P.S. odpovedas do diskusie starej dobrych par mesiacov. A malokto si to vsimne. Lepsie je polozit otazku do diskusii a dat tam linku na clanok nech vieme o com je rec.