Na čem pracují vývojáři webového prohlížeče Ladybird (GitHub)? Byl publikován přehled vývoje za duben (YouTube).
Provozovatel čínské sociální sítě TikTok dostal v Evropské unii pokutu 530 milionů eur (13,2 miliardy Kč) za nedostatky při ochraně osobních údajů. Ve svém oznámení to dnes uvedla irská Komise pro ochranu údajů (DPC), která jedná jménem EU. Zároveň TikToku nařídila, že pokud správu dat neuvede do šesti měsíců do souladu s požadavky, musí přestat posílat data o unijních uživatelích do Číny. TikTok uvedl, že se proti rozhodnutí odvolá.
Společnost JetBrains uvolnila Mellum, tj. svůj velký jazykový model (LLM) pro vývojáře, jako open source. Mellum podporuje programovací jazyky Java, Kotlin, Python, Go, PHP, C, C++, C#, JavaScript, TypeScript, CSS, HTML, Rust a Ruby.
Vývojáři Kali Linuxu upozorňují na nový klíč pro podepisování balíčků. K původnímu klíči ztratili přístup.
V březnu loňského roku přestal být Redis svobodný. Společnost Redis Labs jej přelicencovala z licence BSD na nesvobodné licence Redis Source Available License (RSALv2) a Server Side Public License (SSPLv1). Hned o pár dní později vznikly svobodné forky Redisu s názvy Valkey a Redict. Dnes bylo oznámeno, že Redis je opět svobodný. S nejnovější verzí 8 je k dispozici také pod licencí AGPLv3.
Oficiální ceny Raspberry Pi Compute Modulů 4 klesly o 5 dolarů (4 GB varianty), respektive o 10 dolarů (8 GB varianty).
Byla vydána beta verze openSUSE Leap 16. Ve výchozím nastavení s novým instalátorem Agama.
Devadesátková hra Brány Skeldalu prošla portací a je dostupná na platformě Steam. Vyšel i parádní blog autora o portaci na moderní systémy a platformy včetně Linuxu.
Lidi dělají divné věci. Například spouští Linux v Excelu. Využít je emulátor RISC-V mini-rv32ima sestavený jako knihovna DLL, která je volaná z makra VBA (Visual Basic for Applications).
Revolut nabídne neomezený mobilní tarif za 12,50 eur (312 Kč). Aktuálně startuje ve Velké Británii a Německu.
Pravdepodobne viete, že údaje sa v počítači ukladajú na disk. Na to, abyste mohli ale nejaké údaje ukladať, musí byť jasné, kde presne na disku tieto údaje budú uložené a ako ich nájdete, až ich budete potrebovať. Presne túto úlohu riešia súborové systémy. Súborový systém je teda štruktúra obsahujúca súbory (ich obsah) a ich atribúty a ďalšie informácie potrebné pre prácu so súbormi - metadáta.
Adresár (angl. directory) je v našom jazyku známy pod mnohými menami: zložka, priečinok, atď. Treba si uvedomiť, že adresár je len zvláštny typ súboru. Jeho zvláštnosť spočíva v tom, že pre daný typ súborového systému má vopred definovanú štruktúru. Pre novšie, inteligentné súborové systémy táto štruktúra obsahuje meno súboru a číslo tzv. inodu. Inode je časťou metadát a obsahuje informácie o súbore ako sú jeho prístupové práva, dátum a čas vzniku, veľkosť a podobne. To prináša zo sebou zaujímavú možnosť mať v dvoch rôznych adresároch záznam ukazujúci na ten istý inode. Vtedy vlastne existuje jeden súbor na disku, má jediné miesto uchovávajúce prístupové práva, veľkosť a podobne, ale môže mať rôzne mená. Vo svete Unixu sa to označuje ako linka - hard linka.
Na rozdiel od operačného systému MSDOS alebo Windows, súborové systémy
v Unixoch spravidla nevidno automaticky (výnimku tvorí systém supermount,
ktorý je ale mimo rozsah tohoto dokumentu). Každý súborový systém, ktorý
má byť dostupný operačnému systému či jeho užívateľom, je nutné najprv
pripojiť. Súbor /etc/fstab obsahuje záznam o tom, ktoré
súborové systémy sa pripoja automaticky pri štarte systému.
Je dôležité si uvedomiť, že potreba pripájať a odpájať súborové systémy sa týka aj diskiet, CD-čiek a podobne. Zariadenia, ktoré podporujú zamykanie, zamknú médium po dobu, kedy je súborový systém na médiu pripojený. To znamená napríklad, že CD mechanika alebo ZIP mechanika nereagujú na tlačidlo pre vybratie média, ak súborový systém na tomto médiu je pripojený. Na druhej strane, súborový systém nie je možné odpojiť, ak sa používa. To znamená, že ak nejaký program má otvorený súbor na tomto súborovom systéme, alebo nejaký proces má adresár na tomto súborovom systéme nastavený ako aktuálny adresár.
Ako sme už povedali, jednou zo základných vlastností súborového systému je uchovávanie údajov. A to najhoršie, čo sa môže stať, je havária, ktorá môže mať za následok stratu týchto údajov. Žurnálovacie súborové systémy boli vyvinuté s cieľom obmedziť riziko straty dát na minimum. Preto sa každá operácia zapisuje do takzvaného žurnálu a v prípade, že sa skutočne úspešne dokončí, tak sa v žurnále označí za vykonanú. V prípade, že dôjde k havárii, tak v žurnále môže systém zistiť, ktoré operácie boli dokončené, a čo bolo skutočne zapísané na disk. Operácie, ktoré neboli dokončené, akoby sa ani nestali. To znamená, že síce môžete prísť o nejaké údaje (z poslednej operácie), ale stav súborového systému ako takého je konzistentný. Za zmienku stojí informácia, že z dôvodou rýchlosti sa často žurnálujú len metadáta.
FAT (File Allocation Table) ste mohli stretnúť medzi prvými v operačnom systéme MS-DOS. Charakterizovať ho možno tým, že súbory usporadáva do stromovej štrukúry adresárov, pričom hlavný adresár má stanovený maximálny počet položiek, ktoré môže obsahovať. Ďalšou charakteristickou črtou je FAT tabuľka. FAT filesystém obsahuje tieto tabuľky dve a pokiaľ je všetko v poriadku, tak sú rovnaké.
FAT je blok dát na začiatku súborového systému, kde sú poradové čísla blokov, na ktorých sa nachádza ten ktorý súbor. V časoch MS-DOS 3.1 boli tieto čísla 12 bitové. Preto môžete občas nájsť tiež označenie FAT12. Samozrejme z toho vyplýva aj obmedzenie na počet dátových blokov, ktoré môže taký súborový systém obsahovať - 212.
S príchodom väčších diskov prišli aj FAT systémy so 16 bitovými indexami blokov (FAT16) a neskôr až 32 bitovými indexami (FAT32). Poslednou črtou, ktorú spomenieme, je obmedzenie mien súborov. Pôvodne bolo toto obmedzenie stanovené na 8 znakov vlastného mena a 3 znaky prípony. Oboje mohli obsahovať len ASCII znaky. Keď narástla potreba na dlhšie mená súborov, firma Microsoft pre udržanie spätne kompatibility zaviedla konvenciu, podľa ktorej je ôsmy znak nahradený znakom ~ (tilda), na znak toho, že meno súboru pokračuje v ďalšej položke adresára. Tieto rozšírenia dali príčinu pre nové meno: VFAT (Versatile(?) FAT). Nedostatkom FAT je, že informácie inodu má uložené priamo v štruktúre adresárov.
Jedným z miest, kde FAT prežíva do dnešných čias, sú diskety.
# mount /dev/fd0 /mnt/floppy/
|
Všimnite si ale, že prístupové práva v takomto prípade povoľujú prístup pre zápis len pre roota:
# ls -ld /mnt/floppy /mnt/floppy/subor.txt drwxr--r-- 3 root root 7168 Jan 1 1970 /mnt/floppy -rwxr--r-- 1 root root 92599 Jul 19 1996 /mnt/floppy/subor.txt |
Pokiaľ chcete povoliť prístup iným užívateľom, môžete použiť niektorý z iných spôsobov. Všimnite si prístupové práva adresára
# mount -oumask=022 /dev/fd0 /mnt/floppy/ # ls -ld /mnt/floppy/ /mnt/floppy/subor.txt drwxr-xr-x 3 root root 7168 Jan 1 1970 /mnt/floppy/ -rwxr-xr-x 1 root root 92599 Jul 19 1996 /mnt/floppy/subor.txt # umount /mnt/floppy # mount -oumask=007,uid=rastos,gid=floppy /dev/fd0 /mnt/floppy/ # ls -ld /mnt/floppy/ /mnt/floppy/subor.txt drwxrwx--- 3 rastos floppy 7168 Jan 1 1970 /mnt/floppy/ -rwxrwx--- 1 rastos floppy 92599 Jul 19 1996 /mnt/floppy/subor.txt |
Aby ste nemuseli vždy zadávať všetky parametre programu mount, môžete vložiť
príslušný riadok do /etc/fstab:
/dev/fd0 /mnt/floppy auto defaults,noauto,users,uid=rastos,gid=floppy,umask=007 0 0 |
NTFS je ďalším vývojovým krokom z dielne Microsoftu. Je rýchlejší, bezpečnejší a skutočne používa koncepciu inodov. Jeho hlavný nedostatok vidím v tom, že podrobnosti o jeho štruktúre nie sú verejne dostupné. Dôsledkom toho je to, že linuxový ovládač pre tento súborový systém podporuje len čítanie. Kód pre zápis je označovaný za experimentálny a v súčasnej dobe by mal umožňovať prepisovanie obsahu súborov za predpokladu, že nemeníte ich dĺžku.
WinFS vlastne nie je súborový systém, ale nadstavba nad NTFS, ktorá má umožniť rýchlejšie vyhľadávanie údajov pridaním istej funkcionality z oblasti databáz.
Pozor na to, že súbory, ktorých mená obsahujú znaky mimo ISO-8859-1,
nemusí byť pod Linuxom vidno, ak nepoužijete príslušnú voľbu pri
pripájaní (pre slovenčinu a jadrá 2.4 iso8859-2, pre jadrá 2.6 nls=iso8859-2)
# mount -oro,umask=0222,nls=iso8859-2 /dev/hda2 /mnt/nt
# ls -ld /mnt/nt "/mnt/hd/Documents and Settings/rastos/My Documents/"
dr-xr-xr-x 1 root root 8192 2003-01-25 17:39 /mnt/nt
-r-xr-xr-x 2 root root 630784 2003-01-25 18:46 /mnt/hd/Documents and
Settings/rastos/My Documents/návod.doc
|
Príslušný riadok v /etc/fstab potom vyzerá takto:
/dev/hda2 /mnt/nt ntfs defaults,ro,users,umask=0222,nsl=iso8859-2 1 0
|
Svet Unixu a jeho klonov je ďaleko bohatší. Nájdeme tu
Jednou z typických vlastností unixových súborových systémov je to, že blok inodov (tzv. superblok) má viacero kópií rozmiestnených po disku, ktoré operačný systém udržiava zosynchronizované. V prípade, že dôjde k pádu systému, môžete stanoviť, ktorá kópia sa má pužiť pri oprave súborového systému.
Keďže najpravdepodobnejšie sa stretnete s operačným systémom Linux,
spomenieme situáciu na ňom. Ešte donedávna takmer každý linuxový
systém používal ext2. Potom ale narástla ponuka
žurnálovacích súborových
systémov. Preto dnes môžeme bežne stretnúť ext3 (nástupcu
ext2) či reiserfs.
Ext2 je jeden z najrozšírenejších súborových systémov používaných pod Linuxom. Je to klasický unixový súborový systém podporujúci uchovávanie prístupových práv vlastníka, skupiny a ostatných. Podporuje symbolické linky i hard linky, špeciálne súbory atď.
Vlastnosti súborového systému ext2 možno upravovať pomocou programu
tunefs. Medzi vlastnosti patrí napríklad percento
kapacity, ktoré je rezervované pre užívateľa root. Výchozí
hodnota je 5 %. Ďalšou vlastnosťou je príznak, ktorý označuje, či
je daný súborový systém čistý - teda či je konzistentný.
Tento príznak sa nastaví na nie pri pripojení systému na zápis
a na áno pri odpojení.
Ak dôjde k pádu operačného systému,
tento príznak zostane nastavený na nie a podľa neho
fsck vie, či má vykonať úplnú kontrolu alebo nie. (Prepínač
-f programu fsck vynúti vykonanie kontroli aj keď súborový
systém vyzerá čistý.) Poslednou vlastnosťou, ktorú spomeniem, je počet
pripojení, po dosiahnutí ktorého bude súborový systém označený ako
not clean, aj keď k žiadnemu problému neprišlo. Ak sa
chcete dozvedieť o ďalších zaujímavostiach ext2, pozrite sa na
program dumpe2fs.
Tento súborový systém je zaujímavý tým, že je založený na FAT.
Odlišuje sa tým, že dopĺňa do neho vlastnosti typických unixových súborových
systémov, ako je udržiavanie informácií o vlastníkovi, skupine, prístupových
právach a podobne. Tieto informácie sú uložené v súbore --linux-.---,
ktorý existuje v každom adresári takéhoto súborového systému.
Keď súborový systém UMSDOS pripojíte ako FAT, tak tam tento súbor vidíte.
Keď ho pripojíte ako UMSDOS, tak systém tento súbor skryje, ale zapisuje do
neho zmeny vo vlastníctve, prístupových právach a iné atribúty. V prípade,
že sa niečo zmení v čase keď tento súborový systém nie je pripojený ako UMSDOS,
možno údaje v súbore --linux-.--- obnoviť programom umssync.
Tento súborový systém teda umožňuje použiť existujúci súborový systém FAT ako vlastný unixový súborový systém. To sa často používa pre vyskúšanie unixového systému bez potreby zriaďovať pre neho samostatný súborový systém. Jeho navýhodou však je nižšia rýchlosť.
V druhom (a poslednom) dieli se pozreme na špeciálne súborové systémy: ISO9660, loop filesystem, NFS, swap a smbfs (pre sdielanie súborov medzi Windows a Linuxom).
Nástroje: Tisk bez diskuse
Tiskni
Sdílej:
. Mojim cielom bolo/je napisat nieco kam mozem hodit linku do fora ludom co s linuxom zacinaju a nie su im jasne pojmy a zaklady.
Na druhej strane, nebranim sa konkretnym pripomienkam a ked povies, co by tam este malo byt, tak pridam.
Co sa tyka lokalizovanych mien suborov - moja skusenost je taka, ze najspolahlivejsie je pouzivat anglicku abecedu. Viem ze to znie blbo. Stretol som sa uz z anglickymi windowsami co nevedeli najst subor na diskete kam bol dany ceskymi windowsami, s windowsami, ktore nevedeli najst subory na CD-cku vytvorenom pod Linuxom. S ext3, ktore tam tie subory malo, ale bolo treba nastavit lokale a font, kazdemu programu co ich mal najst, tar archivom, co zbalil ale nerozbalil atd. atd. Proste, ked sa chcete vyhnut problemom, kaslite na diakritku. Som si vedomy, ze sa vyskytuju vo fore otazky napr. na sambu s diakritikou pomerne casto. Ale mam trocha obavy ci dokazem napisat dokument, ktory _spolahlivo_ dovedie zaciatocnika k tomu aby mal fs s diakritikou.
AbcLinuxu.cz
ITBiz.cz
HDmag.cz
AbcPráce.cz
path-filter ^[-A-Za-z0-9\._] ^\. ^-
15.4.2004 09:19
Jiří Svoboda | skóre: 37
| blog: cat /dev/mind
| Prostějov
)
Takze na FAT32 a defragmentator pozor!
16.4.2004 10:49
Jiří Svoboda | skóre: 37
| blog: cat /dev/mind
| Prostějov
