Před 25 lety, ve čtvrtek 29. dubna 1999, byla spuštěna služba "Úschovna".
Byla vydána nová verze 24.04.28 s kódovým názvem Time After Time svobodného multiplatformního video editoru Shotcut (Wikipedie) a nová verze 7.24.0 souvisejícího frameworku MLT Multimedia Framework. Nejnovější Shotcut je vedle zdrojových kódů k dispozici také ve formátech AppImage, Flatpak a Snap.
Byla vydána verze 5.30 dnes již open source operačního systému RISC OS (Wikipedie).
V aktuálním příspěvku na blogu počítačové hry Factorio (Wikipedie) se vývojář s přezývkou raiguard rozepsal o podpoře Linuxu. Rozebírá problémy a výzvy jako přechod linuxových distribucí z X11 na Wayland, dekorace oken na straně klienta a GNOME, změna velikosti okna ve správci oken Sway, …
Rakudo (Wikipedie), tj. překladač programovacího jazyka Raku (Wikipedie), byl vydán ve verzi #171 (2024.04). Programovací jazyk Raku byl dříve znám pod názvem Perl 6.
Společnost Epic Games vydala verzi 5.4 svého proprietárního multiplatformního herního enginu Unreal Engine (Wikipedie). Podrobný přehled novinek v poznámkách k vydání.
Byl vydán Nextcloud Hub 8. Představení novinek tohoto open source cloudového řešení také na YouTube. Vypíchnout lze Nextcloud AI Assistant 2.0.
Vyšlo Pharo 12.0, programovací jazyk a vývojové prostředí s řadou pokročilých vlastností. Krom tradiční nadílky oprav přináší nový systém správy ladících bodů, nový způsob definice tříd, prostor pro objekty, které nemusí procházet GC a mnoho dalšího.
Microsoft zveřejnil na GitHubu zdrojové kódy MS-DOSu 4.0 pod licencí MIT. Ve stejném repozitáři se nacházejí i před lety zveřejněné zdrojové k kódy MS-DOSu 1.25 a 2.0.
Canonical vydal (email, blog, YouTube) Ubuntu 24.04 LTS Noble Numbat. Přehled novinek v poznámkách k vydání a také příspěvcích na blogu: novinky v desktopu a novinky v bezpečnosti. Vydány byly také oficiální deriváty Edubuntu, Kubuntu, Lubuntu, Ubuntu Budgie, Ubuntu Cinnamon, Ubuntu Kylin, Ubuntu MATE, Ubuntu Studio, Ubuntu Unity a Xubuntu. Jedná se o 10. LTS verzi.
Mimochodom, ak sa niekto chce do takej veci pustit, tak odporucam zohnat si informacie. Napr. na stranke Statneho pedagogickeho ustavu su tzv. Vzdelavacie standardy, ucebne plany a osnovy (nevie niekto co je ekvivalent v CR?). Tazko mi ale padne pisat ucebnicu, v ktorej sa pocitac sklada podla toho co hovori von Neumanova schema. Nic proti p. Neumanovi, ale pre _uzivatela_ (co by mal byt produkt klasickej gymnazialnej vyuky informatiky) je to k nicomu. Vacsina tych dokumentov si dava pozor a nie je 'MS positive', ale prepracovanie so zameranim na sucasnu dobu, otvorene formaty, atd atd, by im isto neuskodilo. Ale ich implementacia v praxi casto 'MS positive' je. Potom som cirou nahodou chytil od ruky akusi knizku a ajhla. Prvych par kapitol bolo venovanych tomu co som prave dal dohromady. Odhliadnuc od toho, ze zvysok knizky je zamerany na SW od MS, pripadalo mi to lepsie, ako tie skripta.
Pytal som sa jedneho ucitela, preco vlastne skripta, ked ta knizka vyzera rozumnejsie. A on vravi: kniziek je dost, chybaju nam pracovne listy - vies nieco ako zbierka prikladov. Tam uz Tex nie je to prave orechove. Skor by to chcelo nejaku webovu aplikaciu.
Kazdopadne si myslim, ze stvorenie ucebnice odbornou komunitou je dobry napad. Chce to ucebnicu, ktora popise principy a neprodukuje cvicene opice a svoju snahu zatial nevzdavam.
Navyse to bolo pre slovenskych studentov a v cestine (nic proti cestine, ale ucebnica by mala byt v statnom jazyku).Vtipné. Na školách technických směrů jsou v některých případech jedinou literaturou texty (nejde často ani o učebnice) v angličtině. Co by někteří dali za učebnici ve slovenštině.
Tiskni Sdílej: